Pobrežie Slonoviny
Fakty
| Názov krajiny: | Republika Pobrežia Slonoviny |
| Hlavné mesto: | Yamoussoukro |
| Rozloha: | 322 460 km2 |
| Počet obyvateľov: | 24,3 mil. (2017) |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Geografická poloha: | Západná Afrika |
| Časové pásmo: | Slovensko -2 hod. |
| Podnebie: |
Okrem krátkeho obdobia v auguste je dusno počas celého roku s množstvom dní s vysokou vlhkosťou a priemernou teplotou od 30 do 33°C. Od decembra do marca je zrážok menej. Na severe je obdobie dažďov od mája do októbra celkové teploty sú vyššie.
|
| Mena: | západoafrický frank (CFA) |
| Jazyky: | francúzsky (úradný), okolo 60 miestnych jazykov |
| Správne členenie: | 19 oblastí |
| Národnost. zloženie: | Akan (29%), Gur (16%), Severní Mandovia (15%), Krous (9%), Južní Mandovia (7%), Libanonci, Francúzi |
| Náboženstvo: |
islam (43%), kresťanstvo (34%), pôvodné náboženstvá (19%) |
| Diplomatické zast.: |
SR nemá v Pobreží Slonoviny diplomatické zastúpenie. Príslušným je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Abuji |
|
Víza a doklady:
|
Pre občanov SR cestujúcich do krajiny platí vízová povinnosť. Zastupiteľské úrady Pobrežia Slonoviny zvyčajne udeľujú víza s platnosťou na tri mesiace. |
Pobrežie Slonoviny
O krajine
Dejiny: Z obdobia pred príchodom Európanov veľa informácií nie je. Najpočetnejšie národnostné skupiny prišli do krajiny pomerne nedávno. Ľudia národnosti Kru prišli z Libérie okolo roku 1600. Národnosti Senoufo a Lubi prišli z Burkina Faso a Mali. Najpočetnejší Akanovia prišli do krajiny až 18. a 19 storočí z Ghany a Guinei. V porovnaní zo susednými krajinami nebolo Pobrežie Slonoviny natoľko zasiahnuté obchodom s otrokmi. O územie krajiny sa začali zaujímať až Francúzi v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Postavili tu obchodné stanice a po dlhej vojne s kmeňom Malinka ovládli okolo roku 1890 aj vnútrozemie krajiny. Kolonizátori začali zakladať plantáže na pestovanie kávy, kakaa a palmového oleja. Oproti ostatným krajinám západnej Afriky bolo v Pobreží Slonoviny pomerne dosť francúzskych osadníkov a patrila im tretina plantáží v krajine. „Otcom nezávislosti“ sa stal syn náčelníka kmeňa Baoulé, Félix Houphouët-Boigny. V roku 1944 založil prvé africké odbory pre pestovateľov kakaa.
Jeho sila vzrástla natoľko, že o rok neskôr bol zvolený za poslanca francúzskeho parlamentu. O rok neskôr Francúzsko zrušilo nútenú prácu. Nezávislosť vyhlásilo Pobrežie Slonoviny v roku 1960. V tomto období bolo najbohatšou krajinou francúzskej západnej Afriky. Prvým prezidentom sa stal Houphouët-Boigny, krajina začala dotovať farmárov pestujúcich kávu a onedlho sa Pobrežie Slonoviny stalo tretím najväčším vývozcom kávy na svete. Podobne to bolo s kakaom, a v roku 1979 sa krajina stala najväčším vývozcom na svete. Ekonomickému zázraku krajiny pomohli francúzski inžinieri, a oproti ostatným krajinám regiónu sa v Pobreží Slonoviny počet Európanov zvýšil z 10 000 na 50 000. Prezident Houphouët-Boigny vládol tvrdou rukou, povolená bola len jedna politická strana a tlač bola cenzurovaná. V 80-tych rokoch krajinu tvrdo zasiahla svetová recesia a lokálne záplavy.
V 90-tych rokoch začali štrajkovať vládni zamestnanci a študenti, bolo povolených viacero politických strán. Prezident Houphouët-Boigny po dlhej chorobe v roku 1993 zomrel. Jeho nástupcom sa stal Henri Konan-Bédié. V roku 1995 opätovne vyhral voľby v krajine a utužil svoju politickú moc. V roku 1999 nespokojní generáli uskutočnili vojenský prevrat a prezident Bedié ušiel do Francúzska. Prevrat paradoxne priniesol zníženie kriminality v krajine. Voľby v roku 2000 plné nepokojov vyhral Laurent Gbagbo. Po vylúčení moslimského kandidáta Alassane Ouattaru sa sever krajiny vzbúril, čo viedlo ku pouličným nepokojom v hlavnom meste Yamoussoukro. V septembri roku 2002 sa vzbúrili vojenské jednotky na severe krajiny a rýchlo získali kontrolu nad územím. Bývalý prezident Guéi bol pri útokoch zabitý. Prímerie bolo uzavrené rýchlo a rovnako rýchlo porušené. Viedli sa predovšetkým boje o regióny s kakaovníkovými plantážami.
© SITA/AP
V marci 2007 podpísal prezident Gbagbo s bývalým vodcom rebelov, Guillaumom Sorom dohodu, podľa ktorej bol Soro menovaný premiérom, a spoločne sa zaviazali spolupracovať na znovuzjednotení krajiny zrušením hraničných zón, spojením povstaleckých síl s národnými ozbrojenými silami a organizáciou volieb.
Voľby sa kvôli problémom s volebnými registrami presunuli na rok 2010. V novembri 2010 porazil v prezidentských voľbách vtedajšieho prezidenta Laurenta Gbagba, Alassane Dramane Ouattara. Gbagbo ale odmietol odovzdať moc, čo spustilo vlnu opätovných násilných konfliktov. V apríli 2011, po rozsiahlych bojoch, bol Gbagbo ozbrojenými silami podporujúcimi Ouattara, a s pomocou síl OSN a Francúzska prinútený odstúpiť. Mierová misia OSN pôsobila v krajine do júna 2017. Ouattara sa v súčasnosti zameriava na obnovu hospodárstva, infraštruktúry a bezpečnostných síl krajiny. Gbagbo bol začiatkom roka 2019 na súdnom dvore v Haagu zbavený obvinený za zločiny proti ľudskosti, ktoré súvisiaceli s vlnou násilia v roku 2010.
Bezpečnostné riziká: Naďalej zostáva nepredvídateľná, pre cudzincov riskantná najmä na severe, ktorý ovládli povstalci. Vyhýbať sa treba veľkým trhoviskám a odľahlým miestam.
Zdravotná starostlivosť: Zahraničným návštevníkom sa odporúča v prípade potreby navštíviť Polyclinique Internationale St. Anne-Marie v Abidjane, tel. 22445132 alebo nemocnicu Ferké vo Ferkéssédougou. Za služby sa platí v hotovosti.
Internet (.ci): https://allafrica.com/cotedivoire/ www.abidjan.net www.cotedivoiretourisme.ci/index.php/en/
Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Bez záruky: Prezident Houphouët-Boigny sa počas obdobia svojej vlády stal najväčším africkým staviteľom megalomanských stavieb. Okrem osemprúdovej diaľnice končiacej v džungli a repliky rímskeho chrámu sv. Petra sa „preslávil“ miliónovými investíciami v rodnej dedine Yamoussoukro, z ktorej plánoval vytvoriť veľkomesto. Bolo tu postavené jediné africké letisko, kde mohli pristávať lietadlá typu Concord.
Doprava
Cestná: V krajine funguje iba jedna medzinárodná požičovňa áut, ktorá sídli v Abidjane. Cestné komunikácie nie sú práve v najlepšom stave a štýl jazdy je drsný, takže pri šoférovaní sa odporúča extrémna opatrnosť. Zdieľané taxíky (staršie Peugeoty alebo pick-upy, nazývané bâchés) a minibusy premávajú väčšinou na trasách, ktoré nie sú pokryté autobusovou dopravou. Nemajú pevné rozvrhy, ale odchádzajú keď sa naplnia.
© SITA/AP
Autobusová: Veľké, relatívne moderné autobusy sú v krajine prevádzkované spoločnosťou Sotra. Cestovné sa pohybuje v rovnakých rozpätiach ako ceny minibusov a zdieľaných taxíkov, ale cestovanie v nich je podstatne pohodlnejšie.
Železničná: Vlakové spojenie zabezpečuje spoločnosť Sitarail, ktorá spája Abidjan a Ferkessédougou. Vlaky majú s romantické názvy, Bélier a Gazelle.
Letecká: Medzinárodné letisko je od Abidjanu vzdialené 16 km.
Musíte vidieť
Parc National de Tai – národný park s panenským dažďovým pralesom, stromy dosahujú výšku až 50 metrov;
Yamoussoukro – bizarné mesto, kde osvetlené osemprúdové diaľnice končia priamo v džungli;
Basilique de Notre Dame de la Paix - skoro presná replika rímskeho kostola sv. Petra, zároveň najvyšší kresťanský kostol na svete;
Grand Bassam – pláž obklopená množstvom hotelov v koloniálnom štýle;
Parc National de la Comoë – najväčší a najznámejší národný park Pobrežia Slonoviny;
© SITA/AP
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
