Stredoafrická republika

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Víza/doklady: Pre vstup do krajiny musia mať občania SR platný cestovný doklad (platný 3 mesiace po vstupe do krajiny), platné vízum, spiatočný cestovný lístok (letenka) a medzinárodný preukaz s potvrdením o očkovaní proti žltej zimnici. Občania SR musia pred príchodom do krajiny požiadať o vízum na veľvyslanectve Stredoafrickej republiky v Berlíne alebo na ktoromkoľvek veľvyslanectve v zahraničí. Poplatok za udelenie víza je 150 USD a platnosť je 90 dní od jeho vydania. K žiadosti o vízum je potrebné pripojiť 2 fotografie pasového formátu a predložiť platný cestovný doklad s Medzinárodným očkovacím preukazom (očkovanie proti žltej zimnici) i kópiu plánu cesty (zabezpečí cestovná kancelária). O víza možno požiadať na veľvyslanectve Stredoafrickej republiky v Bonne (Nemecko).

Dejiny: Krajina bola osídlená už pred vrcholným obdobím Egyptskej civilizácie. Jej prvými obyvateľmi boli Pygmejovia. Okolo roku 1600 bolo územie súčasťou kráľovstva Gaoga. Miestni obyvatelia boli až do 19.storočia terčom nájazdov arabských a európskych otrokárov. V roku 1889 bolo v Bangui založené francúzske obchodné zastúpenie. Francúzi rozdelili krajinu na 17 koncesií, a predali ich súkromným spoločnostiam za percentá na zisku a ročný poplatok. Počas dvadsiatych a tridsiatych rokov 20.storočia sa postupne uskutočnilo niekoľko protifrancúzskych vzbúr. Bohaté ložiská diamantov boli pre Francúzov dostatočným lákadlom na to, aby si moc nad krajinou udržali až do konca druhej svetovej vojny. Prvú politickú stranu založil v roku 1949 Barthelemy Boganda.

Po jeho záhadnej smrti v roku 1959 sa prvým prezidentom krajiny stal David Dacko. Jeho diktátorskú a tyranskú vládu ukončil až armádny štátny prevrat, ktorý v roku 1966 viedol Jean-Bédel Bokassa. Takmer hneď odstránil akúkoľvek opozíciu, a chcel byť korunovaný za kráľa Stredoafrického kráľovstva. Keď v roku 1979 odletel do Líbye, Francúzi dopravili do krajiny bývalého prezidenta Dacka. Jeho nepopularita medzi miestnym obyvateľstvom umožnila, aby sa novým prezidentom  stal generál André Kolingba. Bývalý prezident Bokassa sa do krajiny vrátil v tom istom roku, a bol odsúdený za vraždy, vlastizradu a kanibalizmus na doživotie. Kolingba vyhlásil ďalšie voľby až v roku 1993, kedy bol porazený Ange-Félixom Patassém. Patessé obsadil novú vládu členmi vlastného kmeňa.

Zlá ekonomická situácia krajiny vyvolala nepokoje, keď povstali armádni dezertéri. Násilie medzi armádou a ozbrojenými skupinami pokračovalo. V roku 1999 boli z krajiny vypovedaní zahraniční novinári. V roku 2001 sa uskutočnil ďalší pokus o štátny prevrat. O rok neskôr situáciu v krajine kritizovala Bezpečnostná rada OSN. V roku 2002 viedol bývalý armádny generál Francois Bozize ďalší pokus o štátny prevrat. Následne vypukla občianska vojna. Bozize ovládol sever a juh krajiny. Desaťtisíce obyvateľov začalo krajinu opúšťať. V marci 2003 Bozize porazil Patassého, ale situácia v krajine sa nezlepšila. V roku 2006 sa začali násilnosti na severovýchode krajiny. Nepokoje v susednom Sudáne tiež ovplyvnili situáciu v krajine, ktorá je čoraz nestabilnejšia.  

V marci 2013 obsadili vzbúrenci pod vedením Michela Djotodii hlavné mesto Bangui. Prezident François Bozizé utiekol do Kamerunu a Djotodia menoval na jeho miesto sám seba. Takto sa ujal moci za podpory koalície tvorenej zástupcami opozície, vzbúrencov a priaznivcov bývalého prezidenta. V roku 2014 bol Michel Djotodia nútený odstúpiť zo svojej funkcie pre absolútnu neschopnosť riadiť krajinu, ktorá sa behom roku prepadla do občianskej vojny. Oddiely Séléka sa osamostatnili a začali terorizovať prevažne kresťanskú časť obyvateľstva. Ako reakcia sa vytvorili milície anti-balaka, ktoré pôvodne mali chrániť napadnutých obyvateľov, nakoniec však spôsobili exodus veľkej časti moslimského obyvateľstva krajiny a v metódach a terore sa nelíšili od Séléky.

Dočasná prezidentka Catherine Samba – Panza se ujala úradu v januári 2014 a zostala v ňom až do chvíle, kým sa moci chopil v marci 2016 prezident Faustin Archange Touadéra, ktorý bol zvolený v slobodných voľbách. Tým sa symbolicky uzavrela nepekná kapitola stredoafrických dejín. Vyhrané však zatiaľ nie je. V zemi pôsobí mierová misia OSN, až teraz sa sťahujú francúzske jednotky operácie Sangaris. V hlavnom meste stále dochádza k nábožensky podmienenému násiliu. Krajine pomohla návšteva pápeža Františka I. a následné menovanie prvého stredoafrického kardinála Dieudonného Nzapalaingu.

Bezpečnostné riziká: Neodporúča sa podnikať turistické cesty do krajiny s výnimkou nevyhnutných obchodných ciest. Pomery v hlavnom meste Bangiu i na vidieku sú v súvislosti so zlou vnútropolitickou situáciou výbušné. Hrozivo narastajú prípady prepadov cudzincov ozbrojenými bandami. Podľa neoverených informácií cudzinci tranzitujúci letecky cez Bangui do tretej krajiny majú problémy s imigračnými úradmi Stredoafrickej republiky. Rizikové oblasti: hlavné mesto Bangui, možnosť rasovo motivovaných prepadov cudzincov.

Zdravotná starostlivosť: V krajine je malý počet zodpovedajúcich nemocníc (v hlavnom meste sú dve súkromné kliniky), mimo metropoly je problematické zásobovanie liekmi. V prípade vážnejšieho ochorenia sa odporúča letecký prevoz do Európy. Na pitie používajte LEN kupovanú vodu vo fľašiach s nepoškodeným uzáverom a známych značiek. Celoplošne hrozí nebezpečenstvo malárie. Odporúča sa očkovanie proti žltej zimnici, týfusu, hepatitíde typu A a B, meningitíde.

Internet (.cf): https://allafrica.com/centralafricanrepublic/, www.africaguide.com/country/car/

Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (nie)




Utorok, 20. október. 2020. Meniny má Vendelín.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa