Peru

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: Územie bolo osídlené už v 9. tisícročí pred n.l. Neskôr  sa Peru stalo centrom niekoľkých  vyspelých kultúr, hlavne močickej kultúry ( v rokoch 300 - 1000), kultúry Tiahuanaco a čimuánskej kultúry (okolo roku 1000). V 10. - 16. stor. prekvitala na území Peru významná ríša Inkov, dobytá v rokoch 1532 - 36 španielskym dobyvateľom Franciscom Pizarrom (asi 1476 - 1541).

Šiesteho januára 1535 založil Pizarro na brehoch rieky Rimac hlavné peruánske mesto Ciuadad de los Reyes (dnešná Lima). Miestokráľovstvo Peru s hlavným mestom Lima vzniklo v roku 1543, neskôr sa stalo jednou z hlavných základní španielskeho panstva v Južnej a strednej Amerike. V rokoch 1780 - 81 sa stalo dejiskom najväčšieho indiánskeho povstania v Latinskej Amerike, vedeného Josém Gabrielom Condorcanquim nazývaným Túpac Amaru. Vo vojne latinskoamerických kolónií za nezávislosť bola krajina dlho baštou španielskej moci.

Nezávislosť Peru vyhlásilo až 28. 7. 1821 po tom, ako bolo dobyté oslobodzovacou armádou pod velením generála José Francisca de San Martín.V roku 1823 sa Španieli dočasne zmocnili Horného Peru, o rok neskôr boli porazení a Horné Peru vyhlásilo roku 1825 nezávislosť pod názvom Bolívia. V r. 1836 bolo Peru obsadené Bolíviou a vytvorená krátkodobá bolívijsko - peruánska konfederácia (do januára 1839).

Ďalšia vojna proti Čile sa skončila drvivou porážkou Peru, keď muselo odstúpiť bohaté provincie Tarapacá, Arica a Tacna.V prezidentských voľbách v júni 1963 zvíťazil kandidát pravicovej Strany ľudovej akcie Fernando Belaúnde Terry. Prevratom v roku 1968 sa moci ujala vojenská junta. Voľby v roku 1980 opäť vyhral  Fernando Belaúnde Terry. Vtedy začala svoju činnosť teroristická organizácia Svetlý chodník (Sendero Luminoso), ortodoxná marxisticko - leninská odnož Peruánskej Komunistickej strany.

V roku 1992 prezident Alberto Kenyo Fujimori zrušil ústavu, vyhlásil výnimočný stav a zahájil boj proti guerillám, obchodu s drogami a korupcii. Za jeho vlády došlo k značnému zlepšeniu hospodárskej situácie krajiny. V auguste 1995 boli vedúci predstavitelia Svetlého chodníka odsúdení vojenským súdom na doživotné väzenie. V januári 1995 vypukol nový pohraničný konflikt s Ekvádorom, urovnaný vo februári 1995, zriadením demilitarizovanej zóny.

V máji roku 2000 opäť vyhral prezidentské voľby Alberto Fujimori, aj napriek protestom opozície, že voľby boli zmanipulované. Nasledovala vlna protestov a štrajkov, ktoré donútili  prezidenta odstúpiť. Alberto Fujimori sa zo svojej poslednej služobnej cesty do Japonska nevrátil. Od roku 2001 sa prezidentom stal Alejandro Toledo, významný odporca A. Fujimoriho.
Posledné voľby sa konali v apríli 2006, víťazom sa stal Alan Garcia.

Bezpečnostné riziká: Bezpečnostná situácia v Peru je obdobná ako v mnohých latinskoamerických krajinách. Existujúca chudoba spôsobuje zvýšenú kriminalitu. Ide predovšetkým o drobných zlodejov, ktorí často využijú nepozornosť a neznalosť cudzincov a okradnú ich o peniaze, doklady, batohy a pod. Hlavné mesto Lima je považované za najnebezpečnejšie mesto v Peru, najmä čo do úrovne pouličnej kriminality. Potom nasleduje Cuzco a Arequipa. Ostatné mestá ako aj horské oblasti a Amazonka sú výrazne bezpečnejšie.

Neodporúčajú sa nočné vychádzky a po zotmení radíme vychádzať aj v Lime na ulicu len v nutných prípadoch s malou peňažnou hotovosťou a kópiou cestovného pasu. Originál pasu, hotovosť, cennosti a batožinu ponechajte na bezpečnom mieste. V prípade straty, resp. odcudzenia dokladov, osobných vecí, letenky a pod. odporúčame vždy vyžadovať spísanie protokolu o krádeži na policajnom útvare. Protokol je následne požadovaný pri vystavení náhradného cestovného dokladu, ako aj poisťovňou, leteckou spoločnosťou a pod. V Peruánskej republike nemá SR od 30. júna 2003 diplomatické zastúpenie.

prípade straty alebo krádeže cestovného dokladu občania SR môžu požiadať o pomoc ZÚ členských krajín EÚ v Lime. Pre Slovenskú republiku je akreditované peruánske veľvyslanectvo vo Viedni.

Návšteva najzaujímavejších oblastí Peru - Machu Picchu, Iquitos, Huariz - sa neodporúča v čase obdobia dažďov od decembra do apríla.

Zdravotníctvo: Je dobré nechať sa pred cestou očkovať proti žltej zimnici, týfusu, meningtidíde a žltačke, v malarickej oblasti ( povodie Amazonky) je dobré mať so sebou antimalariká. Určitým nebezpečenstvom je horská nemoc v Andách. Zdravotníctvo je na úrovni obvyklej pre latinskoamerické krajiny. To znamená špičkové a veľmi drahé ošetrenie v súkromných zariadeniach a ošetrenie na nízkej úrovni v štátnych klinikách. V prípade nevyhnutnosti je možné volať "Alerta Medica" (Tel.: 225 4040).  Za ošetrenie sa platí  v hotovosti aj napriek zdravotnému poisteniu, väčšinou sa platí aj pred zákrokom. Preplatenie nákladov sa rieši na základe dokladov o úhrade so slovenskou poisťovňou. Cena ošetrenia  ( autohavária, infarkt, krvácanie)  je približne 100,- USD. Návšteva lekára (konzultácia) 30,- USD. Zo zdravotných dôvodov sa odporúča nepiť vodu z vodovodu, čerstvá zelenina a ovocie by mali byť umývané vo vode s dezinfekčným roztokom.

Pri návštevách amazonskej oblasti je nevyhnutné používať repelent a prijať opatrenia s cieľom vyhnúť sa nákaze choroby dengue spôsobenej uštipnutím komára. V prípade dengue neexistuje možnosť preventívneho očkovania, len zodpovedný prístup samotného turistu. ZÚ slovenským turistom pred cestou do Peru odporúča preveriť si aktuálne informácie ohľadne výskytu infekčných a cudzokrajných ochorení na web stránke polikliniky cudzokrajných chorôb: www.cudzokrajne.sk Pri cestách do peruánskych Ánd treba zohľadniť vysokú nadmorskú výšku a s ňou súvisiace problémy (bolesť hlavy, závraty, dávením, ťažkosťami s dýchaním).

Internet (.pe): www.peru-explorer.comwww.peru.info

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (nie)

Bez záruky: Peru je chudobná krajina, bohatá vrstva žije len v Lime, takže si pripravte množstvo mincí a veľa trpezlivosti na "otravné", žobrajúce deti. Chúlostivé, čistotné povahy upozorňujeme, že hygiena nepatrí medzi priority tamojšieho obyvateľstva, takže ani veľmi nepátrajte potom, ako sa napríklad pripravuje jedlo, ktoré budete za chvíľu konzumovať...




Streda, 11. december. 2019. Meniny má Hilda.

TOP VIDEO


TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa