Havajské Aloha - viac než len pozdrav

Zo siedmich havajských ostrovov nakoniec pochodíme tri. Na viac nie je čas, ani peniaze. Aj to je dosť na to, aby sme sa do “Aloha štátu” bezkonkurenčne zamilovali.

Sedíme na upršanej terase na okraji ďalekej aljašskej divočiny a cieľ, ktorý sa chystáme splniť, sa nám zdá nereálny. Počítame dni a kým nenastane ten vytúžený, neveríme. Šesťhodinový let, dvojhodinový časový posun, teplotný rozdiel dvadsať stupňov.

Natieranie sa opaľovacím krémom s ochranným faktorom 30 aspoň štyrikrát denne. Účinok? Žiaden. Toľko štatistické údaje. Nazvime to cestovateľský extrémizmus. Čo iné aj môžeme očakávať, keď sa po troch mesiacoch, zavretých v továrni na výrobu lososov na Aljaške, vynárame na slnko takmer pri rovníku?

Stáva sa zvykom, že sa nás cudzí ľudia na ulici pýtajú, či vieme, akí sme spálení. Tušíme to.

Raj nájdený

Havajské ostrovy sú známe ako päťdesiaty americký štát. Od typickej Ameriky ich však neoddeľuje len Tichý oceán, ale aj spôsob života, spôsob, akým plynie čas. Na zábery, ktorými sú preplnené nástenné kalendáre, šetriče obrazoviek a katalógy cestovných kancelárií, sa dívame každodenne takmer tri týždne.

Zvykáme si na horúci vzduch na ostrovoch Oahu, Maui a Big Island. Začíname chápať Rodgerovu interpretáciu slova “aloha”. Je to viac než len pozdrav a dokonca viac, než otvorenosť a nekonečná pohoda navôkol.

Oahu – surferský raj

Najbližšie k nálepke preplneného amerického veľkomesta má hlavné mesto Honolulu na ostrove Oahu. Exotiku mu však dodávajú skupinky surferov, potulujúcich sa na každom kroku, či miestni umelci, posedávajúci na zemi s typickými malými gitarami – ukulele.

Na svetoznámej pláži Waikiki okrem davu tiel, niekoľkých požičovní dosiek na surfovanie a drahých hotelov, lemujúcich pobrežie, nenachádzame nič, čo by nás prilákalo opäť sa vrátiť. Ostrov Oahu však našťastie dokáže ponúknuť viac.

Autobusy mestskej hromadnej dopravy jazdia z hlavného mesta až na druhý koniec ostrova. Spiatočný lístok stojí 2,5 dolára. Autobusy sú plne klimatizované. Niekedy až príliš. Zababušíme sa do uteráka, pozorujeme plynúcu krajinu.

Neznámi ľudia v autobuse sa dávajú do reči, krátia si čas. Vzduchom prúdia rôzne svetové jazyky, zo zadnej časti sa dopredu nesú rytmické tóny ukulele. A každý má na problémy a stresy čas.

Zdroj/autor: sita, Jana Karaffová, drom

VIDEO Havaj