Komory

01.01.2019 |   |    | 

O krajine


Dejiny: Najstaršími obyvateľmi ostrovov boli polynézsko- indonézski moreplavci. Ich stopy však boli zahladené vlnami migrácie obyvateľstva afrického a arabského pôvodu. Najvýznamnejšími boli kráľovské rodiny arabského kmeňa Shirazi prichádzajúce na ostrovy v 15. - 16. storočí. Postavili tu množstvo mešít a kráľovských palácov. V roku 1529 ostrovy navštívili francúzski cestovatelia bratia Parmentierovci. Prvými dôležitými Európamni na ostrovoch ale boli portugalskí moreplavci Diego Dias a Ferdinand Soares. Portugalci tu nezaložili žiadnu obchodnú stanicu a ostrovy používali len ako miesto na doplnenie zásob pri cestách okolo východoafrického pobrežia. Až do polovice 19. storočia boli najväčšou hrozbou pre Komory piráti z Madagaskaru.

V 19. storočí sa ostrovov zmocnili Francúzi a ich vláda sa skončila až vyhlásením nezávislosti v roku 1968. Po odchode Francúzov sa ostrovy ocitli na pokraji kolapsu. Súčasťou nezávislej republiky sa nestal ostrov Mayotte, ktorý zostal pod francúzskou správou. Prvým prezidentom krajiny sa stal Ahmed Abdallah Abderemane, ale vzápäti bol po vzbure vystriedaný jej vodcom Ali Solihom. Solih viedol krajinu socialistickým smerom, súkromný majetok  bol znárodnený, zakázané boli tradičné svadby a pohreby. Neskôr sa jeho vláda stala tyranskou, a situácia v krajine sa zhoršila. Solih situáciu nezvládol a do krajiny pozval žoldniera Boba Dénarda, ktorý sa „preslávil“ uskutočnením politických prevratov v Nigérii, Angole, Yemene a v Zaire.

Dénard krajinu za krátky čas „oslobodil.“ Solih bol zastrelený, prezidentom sa opäť stal Ahmed Abdallah Abderemane a  žoldnieri dostali miesta vo vláde. Prezident Abdallah to zo žoldniermi nemal jednoduché, a počas rokov 1985 až 1989 musel prestáť niekoľko štátnych prevratov, ktoré väčšinou organizovali jeho noví ministri. Posledný prevrat skončil jeho smrťou, keď  ho zabil jeho vlastný bodyguard. V roku 1990 sa prvým demokraticky zvoleným prezidentom stal Said Mohamed Djohar. Počas jeho vlády sa uskutočnilo množstvo prevratov organizovaných žoldniermi, armádou a povstaleckými skupinami. V roku 1992 bol Djohar znovuzvolený a opäť musel čeliť prevratu, ktorý zorganizoval jeho „starý priateľ“ Dénard. V  roku 1997 vyhlásili nezávislosť ostrovy Anjouan a Mohéli, a z Komorskej republiky zostal len najväčší ostrov Grande Comore. Po smrti prezidenta Abdoukarima v roku 1998, vstúpila do krajiny Organizácia za africkú jednotu (OAU), po nekrvavom prevrate sa vlády na ostrovoch zmocnila armáda a prezidentom sa stal plukovník Azaly Assoumani, ktorý opäť otvoril rozhovory s OAU v júli 1999.

V roku 2001 armáda zaútočila na ostrov  Anjouan a chcela ho násilne pripojiť ku Komorám, ale štátny prevrat v hlavnom meste to znemožnil. V decembri 2001 voliči rozhodli o tom, že súčasťou Komorskej republiky by mali byť všetky tri ostrovy. V roku 2002 bola schválená nová federatívna ústava a všetky tri ostrovy dostali vlastnú autonómiu a vlastných prezidentov. 

V roku 2006 vyhral prezidentské federálne voľby Ahmed Abdallah Mohamed Sambi a prezidentská základňa sa presunula na ostrov Anjouan. V roku 2010 sa prezidentské sídlo presunulo na ostrov Mohéli odkiaľ pochádzal nový víťaz volieb Ikililou Dhoinine. V roku 2016 bol za prezidenta zvolený Col Azali Assoumani.

Napätie začalo narastať v roku 2018, keď Assoumani pozastavil ústavný súd v krajine a označil ho za nefunkčný. Opozícia tento krok kritizovala. Neskôr oznámil, že plánuje vyhlásiť ústavné referendum. Navrhované zmeny ústavy zahŕňali ukončenie systému, podľa ktorého sa hlavy štátu mali striedať medzi troma ostrovmi a umožňovali by prezidentovi vykonávať funkciu dve po sebe idúce obdobia. Plánované referendum bolo odsúdené opozíciou, ktorá ho kritizovala ako pokus o uchopenie moci zo strany Assoumaniho, a v krajine sa proti nemu konalo niekoľko demonštrácií. Medzi najvýraznejších odporcov referenda patril bývalý prezident Sambi, ktorý bol uväznený po tom, ako otvorene kritizoval Assoumaniho kroky. Ústavné referendum sa konalo v júli 2018 a za účasti viac ako 60% občanov sa 93% voličov vyjadrilo za zmenu ústavy. Ďalšie voľby sa konali v marci 2019. Toto hlasovanie sprevádzali obvinenia z nezrovnalostí a podvodov a medzinárodné pozorovateľské skupiny kritizovali volebný proces, pričom uviedli, že nie je transparentný. Assoumani bol napriek tomu vyhlásený za víťaza.

Bezpečnostné riziká: MZV SR neodporúča plánovať a podnikať turistické cesty na ostrovy Anjouan a Mohéli, ktoré sú súčasťou Komorskej federácie, v súvislosti s neistou bezpečnostnou situáciou na oboch územiach. Známe turistické strediská na Grande Comore sú pomerne bezpečné.
Zdravotná starostlivosť: Odporúča sa očkovanie proti hepatitíde typu A a týfusu. Vysoký je výskyt malárie, hepatitídy A a črevných ochorení. Úroveň zdravotníckej starostlivosti je veľmi nízka.

Internet: (.km) https://allafrica.com/comoros/, www.comores-online.com/accueilgb.htm

Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (nie)

Bez záruky: Počas obdobia pirátskych nájazdov na Komorské ostrovy (asi 16. storočie), panovalo v jednom období len na ostrove Grande Comore 12 sultánov. Podľa rozlohy ostrova to vychádza asi jeden sultán na 100 km2, alebo traja sultáni na rozlohu New Yorku. Preto sa netreba diviť, že v súčasnosti majú Komorské ostrovy až päť vlád. (Podľa rozlohy jedna vláda na 400 km2.)




Pondelok, 3. august. 2020. Meniny má Jerguš.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa