Burundi

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: Pôvodnými obyvateľmi krajiny sú Pygmejovia. Okolo roku 1000 Burundi osídlili Hutuovia. V 16. a 17. storočí prišli z Etiópie a Ugandy pastierske kmene Tutsiov. Tutsiovia ovládli stredovekú štruktúru Hutuov a stali sa vládcami krajiny. Hutuovia zostali roľníkmi a chovateľmi dobytka. Koncom 19. storočia bolo Burundi spolu s Rwandou kolonizované Nemeckom. Nemcov vyhnali počas prvej svetovej vojny Belgičania. Po vojne  pripadla krajina Belgičanom. Vládnuca vrstva Tutsiov úzko spolupracovala s kolonizátormi. Burundi vyhlásilo nezávislosť v roku 1962, ale kráľ  Mwami Mwambutsa odmietol vymenovať hutuského premiéra, napriek jeho volebnému víťazstvu. O rok neskôr uskutočnili Hutuovia neúspešný vojenský prevrat. Kráľ Mwami Mwambutsa s krajiny utiekol a moci sa zmocnila vojenská junta Tutsiov. Ďalšia vzbura Hutuov sa uskutočnila v roku 1972.

Tutsiovia odpovedali vyvražďovaním vzdelaných a bohatých Hutuov. Zabitých bolo okolo 200 000 ľudí. V roku 1976 sa prezidentom po nekrvavom prevrate stal Jean-Baptiste Bagaza. Súčasťou demokratizačného programu bolo zapojenie Hutuov do spravovania krajiny. V roku 1987 bol Bagaya zvrhnutý vlastným bratrancom Pierrom Buyoya. V roku 1988 vypukli ďalšie národnostné nepokoje. V roku 1993 sa uskutočnili prvé demokratické voľby. Prezidentom sa stal Melchior Ndadaye, a vo vláde bola väčšina Hutuov. Krvavý armádny prevrat a následné etnické nepokoje predčasne ukončili aj toto volebné obdobie. Do susednej Rwandy ušlo okolo 400 000 utečencov. V apríli roku 1994 po leteckom nešťastí zahynul ďalší prezident Ntaryamira.

Dočasným prezidentom sa stal Sylvestre Ntibantunganya. Vzápätí vypukli ďalšie boje. Napriek nevyhláseniu vojny bolo zabitých 100 000 ľudí. V roku 1996 sa po štátnom prevrate prezidentom opäť stal  Pierre Buyoya. Nasledovali ďalšie nepokoje. Mierové rozhovory po roku 1999 prerušila smrť hlavného vyjednávača – tanzánijského prezidenta Juliusa Nyerereho. Jeho nástupcom sa stal Nelson Mandela, ale rozdiely medzi bojujúcimi stranami boli obrovské a uzavreté prímerie netrvalo viac ako niekoľko dní. V roku 2003 prezident Buyoya odovzdal moc vodcovi Hutuov Domitienovi  Ndayizeye. Napriek tomu sporadické boje medzi obidvoma stranami pokračovali.

V roku 2004 začala v Burundi pôsobiť OSN, ktorá vyslala na presadenie mieru viac ako 5000 vojakov. Úspešné parlamentné voľby sa konali v roku 2005 a víťazmi sa stali bývalí povstalci, FDD. Pierre Nkurunziza, vodca FDD, sa stal v auguste prezidentom. Voľby v roku 2010 boli poznačené násilím a obvineniami z podvodu a korupcie. Medzinárodní pozorovatelia ale uznali, že miestne voľby boli vo všeobecnosti slobodné a spravodlivé, a Nkurunziza bol zvolený znovu.

V období medzi rokmi 2010 a 2015 sa podarilo mier v značnej miere udržať a Burundi pokračovalo vo svojej ceste k oživeniu krajiny: začali prichádzať zahraničné investície, infraštruktúra krajiny sa začala prebudovávať, ekonomika postupne stúpala, rástol cestovný ruch, a na chvíľu bolo smerovanie krajiny pozitívne.

V apríli 2015 Domitien Ndayizeye oznámil, že má v úmysle zostať v prezidentskom kresle aj tretie funkčné obdobie. Opozičné strany uviedli, že by to bolo proti ústavnej zmluve, ktorá obmedzuje prezidenta na dve funkčné obdobia. Ndayizeye však tvrdil, že jeho prvý termín sa nezapočítava, keďže bol menovaný parlamentom a nebol zvolený ľuďmi. Ľudia tiež nesúhlasili a koncom apríla sa v uliciach Bujumbura začali protesty. Tieto pokračovali vo väčšej miere, vznikali násilné strety, došlo k zrušeniu nezávislých rozhlasových staníc a médií.

Napriek týmto okolnostiam sa voľby konali koncom júla 2015. Tieto boli bojkotované opozíciou a Ndayizeye bol opäť riadne zvolený. Odvtedy pokračuje v celom Burundi v nízkej miere násilie, počas ktorého už z tejto krajiny utieklo asi 380 000 ľudí (2017).

Bezpečnostné riziká: Politická a bezpečnostná situácia v krajine je naďalej nestabilná. V krajine dochádza k porušovaniu ľudských práv, únosom, násiliu, mučeniu a vraždám zo strany bezpečnostných zložiek. Ozbrojené skupiny rebelov (opozícia) operujú v mnohých oblastiach krajiny (ich obeťami sa v minulosti stali aj cudzinci a pracovníci zahraničných nevládnych organizácií aktivizujúcich sa v Burundi), pričom aj okolie hlavného mesta Bujumbura sa často stáva terčom ozbrojených útokov. Samotné centrum hlavného mesta je relatívne pokojné a bezpečné. Celková úroveň kriminality je však vysoká - bežne sú zaznamenávané krádeže (vreckoví zlodeji, vykrádanie automobilov, krádeže automobilov a pod.) ako aj ozbrojené prepadnutia (aj počas denných hodín). Stupeň odporúčania: 2 - Zvážiť nevyhnutnosť cestovania do Burundi.

Zdravotníctvo: Nedostatočná, resp. veľmi limitovaná. Pre Európana prakticky dosažiteľná len v hlavnom meste Burundi – Bujumbure. Za lekárske ošetrenie sa platí v hotovosti a vopred. Vysoký výskyt cholery, malárie, žltej zimnice, meningitídy, hepatitídy A.

Internet:(.bi) https://allafrica.com/burundi/ https://www.burundi.gov.bi/ 

Komunikácia: Telekom (áno)Orange (áno), O2 (nie)

Bez záruky:
La Pierre de Livingstone et Stanley je miestom, kde zaznela slávna cestovateľská fráza „Doktor Livingstone, predpokladám?“ Je označovaná ako miesto stretnutia dvoch najslávnejších afrických cestovateľov dr. Livingstona a sira Stanleyho. Podobne ako v iných prípadoch, sa toto stretnutie odohralo niekde úplne inde. Napriek tomu, ide o jednu z najväčších atrakcií v Burundi.

 




Nedeľa, 19. január. 2020. Meniny má Drahomíra, Sára.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa