Guinea-Bissau
Fakty
Názov krajiny: | Guinejsko-Bissauská republika |
Hlavné mesto: | Bissau |
Rozloha: | 36 120 km2 |
Počet obyvateľov: | 1 910 000 (2017) |
Štátne zriadenie: | republika |
Geografická poloha: | západná Afrika |
Časové pásmo: | Slovensko -1 hod. |
Podnebie: |
Tropické podnebie sa prejavuje dvoma obdobiami: od mája do októbra daždivým, od novembra do apríla suchým a horúcim. Pre Európanov sú klimatické podmienky celoročne veľmi náročné. Ročný úhrn zrážok na pobreží dosahuje 1950 mm. Pobrežie lemujú tropické lesy s nepreberným množstvom druhov rastlín a živočíchov. Vnútrozemie ovládla savana. |
Mena: | západoafrický frank (CFA) |
Jazyky: | portugalský (úradný), Crioulo–africká portugalčina, africké jazyky |
Správne členenie: | 9 regiónov |
Národnost. zloženie: |
33 etnických skupín, najvýznamnejšie sú: Fulani (28%), Balanta (22%), Mandinga (15%), Papel (9%), Manjaco (8%), Beafada (3%) |
Náboženstvo: |
pôvodné náboženstvá (15%), islam ( 45%), kresťanstvo (22%) |
Diplomatické zast.: |
SR nemá v Guineji- Bissau diplomatické zastúpenie. Príslušným je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Lisabone |
Víza a doklady:
|
Pre slovenských občanov platí vízová povinnosť. Vízum sa zvyčajne udeľuje s platnosťou na 30 dní. |
O krajine
Dejiny: V období od 13. do 15. storočia bola krajina súčasťou sahelského kráľovstva Mali. Toto kráľovstvo kontrolovalo transsaharský obchod zo zlatom, od ktorého boli závislé aj európske mocnosti. Z podobných dôvodov začali portugalskí moreplavci hľadať nové obchodné cesty pozdĺž západoafrického pobrežia. V roku 1450 pristáli na pobreží Guinea – Bissau. Portugalci dlhodobo ovládali len pobrežie, do vnútrozemia sa dostali až v roku 1915 po dlhej sérii vojen s miestnymi kmeňmi. Brutalita kolonizátorov sa zvýšila potom, ako sa k moci v Portugalsku dostal diktátor Salazar.
Po masakre prístavných robotníkov v roku 1959 sa odpor domácich obyvateľov stupňoval. S podporou Sovietskeho zväzu a Kuby začala politická strana PAIGC boj za nezávislosť krajiny. PAIGC na dobytých územiach vyhlásila v roku 1973 nezávislosť. Po smrti diktátora Salazara uznalo nezávislosť krajiny aj Portugalsko. V roku 1980 sa prezidentom krajiny stal Jo?o ('Nino') Vieira. Po neúspešnom puči v roku 1986 začal s devalváciou meny, predajom štátneho majetku a rozviazal dlhoročné vzťahy s armádou. Napriek nepopulárnym krokom vyhral aj voľby v roku 1994. Život v krajine začal pomaly napredovať a situácia sa začala stabilizovať. V roku 1998 uskutočnil štátny prevrat generál Ansumane Mane, ktorého podporovala armáda a množstvo obyvateľov krajiny. Prezidenta Vieira podporovali susedné štáty Senegal a Guinea.
Následná občianska vojna si vyžiadala niekoľko tisíc obetí. Skončila v roku 1999 príchodom mierových jednotiek. Po ich odchode uskutočnil generál Mane ďalší, úspešný pokus o prevrat. V januári roku 2000 sa prezidentom stal Kumba Yalá, a vyzeralo to na zlepšenie situácie. Vláda však bola silne skorumpovaná. Koncom roku 2000 sa uskutočnil ďalší zo štátnych prevratov. Prezident Yalá bol odvolaný po nekrvavom prevrate v roku 2003, hneď potom ako znemožnil konanie ďalších prezidentských volieb. Dočasným vodcom krajiny sa stal biznismen Henrique Rosa. Po voľbách v roku 2005 sa prezidentom opäť stal Joao Vieira. Obyvatelia si jeho predchádzajúci režim pamätali síce ako korupčný, ale zabezpečoval aspoň čiastočnú stabilitu a pomalý rozvoj krajiny.
Vieira zomrel v roku 2009 po atentáte, ku ktorému sa prihlásila armáda na základe predpokladu, že je zodpovedný za smrť náčelníka ozbrojených síl generála Batista Tagme Na Waie, ktorý bol pár hodín predtým zabitý pri útoku. Armáda popierala akýkoľvek úmysel chopiť sa moci, a podľa ústavy bol ako dočasný prezident, do času konania volieb, ustanovený parlamentný vodca Raimundo Perreira. Tri týždne pred plánovanými voľbami armádne sily zabili kandidáta na prezidentský úrad Bacira Daba, bývalého ministra obrany Heldera Proencu, bývalého premiéra Faustina Embaliho a ďalších tvrdiac, že boli súčasťou skupiny ktorá plánuje zvrhnúť súčasnú vládu. Počas tejto operácie na potlačenie údajného prevratu boli zadržaní aj mnohí starší členovia parlamentu. Voľby sa konali v roku 2009, a v druhom kole zvíťazil Malam Bacai Sanhá.
V roku 2012, po dlhšej chorobe, zomrel prezident Sanha, čo priviedlo krajinu do ďalšej nestability a jeho meno mohlo byť pripísané na dlhý zoznam prezidentov, ktorí nedokázali dokončiť celé funkčné obdobie. Pri štátnom prevrate o tri mesiace neskôr bol zvrhnutý predseda vlády, následne bola nastolená prechodná vláda na čele s Manuelom Serifom Nhamadjom, ktorého si vybral západoafrický blok Ecowas. Jeho funkčné obdobie bolo otrasené pokusmi o štátny prevrat a útokmi. Následné prezidentské voľby v roku 2014 vyhral José Mário Vaz.
Bezpečnostné riziká: Situácia v krajine je neprehľadná a nevyspytateľná.
Zdravotníctvo: Je na veľmi nízkej úrovni. Nádej dožitia pri narodení (muži 41,8, ženy 45 rokov) je jednou z najnižších vo svete. V Guinei Bissau nejestvuje rýchla zdravotná pomoc. Najčastejšími ochoreniami sú malária a tuberkulóza, nedávno sa vyskytla cholera. Značná časť populácie je postihnutá vírusom HIV/AIDS. V prípade nevyhnutnosti sa cudzincom odporúča navštíviť súkromné kliniky. Všetky služby sa platia v hotovosti. Pri vážnejšom ochorení alebo potrebnom chirurgickom zákroku je najvhodnejšie odcestovať do Európy. Piť treba vodu kupovanú v uzavretých fľašiach.
Internet (.gw): https://allafrica.com/guineabissau/; https://www.guinebissaurepublic.com/
Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Bez záruky: Berlínska konferencia rozdelila Afriku medzi európske mocnosti. Portugalcom pripadla Guinea-Bissau, Kapverdské ostrovy, Rovníková Guinea, Mozambik a Angola. Tvrdí sa že európske mocnosti boli s delením spokojné. Škoda, že sa nik nespýtal Afričanov, čo si o tom myslia...
Doprava
Základom dopravnej siete sú početné vodné toky. Hlavná cestná komunikácia spája susedný Senegal s metropolou Bissau, kde je jediné medzinárodné letisko v krajine.
Zatiaľ čo niekoľko hlavných ciest je spevnených a v relatívne dobrom stave, pre väčšinu ciest sa odporúča terénne auto. V krajine sa dopravné značky takmer nepoužívajú, a okrem toho je celkom bežné že cesty križujú sliepky, kravy, ošípané, kozy a iné zvieratá. Prenájom vozidla v Guinea-Bissau sprostredkúvajú cestovné kancelárie.
V krajine neoperuje žiadna oficiálna autobusová spoločnosť, ani tu nefungujú autobusové stanice. Ako regionálne spojenie medzi väčšími mestami slúžia sept-places, sedemmiestne Peugeoty 504. Frekventovanejšie a nepohodlnejšie sú veľké mikrobusy nazývané transporters misto (doslova zmiešaná doprava) alebo toca-toca. Mikobusy zväčša štartujú na cesty pred 8:00 ráno.
Letecky : Osvaldo Vieira International Airport sa nachádza 9 km severozápadne od centra mesta Bissau. Je to malé letisko a funguje na ňom len veľmi málo prevádzok. Malá letisková dráha na letisku Ilha de Bubaque obsluhuje charterové lety z Bissau, z Cap Skirring a z Dakaru v Senegale.
Guinea-Bissau nemá svojho národného dopravcu.
Musíte vidieť
Bissau – najprv centrum obchodu s otrokmi, potom slobodný prístav, teraz hlavné mesto krajiny. Rušné centrum so zaujímavou koloniálnou portugalskou štvrťou;
Jemberem – posvätný prales, dnes je národným parkom založeným na ochranu vtákov a opíc;
súostrovie Dos Bijagós – domov vzácnych riečnych hrochov a ohrozených druhov korytnačiek, súčasť celosvetového kultúrneho dedičstva UNESCO;
Ilha de Bolama – ostrov s prekrásnymi plážami, vzdialený len 40 km od hlavného mesta Bissau;
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.