Palestína

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Palestína / Palestínske autonómne samosprávne územia
Hlavné mesto: Neurčené, sídlami palestínskej samosprávy sú mestá Ramalláh a Gaza
Rozloha: 6 020 km2
Počet obyvateľov: 4 816 503 (2017)
Štátne zriadenie: parlamentná demokracia, poloprezidentské
Geografická poloha: blízky východ
Časové pásmo: Slovensko 0 hod.
Podnebie:

Letá na Západnom brehu Jordánu sú dlhé a teplé. V južnejších oblastiach okolo mesta Hebron sa teploty v auguste vyšplhajú až na 35°C, na severe je o niečo chladnejšie. Zimy sú chladné a vlhké, sneh však nepadá. Na jar a v jeseni je príjemne, teploty dosahujú 23°C. V pásme Gazy je v lete vysoká vlhkosť vzduchu, ale počas zvyšku roka je počasie príjemné.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V RAMALLÁHU

Mena: V obehu je izraelský šekel (ILS), jordánsky dinár (JOD), egyptská libra (EGP) a používa sa tiež americký dolár (USD)          
Jazyky: arabčina (čiastočne v úradnom styku angličtina)
Správne členenie: neexistuje
Národnost. zloženie: Arabi; na Západnom brehu Jordánu tvoria 17% obyvateľstva židovskí osadníci
Náboženstvo:

sunnitský islam (80%), judaizmus (7%), kresťanstvo a iné (0.8%)

Diplomatické zast.

SR nemá v krajine zastúpenie. Teritoriálne je príslušné

Veľvyslanectvo SR v Tel Avive-Izrael:
Jabotinsky 37, P.O.Box 6459, Tel Aviv
Telefón: +972 3544 9649
Pohotovostný mobil: +972 5445 566 42
Fax: +972 3544 9657
E-mail: emb.telaviv@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/telaviv

Veľvyslanectvo štátu Palestína v Bratislave:
Gorkého 205/3, 811 01 Bratislava
Tel. č.:  +421  02 5262 1116
E-mail: embassy@palestine.sk

Konzulárny úrad v Betlehéme
Konzul: George Suliman Malki Jabra
Consular Office of the Slovak Republic Karkafeh St. 36 Bethlehem, P.O.BOX 723
Tel.: +970 2277 0558
Fax.: +970 2277 0558
E-mail: h.consulgpeggy@yahoo.com

Víza a doklady:

 

Pre vstup do krajiny je potrebný platný cestovný pas. Pre cesty do pásma Gazy sa vyžaduje povolenie izraelských úradov.

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Na Západnom brehu Jordánu je mnoho biblických miest. Mestom s najdlhšou históriou je Jericho, miestne archeologické nálezy sú datované z rokov 7000 p.n.l.. Podľa biblie bolo zničené zvukom poľníc. Židovské vojsko viedol prorok Jošue. Ďalším dôležitým mestom je Nablus (Schechem). Práve tu dostal prorok Abrahám prísľub Izraela ako zasľúbenej Zeme. Prorok Jákob si tu kúpil pole, Jošua  zjednotil Židov a obnovil dohodu. Ďalším miestom s dlhou históriou je Betlehem, narodil sa tu Ježiš Kristus. Južne od Jeruzalema leží historické kráľovstvo Júdea, až do nezávislosti (2. stor. p.n.l.) súčasť Perzskej ríše.

Po vyhnaní Židov z Jeruzalema (rok 135) sa územie stalo súčasťou Rímskej ríše. Samotná Gaza bola arabským mestom od roku 435 p.n.l.. Po rozdelení Ríma pripadla Palestína Byzantskej ríši. Došlo ku rozmachu kresťanstva, boli postavené kostoly a chrámy. Rýchly nástup islamu vyvrcholil v roku 685 dobytím Jeruzalema  vojskami kalifa Omara. Kresťania boli z mesta vyhnaní. Reakciou boli križiacke výpravy, vtedy bolo mesto opäť dobyté. Nadvládu križiakov ukončil v roku 1187 sultán Saladin. Islam sa stal   dominantným náboženstvom. Neskôr tu vládli Mameluci a osmanskí Turci.

Židovskí osadníci sa do Palestíny začali vracať v polovici 19. storočia. Problémy medzi židovským a arabským obyvateľstvom pretrvávali aj počas britskej nadvlády. Po prvej svetovej vojne podporili Briti v úsilí o samostatný štát Židov. Po odchode Britov prevzalo správu nad územím Palestíny OSN. Plán na rozdelenie Palestíny medzi Arabov a Židov, rezolútne odmietli Arabi. Výsledkom bolo vyhlásenie nezávislosti Izraela a vypuknutie bojov medzi arabským a židovským obyvateľstvom. Egypt, Sýria a Libanon vpadli do Palestíny, ale boli odrazení. Po roku a vyhlásenom prímerí (Izrael medzitým dobyl značnú časť Palestíny) napadol Egypt pásmo Gazy. Tisíce Arabov museli opustiť svoje domovy a stali sa utečencami na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. Hranica medzi Izraelom a Palestínou sa stala „zelenou líniou.“ Arabský odpor neustával a v šesťdesiatich rokoch vznikla Organizácia za Oslobodenie Palestíny (OOP), jej lídrom a  symbolom sa stal Jásir Arafat. OOP sa „preslávila“ teroristickými útokmi. Pozdĺž zelenej línie sa zoskupovali armády Egypta, Jordánska a Sýrie. 5. Júna 1967 Izrael uskutočnil obrovský letecký a pozemný útok. O šesť dní Izrael okupoval Sinajský polostrov, pásmo Gazy, západný breh Jordánu a Golandské výšiny. Z týchto území utieklo 500 000 Arabov. Vzrastajúca moc OOP bola rizikom aj pre jordánskeho kráľa Husajna. Výsledkom bol  masaker palestínskych utečencov v roku 1971. O rok neskôr teroristi z OOP uniesli  a usmrtili 11 izraelských športovcov na Olympijských hrách v Mníchove. OOP sa medzitým presunulo do Libanonu. Výsledkom bola izraelská invázia a okupácia Libanonu. V roku 1988 Arafat zmenil taktiku a súhlasil s mierovým riešením konfliktu.

Sociálne podmienky okupovaných Palestínčanov sa zhoršili, situáciu sťažili aj židovskí prisťahovalci v palestínskych teritóriách. Výsledkom bolo a vyhlásenie intifády na celom území Západného brehu Jordánu. Jej koniec priniesli až mierové rozhovory z Osla v roku 1993. Výsledkom dohôd bol vznik palestínskej samosprávy – Palestínskej Národnej rady, ktorá vystriedala OOP. Palestína sa mala do piatich rokov stať samostatným štátom. Mierový proces bol narušený nezhodami medzi oboma stranami. Narástol počet izraelských razií, rovnako ako palestínskych samovražedných útokov. Druhý pokus o dosiahnutie prímeria bol v roku 2000 odmietnutý Jásirom Arafatom. V roku 2001 vyhlásili druhú intifádu (trvajúcu štyri roky, viac ako 3000 mŕtvych Palestíncov). Izraelskou reakciou bola stavba betónovej steny oddeľujúcej palestínske územia od Izraela. Medzinárodný súd vyhlásil tento múr za nezákonný. V palestínskych voľbách v roku 2006 zvíťazila militantná skupina Hamas. Po neuznaní Izraela bola Palestínskym územiam zastavená medzinárodná humanitárna pomoc. Výsledkom napätia medzi organizáciami OOP (Fatah) a Hamasom bolo vyhnanie Fatahu z pásma Gazy. Prezident Mahmúd Abbás (Fatah) vyhlásil vládu Hamasu za neplatnú, Izrael zatvoril hranice do pásma Gazy. Reakciou boli raketové útoky na izraelské obyvateľstvo. Situácia je dodnes nejasná.

Bezpeč. riziká: Následkom ozbrojených konfliktov je pásmo Gazy ovládané hnutím Hamas a Západný breh Jordánu hnutím Fatah. Situácia na obidvoch územiach je extrémne napätá, násilie sa môže rozšíriť aj do ozbrojeného konfliktu. Cestovať sa dá ( za extrémneho dodržiavania základných bezpečnostných opatrení) do miest Betlehem, Ramalláh, Jericho. Vstup do pásma Gazy sa neodporúča vôbec, vstup na Západný breh Jordánu len v nevyhnutných prípadoch. Neustále narastá počet únosov cudzincov. Vyhýbajte sa vode z kohutíka alebo nejasného zdroja, ako aj ľadu a pite iba balenú vodu.

Zdravotníctvo: Je na prijateľnej úrovni. Pre pobyt v krajine sa nevyžaduje špeciálne očkovanie.

