Spojené štáty americké

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Spojené štáty americké
Hlavné mesto: Washington, D.C.
Rozloha: 9 833 620 km2
Počet obyvateľov: 325 719 178 (2017)
Štátne zriadenie: federatívna republika
Geografická poloha: severná Amerika
Časové pásmo: Slovensko -5 (-10) hod.
Podnebie:

Na väčšine územia USA mierne. Všeobecne platí, čím južnejšie tým je teplejšie (Florida má tropické podnebie), na severe a vo vnútrozemí sú ročné obdobia extrémnejšie. Zimy na severovýchode a severe stredozápadu prinášajú dlhé obdobia s teplotami výrazne pod bodom mrazu. V rovnakom období sa dá kúpať na floridských, alebo kalifornských plážach.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE VO WASHINGTONE

Mena: americký dolár (USD)
Jazyky: angličtina (82%), španielčina, havajčina, samojčina
Správne členenie: 50 štátov, 1 distrikt (District of Columbia)
Národnost. zloženie: Angličania (8,7%), Francúzi (3 %), Íri (10,8%), Nemci (15%), Poliaci (3,2%)
Etnické zloženie: Američania európskeho pôvodu (80%), Afroameričania (13%), Hispánci (1,5 %), Ázijci (4,5%)
Náboženstvo: kresťanstvo (72%), judaizmus (1,7%), mormoni (2%), moslimovia (1,5%)
Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických
Hviezdoslavovo nám. č. 5, 81102  Bratislava, Slovenská republika
Telefón: +421 2 5443 3338
Fax: +421 2 5441 8861
E-mail: consulbratislava@state.gov
Internet: https://slovakia.usembassy.gov/

Veľvyslanectvo SR v USA - Embassy of the Slovak Republic
3523 International Court, NW, DC Washington, DC, 20008, USA
Telefón: +1 202 237 1054
Mobil (pohotovostný): +1 202 361 6298
E-mail: emb.washington@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/washington

Víza a doklady:

Bezvízový program umožňuje cestujúcim z určených krajín cestovať do USA za účelom turistiky alebo služobnej cesty (nie práce) na dobu nepresahujúcu 90 dní bez víz. Pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi biometrických turistických cestovných pasov (všetky pasy vydané po 15.01.2008 sú biometrické) je od 17. novembra 2008 zrušená vízová povinnosť na cesty do USA za účelom turistiky, návštevy fyzickej osoby, obchodnej návštevy právnickej osoby resp. podnikateľa (doterajší typ amerického víza B1/B2) na 90 dní, ale nie za účelom práce. 

Do limitu 90 dní sa započítava aj vycestovanie do Mexika alebo Kanady. Po uplynutí 90 dní povoleného pobytu začína nepovolený pobyt. Porušenie limitu môže mať za následok deportáciu z krajiny a odopretie vstupu do USA v budúcnosti.

V prípade schválenia žiadosti o cestovnú autorizáciu tzv. ESTA osoba môže cestovať do USA, ale o vstupe rozhodne imigračný pracovník na medzinárodnom letisku alebo v prístave. Na počet a trvanie maximálne 90-dňových pobytov nie je žiaden zákonný nárok a reguluje ich uvedený imigračný pracovník na letisku alebo v prístave. Imigračný úradník vyznačí dobu povoleného pobytu na pečiatke udelenej do pasu pri hraničnom odbavení na vstupe do USA

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: K brehom Ameriky po prvýkrát priplávali Vikingovia pravdepodobne už v 10. až 11. storočí, ale pre Európu takzvaný Nový svet objavil až Krištof Kolumbus v roku 1492. V nasledujúcich storočiach sa severoamerický kontinent stal cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia) a Francúzska (Kanada, povodie Mississippi).

Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia východného atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií. Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila v roku 1775 otvorenou vojnou medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. George Washington sa stal prvým prezidentom USA. Rozpory medzi konzervatívnym Juhom a slobodným Severom viedli k občianskej vojne, ktorá sa v 1865 skončila víťazstvom Severu.

Následný hospodársky rozvoj po skončení občianskej vojny sprevádzala ďalšia expanzia na západ. Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Počas druhej svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyselná výroba zdvojnásobila, USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Úlohu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Bezpečnost. riziká: Pri letoch do USA platia obmedzenia pri príručnej batožine, o ktorých je potrebné sa informovať. Napriek mediálnym hrozbám ako sú zbrane, kriminalita, zemetrasenia a tornáda sú USA skutočne bezpečnou krajinou. Najväčšou hrozbou pre návštevníkov sú asi autonehody, nepríjemné sú tiež dopravné zápchy a davy turistov na najznámejších atrakciách. Pri cestovaní je dobré dodržiavať určitú dávku opatrnosti, vyhýbať sa najmä v noci neznámym štvrtiam a osobám. V prípade, že pri jazde autom vodiča zastaví policajt, je potrebné zostať sedieť v aute  (z auta vystúpiť len na pokyn policajta),  riadiť sa pokynmi policajta a nerobiť neočakávané prudké pohyby.  Všeobecne je zakázané konzumovať alkohol na verejnosti. Objaviť sa na verejnosti v podnapitom stave môže byť nezákonné.

Zdravotníctvo: Občanom SR sa neodporúča cestovať do USA bez uzavretia poistnej zmluvy pokrývajúcej liečebné a úrazové náklady. Zdravotná starostlivosť na vysokej odbornej úrovni, je veľmi drahá. Špičkové technické vybavenie zdravotníckych zariadení a odborná zdatnosť lekárov umožňujú zvládnuť akýkoľvek zákrok. Lekárske ošetrenie v USA finančne uhrádza buď poisťovňa alebo pacient. Výška prípadnej platby závisí od podmienok poistnej zmluvy pacienta a charakteru lekárskeho ošetrenia. Pacient, ktorý nie je poistený, hradí plnú výšku lekárskeho ošetrenia, bez ohľadu na jeho charakter.

Internet (.us): www.usatourist.com, https://www.visitusa.com/, https://www.usa.gov/

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky: V San Franciscu býval Norton I, kráľ Spojených štátov amerických. Narodil sa v roku 1819, ako Joshua Abraham Norton. Potom ako skrachoval, vymenoval sa za kráľa, a ďalších 20 rokov chodil po uliciach mesta vo vojenskej uniforme, opásaný mečom.

Doprava

Letecky: Zatiaľ, čo mnohé stredne veľké vnútrozemské mestá majú medzinárodné letisko, väčšina z nich prevádzkuje iba obmedzené lety a väčšina cestujúcich sa ocitne v USA na jednom z hlavných vstupných bodov nachádzajúcich sa pozdĺž pobrežia. Medzinárodné letiská v Atlante, New York City, Los Angeles, Chicago, San Francisco, Seattle, Miami a Houston sú hlavnými miestami vstupu do Spojených štátov lietadlom. Všeobecne platí, že najlepšie spojenie do Európy, Afriky, Karibiku a Blízkeho východu majú najmä veľké mestá na východnom pobreží, zatiaľ čo veľké mestá na západnom pobreží majú najlepšie spojenie s východnou Áziou, juhovýchodnou Áziou a Oceániou. Letecká doprava je najrýchlejším, a často aj najpohodlnejším spôsobom medzimestskej diaľkovej dopravy v krajine. Cesta z pobrežia na druhé pobrežie (z východu na západ) trvá približne 6 hodín.

Vlakom: Národná železničná spoločnosť Amtrak ponúka medzinárodné služby z kanadských miest Vancouver, Toronto a Montreal. V medzinárodných vlakoch z Montrealu a Toronta sa na hraniciach vykonávajú imigračné formality; čo zaberie podstatne viac času, ako by to bolo pri ceste autobusom, ktorý je často lacnejší a aj rýchlejší ako vlak. Z Mexika sú najbližšie stanice Amtraku v San Diegu, Yume, Del Rio a El Paso. Vlaky Amtrak neprechádzajú do Mexika cez hranice, takže cestujúci zo stanice Amtraku pokračujú na hranicu miestnou hromadnou dopravou alebo taxíkom. Zatiaľ, čo majú Spojené štáty stále najdlhšiu železničnú sieť na svete, využíva sa v súčasnosti predovšetkým na nákladnú dopravu. S výnimkou určitých koridorov, môžu byť osobné vlaky v Spojených štátoch prekvapivo pomalé, nespoľahlivé a drahé. Vo viacerých mestských lokalitách môže byť Amtrak veľmi efektívnym a pohodlným spôsobom cestovania, ale vo vidieckych oblastiach sú bežné oneskorenia vlakov. Spoločnosť má k dispozícii propagačné zľavy vo výške 15% pre študentov a seniorov a tiež 30-dňový železničný preukaz, ktorý je určený len pre medzinárodných cestujúcich.

Cestná doprava: spoločnosť Greyhound má rozsiahlu, lacnú a spoľahlivú sieť liniek. V autobuse sa dá stretnúť ďalších 35 ľudí, ktorí sú v Amerike bez auta. V odľahlých oblastiach autobusové linky jazdia len zriedka.

V USA sa vytvorila automobilová kultúra, každý kto môže vlastní auto, ktoré používa pri každej možnej príležitosti. Americké cesty sú súčasťou mytológie krajiny. Napríklad Route 66, nie je len cestou z Chicaga do LA, je púťou zviazanou s americkou expanziou smerom na západ. Verejná doprava v funguje len vo väčších mestách, jednoduchšie je si auto  požičať.
Autopožičovní je mnoho a ceny sú relatívne nízke, väčšie spoločnosti obmedzujú vek pre požičanie na 25 rokov.

Špeciálne americkým spôsobom je drive-away. Ide o spôsob, ako dostať auto na miesto, žiadaní sú šoféri. Ak je potrebné prepraviť auto na miest,o kam sa chystáte, dostanete  poistenie, dátum doručenia a kľúče.

Metro - verejná doprava v mestách je na pomerne dobrej úrovni. Newyorské metro alebo El v Chicagu sú súčasťou cestovania po Amerike tak, ako cesta doubledeckerom v Londýne. Verejná doprava v USA nie je celoplošná, vedie len do oblastí, kde sa predpokladá jej využitie. Veľmi dobrá je v New Yorku, horšia v Kalifornii, najmä v Los Angeles.

Bicykel – cyklistika si pomaly získava popularitu, hlavne v menších oblastiach, cesty sú kvalitné, a autá vo všeobecnosti jazdia podľa predpisov.

Pešo – okrem turistických trás a národných parkov je chodenie je považované za neamerickú aktivitu. V mestských oblastiach je ale mnoho hraničných priechodov, ktorými môžu prechádzať aj chodci. Prechody, ako sú tie v blízkosti Niagarských vodopádov, Detroitu, Tijuany, Nogales a El Paso, sú obľúbené medzi turistami, ktorí chcú stráviť deň na druhej strane hranice. V niektorých prípadoch to môže byť pre výletníkov aj ideálne riešenie, pretože prejazd autom môže trvať oveľa dlhšie.

Stopom: história stopovania pochádza práve zo Spojených štátov. Špecifiká zákona sa líšia od štátu k štátu, ale vo všeobecnosti je stopovanie legálne vo väčšine štátov. Zakázané stopovať je na diaľniciach, kde je pohyb chodcov bežne zakázaný, alebo stojac v jazdných pruhoch. Vzhľadom na rastúcu opatrnosť možných nebezpečenstiev je však v USA stopovanie oveľa menej bežnejšie, ako to bolo v minulosti, preto nečakajte, že vám zastaví hneď prvé auto.

Musíte vidieť

Boston – atraktívne a šarmantné 'americké Atény.' Mesto získalo slávu vďaka architektúre, umelcom a svetoznámym akademickým i kultúrnym inštitúciám. Kompaktné, čisté, historické mesto, vhodné pre chodcov je kombinácia krásy starého sveta a modernej účelnosti.

Black Hills National Forest -  1875 štvorcových míľ  chráneného lesa, do ktorého zasahujú súkromné pozemky. 568 km turistických trás  prechádza cez hlavné atekcie tohto národného parku.

Mount Rushmore National Monument – 18 metrov vysoké tváre prezidentov Georga Washingtona, Thomasa Jeffersona, Abrahama Lincolna a Theodora Roosevelta rastúce priamo zo skál na predhorí Black Hills. Jednu z najznámejších amerických atrakcií navštevujú ročne tri milióny turistov.

Cleveland – pôvodne industriálne, robotnícke mesto meniace svoj imidž na rockové. Založenie slávnej rock'n'rollovej siene slávy bolo prvým krokom.

Rock & Roll Hall of Fame – hlavná atrakcia Clevelandu, viac ako zbierka vecí celebrít (aj keď tu nájdete psychodelické Porsche Janis Joplin a slnenčné okuliare Raya Charlesa. Interaktívne multimediálne boxy ukazujú históriu a kontext rockovej hudby.

Death Valley National Park – nekonečná zmes kaňonov, piesočných dún, oáz a hôr vytesaných zo skál. S rozlohou 12 139 km? najväčší národný park (okrem Aljašky). Tiež je najteplejším miestom USA (56°C).

Highway 395 – tam, kde sa hory Sierra Nevady stretávajú a kalifornským údolím Owens začína Hwy 395. Od severných častí losangelskej nížiny ku kanadským hraniciam ju križujú nespočetné trucky, trailery alebo stopári.

Los Angeles – okrem turistov, trúfalých filmových hviezdičiek a budúcich rockových hviezd je rastúcim multikultúrnym mestom. Treba vidieť jeho múzeá a architektúru skúsiť jedlo a hudbu. Mesto má vlastný rytmus kreatívnej energie, šíriacej sa z nekonečného počtu filmov a vynálezov.

Miami – vďaka prevládajúcim dôchodcom prezývané „čakárňa na Boha.“ Dnes sa starší ľudia miešajú s modnými návrhármi, modelkami, kubánskymi emigrantmi a turistami. S polovicou obyvateľov hispánskeho pôvodu je mesto plné juhoamerickej kultúry a životného štýlu.

New Orleans – karibské farby, sladké koktaily, vúdú. Zmes afrických, indických, francúzskych  a kreolských vplyvov.  Neoficiálne motto laissez les bons temps rouler (nech vládnu dobré časy), hovorí za všetko. Po katastrofe - hurikáne Katrina sa vrátilo len 40% obyvateľov, hlavné atrakcie zostali neporušené, ale jazvy mesta sú viditeľné.

Voodoo Museum – múzeum histórie afrického kultu privezeného západoafrickými otrokmi cez Haiti.

New York City – nič nie je väčšie ako mesto prezývané Big Apple. Ťažko povedať, čím miesto láka, ale hyperaktívna atmosféra priťahuje stále viac a viac ľudí. Tiež tu nájdete  svetoznáme múzeá, veľké sochy, ešte väčšie budovy, a veľa whooo-wheee!

Socha Slobody – najznámejšia atrakcia New Yorku. Dnes nie je možné vojsť do tela sochy, dá sa pozrieť len jej základňa, a cez sklo vidieť úžasný interiér sochy.

Central Park – pre mnohých je stredom newyorského života, medzi jeho atrakcie patria Strawberry Fields venované Johnoni Lennonovi; Jacqueline Kennedy Onassis Reservoir, denne obiehaný joggermi; Zoo; divadelné predstavenia Shakespeare in the Park; koncerty na Great Lawn;

Getty Center – rozľahlý komplex je domovom rešpektovanej zbierky umenia (od renesancie po Davida Hockneyho), úžasnej architektúry Richarda Meiera a prekrásnych záhrad.

Niagarské vodopády – majestátne kričiace kaskády rozdelené medzi USA a Kanadu. Zaujímavejšia je kanadská strana, kde sú tiež atrakcie a kasína. Americká je prekvapivo pokojnejšia, pripomína prírodné parky.

Philadelphia – zo „svetovej dielne“ sa zrazu stalo mesto moderných reštaurácií, komfortných kaviarní, svetových múzeí a architektúry.

San Francisco – dôstojná atmosféra kombinovaná s pozoruhodnou bezstarostnosťou, ktorá chýba New Yorku alebo Los Angeles. Medzi príjemné miestne zážitky patria jedlo, nočný život a prekrásne výhľady. Stačí vidieť hmlu zastierajúcu most Golden Gate, alebo východ slnka svietiaci do okien domov pozdĺž zálivu, a mesto si vás získa.       

Smithsonian Institute – 14 múzeí a galérií v samotnom Washingtone. Najzaujímavejšie sú Museum of National History a  Air and Space Museum, nezabudnite ani na ázijské umenie vo  Freer Gallery a patriotické Museum of American History.




Pondelok, 30. január. 2023. Meniny má Ema.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa