Monfalcone - mesto pri Jadranskom mori, kde prisťahovalcom zakázali kriket

"Keby sme hrali vo vnútri mesta, už by prišla polícia, aby nás zastavila," hovorí kapitán tímu Mija Báppi. Spomína skupinu bengálskych tínedžerov, ktorí sa nechali chytiť, keď národný šport prevádzkovali v miestnom parku. Nevedeli totiž, že ich sníma bezpečnostná kamera. Polícia ich hru prerušila a pokutovala ich.

"Hovoria, že kriket nemá v Taliansku čo robiť. Ja vám však poviem pravdu, je to preto, že sme cudzinci," hovorí Mija. Zákaz kriketu sa stal symbolom hlbokého napätia, ktoré v Monfalcone panuje. Etnické zloženie mesta je v Taliansku unikátne. Z celkového počtu 30.000 obyvateľov tvoria cudzinci takmer tretinu. Väčšina z nich sú bangladéšski moslimovia, ktorí do mesta začali prichádzať koncom 90. rokov, aby tu stavali veľké výletné lode.

Starostka mesta z krajne pravicovej strany Liga Anna Maria Cisintová tvrdí, že kvôli tomu je kultúrny charakter Monfalcone ohrozený. K moci sa dostala vďaka protiimigračným náladám a dala si za úlohu "chrániť" svoje mesto a "brániť kresťanské hodnoty." "Naša história je vymazávaná," ​​hovorí. "Ako keby na nej už nezáležalo. Všetko sa mení k horšiemu", tvrdí.

V Monfalcone sa miešajú západne odetí Taliani s Bangladéšanmi v tradičnom odeve šalvár kamize a hidžáboch. Sú tu bangladéšske reštaurácie, halal obchody a sieť cyklotrás, ktorú využívajú predovšetkým členovia juhoázijskej komunity. Počas svojich dvoch funkčných období odstránila starostka Cisintová v centre mesta lavičky, na ktorých Bangladéšania sedávali, a bojuje proti tomu, v čom moslimské ženy chodia na pláži. "Máme tu veľmi silný vzostup islamského fundamentalizmu," hovorí. "Je to kultúra, kde sú ženy utláčané mužmi a je s nimi veľmi zle zaobchádzané", uvádza.

Prečítajte si tiež

Na pláži v talianskom Terste ženy zabránili moslimkám, aby sa kúpali oblečené

Čo sa týka zákazu kriketu, starostka tvrdí, že mesto nemá peniaze ani vhodné miesto na postavenie nového štadióna, a kriketové loptičky sú nebezpečné. Starostka BBC povedala, že odmieta dať Bangladéšanom povolenie prevádzkovať ich národný šport, a tvrdí, že oni rovnako na oplátku nič neponúkajú. "Tomuto mestu nedali vôbec nič. Nič," hovorí. "Kriket sa môžu ísť hrať, kamkoľvek sa im zapáči. Ale nie v Monfalcone," dodáva. Kvôli jej názorom na moslimov sa starostke vyhrážali smrťou, preto je teraz pod neustálou policajnou ochranou.

Mija Báppi a jeho spoluhráči sa do Talianska presťahovali kvôli práci v lodenici Fincantieri, ktorá je najväčšia v Európe a jednou z najväčších na celom svete. Starostka lodenici vyčíta takzvaný mzdový dumping, teda prax vyplácania podpriemerných miezd, a to predovšetkým zahraničným pracovníkom. Tvrdí, že tieto mzdy sú také nízke, že by za ňu žiadny Talian takúto prácu nikdy nevykonával. Riaditeľ lodenice Cristiano Bazzara však trvá na tom, že mzdy vyplácané jeho spoločnosťou aj jej dodávateľmi sú v súlade s talianskymi zákonmi. "Nemôžeme nájsť skúsených pracovníkov. V Európe je veľmi ťažké nájsť mladých ľudí, ktorí by chceli v lodenici pracovať," tvrdí.

Taliansko má jednu z najnižších pôrodností v Európe. Vlani sa v krajine narodilo iba 379-tisíc detí, na jednu ženu v priemere pripadá 1,2 dieťaťa. Taliansko tiež čelí nedostatku pracovných síl. Výskumníci predpokladajú, že Taliansko bude až do roku 2050 potrebovať príliv 280 000 zahraničných pracovníkov ročne, aby tak nahradilo ubúdajúce pracovnú silu v krajine. Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá vedie krajne pravicovú stranu Bratia Talianska, navýšila počet povolení pre pracovníkov z krajín mimo EÚ, hoci predtým tvrdila, že chce imigráciu obmedziť.

Anna Maria Cisintová je však presvedčená, že životný štýl bangladéšskej moslimskej komunity je nezlučiteľný so životným štýlom rodených Talianov. Napätie v Monfalcone sa vyhrotilo, keď starostka zakázala spoločné modlitby v dvoch islamských centrách v meste. "Ľudia z mesta mi posielali šokujúce fotky a videá, na ktorých sa v dvoch islamských centrách modlí veľké množstvo ľudí. Až 1900 ľudí v jednej budove," hovorí starostka. "Na chodníkoch zostáva veľa biyklov. Hlasité modlitby prebiehajú päťkrát denne, aj v noci," vypočítava. Starostka Cisintová hovorí, že to bolo voči miestnym ľuďom nespravodlivé, a tvrdí, že zákaz spoločných modlitieb vychádza z predpisov územného plánovania. Islamské centrá vraj nie sú určené na modlitby a starostka dodáva, že nie je jej povinnosťou miesta na modlitby zabezpečovať.

Islam nie je medzi trinástimi náboženstvami, ktoré majú v krajine oficiálny status, čo sťažuje snahy modlitebne stavať. Bangladéšania v Monfalcone tvrdia, že rozhodnutie starostky má na moslimskú komunitu obrovský vplyv. "Starostka si myslí, že sa Bengálci snažia Taliansko islamizovať, ale my sa staráme len o to svoje," hovorí devätnásťročná Meheli. Narodila sa bangladéšskej Dháke, ale vyrástla v Taliansku, nosí západný odev a hovorí plynule po taliansky.