Internet (.ps): https://visitpalestine.ps/, https://thisweekinpalestine.com/

Komunikácia: T- Mobile (áno), Orange (áno), O2 (nie)

Bez záruky: Sprievodca Wikitravel ponúka niekoľko rád na úspešný výlet Palestíny:

Ak budete v noci počuť výstrely, nečudujte sa. Väčšinou ide o streľbu do vzduchu. Palestínci týmto spôsobom oslavujú;

Na svätých miestach sa vyzúvajte;

Najmite si miestneho sprievodcu, ktorý vás z problémov „vyseká“;

Buďte pozorní hlavne pri izraelských jednotkách. Sú známe tým, že strieľajú slzný plyn a gumové projektily bez vyzvania.

Demonštráciám sa vyhýbajte, ak nie sú účelom vašej cesty.

 

Doprava

Letecky: Po zbombardovaní Izraelčanmi je letisko Jásira Arafata v meste Rafah nefunkčné.

Cestná doprava: Na územie Západného brehu Jordánu sa dá dostať cez niekoľko checkpointov. Hlavným je Qalandia, ležiaci južne od mesta Ramalláh. Južne od Jeruzalema je najbližším checkpointom k Jerichu Gilo. Pri cestách z jordánskeho Ammánu prejdete po moste kráľa Husajna, nasleduje izraelský checkpoint a palestínsky hraničný priechod pri Jerichu. Vstup do pásma Gazy z Egypta kontrolujú palestínske orgány. Povolenie na vstup  dostanú len držitelia palestínskych a egyptských dokladov.

Medzi väčšími mestami premávajú minibusy – sherutky. Cestovanie obmedzujú  checkpointy izraelskej armády, uzavretie alebo blokáda hlavných ciest. Po uzavretí checkpointov taxíky hľadajú alternatívne cesty, alebo premávajú len medzi jednotlivými uzáverami. Samotný checkpoint budete musieť prejsť sami. Rady čakateľov môžu byť dlhé, pomôcť môže turistické oblečenia alebo cudzí pas. Pri cestách z Mŕtveho mora do severného Izraela (cez západný breh Jordánu) je možné cestovať vlastných alebo požičaným autom, aj keď  je to spojené s nepríjemnosťami.  

Čo sa týka cestovania po krajine, využiť môžete aj zdieľané taxíky, ktoré sú veľmi populárne. Taxíky dokonca stoja na autobusových staniciach, prípadne často aj na parkoviskách v blízkosti centra miest. Väčšie minivany prepravia až 7 pasažierov a tarify za jazdné sú pevne nastavené. Zjednávanie cien je veľmi zriedkavé. Zdieľané taxíky vo väčšine prípadoch spoznáte podľa čiernych pruhov na prednej a zadnej strane vozidla. Súkromné taxíky sú tiež častý dopravným prostriedkom, pričom cena by sa mala dohodnúť vopred.

Musíte vidieť

Kostol narodenia Krista – každý kresťan sníva o návšteve miesta, kde sa narodil sám Ježiš Kristus. Pôvodný kostol bol okolo roku 530 prestavaný cisárom Justiniánom. 6. júna roku 1099 bol dobytý križiakmi. Stal miestom korunovácie ich kráľov a medzi 1165-1169 bol opäť prestavaný;

Mešita Ibrahimi -  jaskyňa  Machpelah v meste Hebron je predpokladaným miestom, pochovania biblického proroka Abraháma. Mešitu Ibrahimi postavili nad touto jaskyňou. Je uctievaná židovským náboženstvom, pre moslimov je druhou najvýznamnejšou náboženskou stavbou po jeruzalemskom Skalnom Dóme. Prorok Abrahám kúpil jaskyňu potom, ako sa mu zjavil sen že sú tu pochovaní Adam a Eva. Jaskyňu uzavrel panovník Herodes Veľký, neskôr tu postavili byzantský chrám. V 7. storočí bol premenený na mešitu. V súčasnosti kontrolujú polovicu mešity Palestínci, druhú Izraelčania;

Kláštor sv. Juraja – podobne ako vo filmoch o Indiana Jonesovi, je kláštor sv. Juraja úžasnou stavbou stojacou v strede útesu vo Wádí Qelt. Je pomenovaný po sv. Jurajovi z Koziby a prvýkrát ho postavili koncom piateho storočia. V priľahlých jaskyniach žilo mnoho pustovníkov, ktorí navštevovali Svätú liturgiu, konajúcu sa v sobotu a v nedeľu. Neskôr bol kláštor dobytý Peržanmi, obnovený križiakmi, najdôležitejšou rekonštrukciou prešiel v roku 1901; 

Palác Hisham - bol postavený v rokoch 720 až 750 nl a známy je tiež ako Hirbet al-Mafjar. Palác leží v púšti a milovníci mozaiky si v paláci naozaj prídu na svoje.




Pondelok, 3. október. 2022. Meniny má Stela.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa