Konžská demokratická republika

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: Pozdĺž rieky Kongo sa ako jeden z prvých Európanov vydal Henry Morton-Stanley a celé územie v roku 1881 “zabral”  pre belgického kráľa Leopolda II. Kongo sa stalo jeho kolóniou, a jeho obyvatelia sa stali otrokmi v rukách obchodníkov s kaučukom a slonovinou. Ich panstvo predstavovali nájazdy na dediny a kradnutie detí a žien, zmrzačovanie mužov, ak nepriniesli  stanovenú dennú kvótu kaučuku. V Európe belgický kráľ prezentoval sám seba ako človeka, ktorý “civilizuje negrov”  a “ochraňuje ich pred arabskými otrokármi”. Po jeho smrti Belgicko krajinu “kúpilo” od jedného z domorodých náčelníkov.  V bruselskom múzeu, v expozícii venovanej kolóniám nie je o tomto štýle vládnutia samozrejme ani zmienka.

V polovici 20. storočia začalo v krajine silnieť hnutie za nezávislosť, jeho lídrom sa stal Patrice Lumumba. Belgičania Kongo opustili v 60. rokoch 20. storočia, a zanechali tu populáciu, neschopnú zvládnuť  situáciu v krajine. Belgicko zasiahlo do histórie Konga ešte raz, keď spolu s USA podporovali štátny prevrat, v ktorom bol Patrice Lumumba zosadený, a na čelo vlády sa postavil vodca armády Joseph Désiré Mobutu. Krajinu premenoval na Zair a seba na Mobutu Sese Seko (v preklade “kohút, ktorý nenechá žiadnu sliepku nedotknutú”) a zaviedol v krajine vládu teroru trvajúcu 32 rokov, Formu jeho vlády niektorí zo západných novinárov nazvali “kleptokraciou.” Obyčajní Konžania o jeho vláde hovoria ”aspoň držal krajinu pokope.” 

V roku 1997 bol Mobutu zvrhnutý povstaleckým lídrom Laurentom Kabilom, ktorý vpadol do hlavného mesta Kinshasa podporovaný Rwandou a Ugandou. Kabila hneď postavil opozičné strany mimo zákon a krajinu premenoval na Demokratickú republiku Kongo. Kabila si potom znepriatelil Rwandu a Ugandu a obidve krajiny si začali podporovať Kabilových odporcov, títo sa zmocnili  niekoľkých miest na východe krajiny. Na stranu Kabilu sa postavili Angola a Zimbabwe. Občianska vojna v krajine prebiehala síce medzi konžskými bojovníkmi, ale s podporou susedných štátov. Je nazývaná aj prvá africká svetová vojna a zomrelo v nej asi 25 miliónov obyvateľov. Ložiská diamantov a koltánu (používaného v mobilných telefónoch) sa ukázali byť príliš lukratívne na to, aby Rwanda a Uganda prestali podporovať povstalecké skupiny na severovýchode krajiny. Napriek tomu sa v krajine podarilo sformovať vládu z lídrov jednotlivých povstaleckých skupín. Uganda a Rwanda však naďalej podporujú povstalcov, a napriek zostaveniu novej vlády, v regióne Ituri pri vzájomných bojoch povstaleckých skupín stále zomierajú stovky civilistov.

Laurent Kabila bol zastrelený jedným zo svojich bodyguardov v januári 2001, hoci detaily a motivácie atentátu zostávajú neznáme. Na prezidentský post nastúpil jeho 29-ročný syn Joseph Kabila, ktorý vyrastal prevažne v Tanzánii a ktorý sa prejavil, na prekvapenie mnohých, ako kompetentný vodca. Kabila mladší privítal mierové jednotky OSN a viedol mierovú dohodu, ktorá v roku 2002 umožnila nástup prechodnej vlády. Dohliadal na vytvorenie novej ústavy, a nastavil ekonomické smerovanie krajiny na správny kurz, aj s pomocou odporúčaní Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Kabila v roku 2006 vyhral prvé legitímne voľby v krajine, po viac ako 40 rokoch. Hoci boli voľby poznačené násilím, zahraniční pozorovatelia ich vyhlásili za slobodné a spravodlivé. V novembri 2011 vyhral Kabila ďalšie prezidentské voľby, ale v tomto prípade bolo hlasovanie kritizované zahraničnými pozorovateľmi a výsledok bol spochybnený aj opozíciou.

V máji 2012 pribudla k dvom desiatkam skupín, ktoré už pôsobili vo východnej časti KDR, nová povstalecká skupina. Povstalcov M23 tvorili hlavne bojovníci Tutsi etnika, ktorí opustili konžskú armádu kvôli zlému zaobchádzaniu a nízkym platom. Vrcholom úspechu povstalcov M23 bolo v roku 2012 prevzatie kontroly nad mestom Goma, ale krátko potom sa stiahli z vnútorných bojov o moc.V januári 2019 sa oficiálnym víťazom prezidentských volieb stáva opozičný kandidát Felix Tshisekedi.

Bezpečnostné riziká: MZV SR neodporúča turistické cesty občanov SR do Konžskej demokratickej republiky, s výnimkou ciest do hlavného mesta Kinshasa. Východné časti KDR sú i naďalej pod kontrolou rôznych rebelských skupín, podnikanie akýchkoľvek ciest, i obchodných do týchto oblastí KDR je rizikové. Nedoporučuje sa taktiež podnikať turistické cesty do tropických pralesov z ugandskej strany v súvislosti s prítomnosťou ozbrojených skupín operujúcich na hraniciach s KDR.  

Zdravotná starostlivosť: Jej úroveň  je nízka, v nevyhnutných prípadoch sa odporúča  kontaktovať iba súkromné zdravotnícke zariadenia (Zaire American Clinic, 1054 Av. Baettelá, Kinshasa 1, tel. 34003). Za poskytované služby sa platí iba vo valutách.
Pri vstupe do krajiny sa vyžaduje očkovací preukaz s povinným očkovaním voči žltej horúčke pri príchode z rizikových oblastí. Odporúča sa očkovanie voči hepatitíde A, tetanu, týfusu a cholere. Stále existuje všeobecné nebezpečenstvo nákazy viacerými ochoreniami (malária, cholera, žltá zimnica, črevné ochorenia, hepatitída A, detská obrna, AIDS). V povodí rieky Kongo hrozí nebezpečenstvo nákazy spavou nemocou a bilharziou.

Internet (.cd): www.congonline.com; https://allafrica.com/congo_kinshasa/; www.congopost.com/ 

Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (nie)

Bez záruky: Kongo sa stalo jedinou súkromne vlastnenou kolóniou na svete. Belgický kráľ Leopold, vládca jednej z najmenších európskych krajín sa stal majiteľom jedného z najväčších, najbohatších afrických teritórií, bez toho, aby niekedy krajinu navštívil.




Pondelok, 18. november. 2019. Meniny má Eugen.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa