Čierna Hora

Fakty

Názov krajiny:	Čierna Hora
Hlavné mesto:	Podgorica
Rozloha:	14 026 km2
Počet obyvateľov:	625 266 (2011)
Štátne zriadenie:	republika
Geografická poloha:	juhovýchodná Európa.
Časové pásmo:	Slovensko 0 hod.
Ubytovanie:	Rezervujte si ubytovanie v Podgorici online
Podnebie:	Na pobreží Čiernej Hory sa letné teploty šplhajú nad 30°C. V horských oblastiach dosahujú okolo 21°C. V januári na pobreží klesajú na 8°C, v horách na priemerné -3°C. POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V PODGORICI
Mena:	euro (EUR)
Jazyky:	čiernohorčina, srbčina, albánčina, bosniančina, chorvátčina
Správne členenie:	23 samosprávnych miest a obcí
Národnost. zloženie:	Čiernohorci (45%), Srbi (28,7%), Bosniaci (8,6%), Albánci (5 %) a iné národnosti
Náboženstvo:	pravoslávne (72%), islam (19%), katolícke (3,5%) a iné
Diplomatické zast.:	Veľvyslanectvo SR v Podgorici Crnogorskih Serdara 5, 81000 Podgorica, Čierna Hora Tel.: +382 2060 1440 Mobil (pohotovostný): +382 6765 4959 Fax: +382 2060 1456 E-mail: emb.podgorica@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/podgorica Veľvyslanectvo Srbska a Čiernej hory v SR: Búdková 38, 811 04 Bratislava, Slovenská republika Tel.: +421 2 5443 1927, +421 2 5443 1928, +421 2 5443 1929 Fax.: +421 2 5443 1933 E - mail: embassy.serbia@internet.sk Internet: https://www.bratislava.mfa.gov.rs/
Víza a doklady:	Čierna Hora uplatňuje voči občanom SR bezvízový styk na všetky druhy pasov do 90 dní. Občania SR môžu cestovať na územie Čiernej Hory na dobu do 30 dní pobytu aj na občiansky preukaz. Odporúčaná platnosť oboch dokumentov je minimálne 3 mesiace ku dátumu odchodu z krajiny. Niektoré letecké spoločnosti však môžu vyžadovať pas, preto je potrebné overiť si pred letom, či daná aerolinka akceptuje občiansky preukaz ako adekvátny doklad. Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: Prvými obyvateľmi oblasti boli Ilýri. Nasledovali ich Kelti a Rimania. V polovici šiesteho storočia sem prišli slovanské kmene. V roku 1217 si samostatnosť od Byzancie vybojovalo srbské kráľovstvo. Jeho krátku existenciu na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Neskôr sa mesto Podgorica stalo centrom odporu srbského obyvateľstva. V roku 1876 sa Čierna Hora po boku Srbska zapojila do vojny proti Turecku. Po srbskom víťazstve získala dôležité regióny na jadranskom pobreží. Po prvej svetovej vojne sa krajina stala súčasťou Juhoslávie. V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľudia vtedajší režim zvrhli, a Nemci krajinu napadli. Čierna Hora sa stala súčasťou Talianska. Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala.

Jej vodcom sa stal Josip Broz Tito. Bosna a Herzegovina, Čierna Hora a Macedónsko sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. V roku 1987 sa vďaka nacionalistickej rétorike stal prezidentom Slobodan Miloševič. Jeho víziu „Veľkého Srbska“ nezdieľali Chorváti a Slovinci a v júni 1991 vyhlásili nezávislosť. Federálna armáda okamžite napadla Slovinsko. Za mesiac boli vojská zo Slovinska odvolané, ale v Chorvátsku sa začala skutočná občianska vojna. Do prímeria v januári roku 1992 bolo spáchaných zabitých mnoho civilistov na oboch stranách. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Čierna Hora zostala súčasťou Juhoslávie a vojna v Bosne a Hercegovine sa začala.

V roku 1996 bola Bosna rozdelená na Srbskú republiku a Chorvátsko-moslimskú úniu. Krajina zostala zničená vojnou, historické mestá boli v ruinách, turistický bol úplne zničený. Po odmietnutí autonómie začala provincia Kosovo žiadať samostatnosť. Federálna armáda reagovala brutálne, stovky ľudí bolo zabitých. Na Srbsko bolo uvalené embargo, ale vojna pokračovala. Začiatkom roku 1999 začalo NATO s bombardovaním Belehradu. V júni 1999 bolo medzi Juhosláviou a NATO uzavreté krehké prímerie. Po sfalšovaných voľbách v októbri 2000 začali ľudia požadovať Miloševičovu demisiu. Po bojoch s políciou, rozbití parlamentu a po 12 hodinových protestoch sa Vojislav Koštunica deklaroval ako nový prezident. Juhoslávia bola prijatá do OSN, začalo sa vyšetrovanie vojnových zločinov, a provincia Kosovo dostala zvláštny dohľad OSN.

3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.

Bezpečnost. riziká: Čierna Hora je vo všeobecnosti bezpečnou krajinou. Pri cestovaní v oblastiach hraničiacich s Kosovom sa však odporúča, aby ste sa držali iba hlavných ciest. Dôvodom je riziko neexplodované nášľapných mín, ktoré sa pozdĺž hranice môžu vyskytnúť. Vyhnúť by ste sa mali oblastiam, v ktorých sa vyskytuje vojenská činnosť. Taktiež sa odporúča vyhnúť sa cestám do albánsko-kosovského pohraničia. Ide o regióny ležiace na juhovýchod od Podgorice, pohorie Prokletije a na pobreží o oblasť v okolí albánskej hranice, až po mesto Ulcinj.

Zdravotníctvo je oproti SR na nižšej úrovni, V akútnych prípadoch by mala byť zdravotná starostlivosť poskytovaná bezplatne. Lekári ovládajú základy anglického jazyka a vedia sa dohovoriť, nástroje a vybavenie nemocníc však nespĺňa európske štandardy.

Internet (.me): www.visit-montenegro.com/tourism-mi.htm

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O₂ (áno)

Bez záruky: Kurióznym exponátom národného čiernohorského múzea je kabát kniežaťa Danila. Kabát je vystavený v zbierke zbraní tak, aby ste videli diery po nábojoch, ktoré knieža  usmrtili. 

Čierna Hora sa pýši úžasnými prírodnými scenériami, pláže tu prevládajú piesočnaté, ale taktiež kamienkové. Z 294 km dlhého pobrežia sa na cca 75 kilometroch nachádzajú veľmi kvalitné pláže a nádherné zátoky. Nájdeme tu i jediný fjord v stredomorí, úžasnú boku Kotorskú, ktorá je obklopená vysokými horami zdvíhajúcimi sa kolmo za záliv. Na jeho západnej strane sa nachádza divoký poloostrov Luštica s odľahlými lagunami a nádhernými jaskyňami. Celé pobrežie je ideálne na kúpanie, plachtenie, potápanie a ostatné vodné športy. Na samotnom juhu Čiernej Hory sa nachádza zaujímavá bašta pirátov v Ulcinju. Táto oblasť sa vyznačuje asi 13 km dlhým a zároveň širkokým pásom piesku.

Veĺkou pozoruhodnosťou Čiernej Hory je Skadarské jazero. Leží 40 km od morského pobrežia a je to najväčšie jazero na Balkáne. Pýši sa bohatou faunou a flórou, pre rybárov a ornitológov je to skrátka raj. Nikde v Stredomorí nenájdete tak rozmanitú prírodu. Čierna Hora je plná nádherných miest, ktoré stoja za poznanie. Patrí k nim už vyššie spomenutý záliv boka Kotorská, historické mesto Budva, nádherné Bečiči, a taktiež romantické prázdninové letovisko Sveti Stefan. Ak chcete zažiť nezabudnuteľnú dovolenku plnú histórie, mora a netradičných zážitkov na netradičných miestach, neváhajte, Čierna Hora čaká len a len na Vás... (Invia.sk)

Čierna Hora - Jedným zo symbolov tunajšej kuchyne je njegušský pršut. Výnimočná chuť tejto šunky je výsledkom niekoľkomesačného sušenia bravčového stehna.  Ak máte chuť pripraviť si niektorú zo špecialít, skúste napríklad hustú rybiu polievku - brodet. K jej príprave budete potrebovať asi 1 kg rýb. V turistických oblastiach Čiernej Hory môžete naraziť na tajuplne znejúce názvy, ktoré pripomínajú staré slávne kulinárske doby. Pre pobrežné oblasti sú charakteristické prvky gréckej, talianskej a francúzskej kuchyne. Jednotlivé pokrmy sa líšia región od regiónu. Vo všetkých oblastiach sú však populárne ryby a ďalšie dary mora. K najobľúbenejším skvostom miestnej kuchyne patrí pršut, čevabčiči a ražniči. Stravovať sa dá v rýchlych občerstveniach alebo v pizzeriách. Reštaurácie bývajú otvorené do 24 hodín. Na základe medzivládnej zmluvy má byť slovenským občanom poskytovaná bezplatne akútna starostlivosť, čo znamená v neodkladných a nevyhnutných prípadoch pri ohrození života. Ďalšie ošetrenie, liečenie a pobyt v nemocnici si musí pacient hradiť sám. Nikdy neurobíte chybu, keď sa pred cestou poistíte u niektorého z renomovaných poisťovní. Úroveň zdravotníckych služieb závisí na kategórii konkrétneho zdravotného zriadenia. v posledných rokoch došlo k zníženiu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti v Čiernej Hore. Zdravotný personál, zvlášť v štátnych zariadeniach, očakáva úplatky alebo dary. Mnohé lieky sú nedostatkové, preto doporučenie znie: vezmite si na cestu dostatok liekov, ktoré užívate, a lekárničku vybavte pre strýčka príhodu. Majte po ruke vždy menšie bankovky alebo kovové mince...

Doprava

V Čiernej Hore neexistujú diaľnice tak, ako ich poznáme. V skutočnosti ide iba o dvojpruhovú cestu s častým pridaním tretieho, prebiehajúceho pruhu, ktoré vo všeobecnosti nespĺňajú európske normy. Rýchlostný limit v obci je 50 km/h, mimo obce 80 km/h a na takzvaných „diaľniciach“ 120 km/h. Používanie bezpečnostných pásov a svetlometov počas dňa je povinné a používanie mobilných telefónov počas jazdy je zakázané. Dopravné značky používané v Čiernej Hore sú takmer totožné so značkami používanými v krajinách EÚ. Miestni vodiči vodiči jazdia značne nebezpečne (predbiehanie v zákrutách a na miestach so zlým výhľadom) a majú tendenciu byť extrémne vokálni, takže v prípade, že na vás vodič zakričí, neberte to osobne. V krajine máte možnosť prenajať si auto (napríklad aj priamo na letisku) už od 11 EUR a cestovať po mestách a celej krajine. Policajné orgány akceptujú vodičský preukaz SR a medzinárodný vodičský preukaz.
Vláda Čiernej Hory na základe článku 39, Zákona o životnom prostredí z roku 2008 schválila eko-poplatky, ktoré na hraničných priechodoch budú uhrádzať domáce i zahraničné, fyzické i právnické osoby za používanie ciest motorovými vozidlami a k nim pripojené vozidlá.

Letecky: Hlavné medzinárodné letisko Čiernej Hory sa nachádza 12 kilometrov južne od Podgorice. Letisko je aj hlavným stredisko pre vnútroštátnu leteckú spoločnosť Čiernej Hory - Montenegro Airlines. Táto aerolinka lieta z Podgorice do Budapešti, Frankfurtu a Zürichu. Spoločnosti Austrian Airlines, Alitalia a Lufthansa, Air Serbia, alebo Adria tiež prevádzkujú pravidelné linky do Podgorice. Z letiska sa do centra mesta Podgorica dostanete napríklad minibusom, ktorý zvyčajne čaká priamo pred terminálom. Taxik do centra bude o niečo drahší, počítať môžete približne s cenou 15 EUR.

Cestná doprava: Cestná doprava môže byť najjednoduchším spôsobom, ako sa do Čiernej Hory dostať. Autobusy premávajú pomerne často (najmä počas leta) a sú bezpečné. Ceny jázd v rámci Čiernej Hory sú nižšie ako 15 EUR (Podgorica-Ulcinj 6 EUR, Podgorica-Cetinje 3 EUR, Cetinje-Kotor 5 EUR, atď.). Treba však rátať s tým, že miestne autobusy zvyčajne nemajú klimatizáciu. Okrem autobusov sú na autobusových staniciach aj minibusy. Cesta z Podgorice do Baru a do Niksicu je pomerne dobre zvládnuteľná. Cesty z Podgorice cez Cetinje do Budvy a do Petrovac sú v dobrom stave, avšak jedná sa o zakrivené horské cesty, ktoré len zriedka umožňujú rýchlosť nad 70 km/h.

Vlakom: Do Čiernej Hory jazdia vlaky z Belehradu, ostatné vlaky sú obmedzené. V Belehrade jazdí jeden denný a jeden nočný vlak (v lete dva). Vlak prechádza cez Bijelo Polje, Kolašin, Podgoricu a svoju cestu končí v hlavnom námornom prístave, v Bare. Železnica cez Dinárske hory je považovaná za jednu z najkrajších železníc v Európe. Cestovanie vlakom je zrejme najlacnejším spôsobom, ako sa do Čiernej Hory dostať, no kvalita služieb nie je príliš dobrá. Čas cesty je približne 10 hodín od Belehradu po Podgorice (11 hodín do Baru), avšak vlaky zvyknú meškať. Lístok z Belehradu do Podgorice stojí približne 19 EUR.

Loďou: K dispozícii je pravidelná trajektová linka z Baru do Bari v Taliansku. Linka Bar-Bari funguje počas celého roka. Výlet trvá približne 8 hodín. K dispozícii je tiež trajektová služba z Bari do Dubrovníka. Odtiaľ je následne dostupná autobusová doprava do Čiernej Hory.

Musíte vidieť

Budva – najlepšie pláže na čiernohorskom pobreží

Kotor – mesto založené na útesoch najdlhšieho juhoeurópskeho fjordu

Durmitor -  dramatický, ľadovcom vyrezaný národný park s osemnástimi jazerami

Čiernohorské národné múzeum – história Čiernohorcov od slovanských čias až po obdobie Juhoslávie

Stari Bar – dnes archeologické nálezisko, kedysi jedno z dôležitých centier Jadranského pobrežia