Svätý Tomáš a Princov ostrov

Fakty

O krajine

Dejiny: Krátko potom ako Portugalci založili v roku 1485 mesto S?o Tomé sa ostrovy stali najväčším producentom cukru na svete. Na prácu na plantážach boli privezení otroci z afrického vnútrozemia. Po veľkej vzbure otrokov sa väčšina plantáží presunula do Brazílie. V 18. a 19. storočí tu boli založené kávovníkové a kakaovníkové plantáže. Po zrušení otroctva v roku 1875, zaviedli Portugalci systém nútenej práce. Otrokov nahradili námezdní robotníci z Kapverdských ostrovov, Angoly a Mozambiku. V roku 1905 začala medzinárodná komunita ostrovy „vďaka“ faktickému otrokárstvu bojkotovať a tiež začali klesať zisky s obchodu s kakaom. Portugalci tvrdo potláčali akékoľvek protesty, vrcholom bolo zabitie okolo 1000 protestujúcich robotníkov v roku 1953.

Po páde portugalského  režimu v roku 1974, sa vzbúrili africkí vojaci bola menovaná dočasná vláda. Sao Tomé vyhlásil nezávislosť v júli roku 1975. Portugalci ihneď opustili ostrov a vzali zo sebou všetku infraštruktúru a kapitál. Nový prezident Manual Pinto da Costa znárodnil všetky plantáže, boli tiež založené ľudové milície. Krajina bola závislá od angolskej pomoci. Vzťahy vlády Sao Tomé s komunistickými krajinami Angolou a Kubou sa zlepšovali, opoziční politici museli hľadať azyl v prozápadnom Gabone.

Po páde komunistických režimov v Európe sa v krajine uskutočnili prvé slobodné parlamentné voľby. Prezidentom sa stal opozičný líder Manual Trovoada a v roku 1995 bola Princovmu ostrovu priznaná autonómia. Prezident Trovoada prežil pokus o štátny prevrat v tom istom roku, a rok neskôr opäť vyhral prezidentské voľby. V júli 2001 ho vystriedal Fradique de Menezes. Objavenie ložísk ropy v pobrežných vodách viedlo k ďalšiemu tentoraz úspešného prevratu. Prezident de Menezes sa však s vojenskou juntou dohodol a zostal pri moci. V júli 2006 bol znovu zvolený. 

Bezpečnost. riziká: Od skončenia vojenského prevratu v roku 2003 celkove stabilizovaná s bezpečným pohybom zahraničných návštevníkov.

Zdravotníctvo: Odporúča sa očkovanie proti žltej horúčke. Zdravotná starostlivosť je bezplatná a v porovnaní s viacerými stredoafrickými štátmi na pomerne solídnej úrovni. Pri vážnejšom ochorení alebo zranení sa cudzincom odporúča odcestovať do Európy.

Internet (.st): www.sao-tome.com/, https://allafrica.com/saotomeandprincipe/, www.saotome.st/

Komunikácia: T-mobile (nie), Orange (nie)

Bez záruky: Po vyhlásení nezávislosti São Tomé tu Portugalci zanechali 90% negramotných obyvateľov, mnoho zničených plantáží a jediného doktora. Ako sa volal nie je známe.

Doprava

Letecky: Väčšina návštevníkov prichádza na ostrovy letecky z gabonského Libreville. Denne sem lietajú spoločnosti Air Sao Tomé e Príncipe a Air Gabon. Tiež sem pravidelne lietajú portugalské aerolínie TAP. Pri odletoch sa platí poplatok v amerických dolároch, plus poplatok v miestnej mene. Spoločnosť Air Sao Tomé e Príncipe lieta medzi ostrovmi trikrát do týždňa.

Cestná doprava: Cesty na ostrovoch sú spevnené, ale majú množstvo dier. Premáva tu veľa obyčajných a spoločných taxíkov, ktoré spájajú väčšinu miest. Na ostrove Príncipe majú cesty dokopy len 12 km, a jedinou verejnou dopravou je červený minibus.

Loďou: Príležitostne sem pláva loď z gabonského Libreville. Medzi ostrovmi sa nepravidelne plavia trajekty.

Musíte vidieť

São Tomé – pitoreskné hlavné mestečko v portugalskom koloniálnom štýle;

Trinidade – príjemné mesto vo vnútrozemí ostrova;

Ilhéu das Rolas – prekrásny malý ostrov s ešte krajšími plážami;

Príncipe – menší vulkanický ostrov pokrytý tropickým pralesom, obklopený čistými plážami.