Turecko

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: V staroveku bola Malá Ázia centrom významných civilizácií: 3. tisícročie až 12. stor. pred n. l. Trója, 17. až 13. pred n. l. chetitská ríša, v 8. až 6. pred n. l. Frýgia a Lýdia a grécka kolonizácia západného pobrežia, od 6. stor. pred n. l. do r. 333 pred n. l. ju ovládali Peržania. Alexander Veľký dostal oblasť pod grécku kontrolu a na západnom pobreží vyrástli ďalšie grécke mestá. V 2. stor. pred n. l. sa stala súčasťou rímskej ríše a od konca 4. stor. tvorila spolu s Carihradom a okolím jadro byzantskej ríše.

V 11. stor. obsadili Malú Áziu Seldžukovia, tureckí kočovníci z východu. Osman I., vládca severozápadnej Anatólie, sa pokladá za zakladateľa Osmanskej ríše.
V r. 1453 obsadili Turci staré hlavné mesto východorímskej ríše Carihrad, ktoré premenovali na Istanbul, a získali tak kontrolu nad Malou Áziou. Neskorší vládcovia vo výbojných vojnách v 15. – 17. stor. posunuli hranice a obsadili väčšinu juhozápadnej Ázie, územia pri Čiernom mori, na Blízkom východe a v severnej Afrike, ale aj celý Balkán. V 18. stor. nastal úpadok osmanského impéria, v 19. stor. stratila ríša väčšinu území na Balkáne.

V prvej svetovej vojne stála Osmanská ríša na strane krajín, ktoré utrpeli porážku a rozpadla sa. Rozdrobené kúsky ríše sa na Blízkom východe stali mandátnymi územiami pod britskou a francúzskou správou a Turecko bolo okupované vojskami Dohody. Po vojne však vypukla pod vedením Mustafu Kemala revolúcia a v októbri 1923 bola vyhlásená, v dnešných hraniciach, Turecká republika. Kemal, ktorý dostal meno Atatürk (otec Turecka), uskutočnil dôležité reformy na prekonanie zaostalosti a vybudovanie moderného štátu. V druhej svetovej vojne bolo Turecko neutrálne, hoci naň nacistické Nemecko malo určitý vplyv, a až vo februári 1945 vstúpilo po boku Spojencov do vojny.

Po druhej svetovej vojne sa orientovalo najmä na USA a v r. 1951 sa stalo členom NATO. Štátny prevrat v r. 1960 eliminoval politiku pravicového režimu, v 70. rokoch minulého storočia narastala sociálna a ekonomická kríza. V r. 1974 obsadili turecké vojská severnú časť ostrova Cyprus. V r. 1980 sa uskutočnil vojenský prevrat, ktorý paralyzoval činnosť pravicových i ultraľavicových teroristických skupín a v r. 1982 prijatím novej ústavy sa začal postupný prechod k civilnej vláde a bola obnovená parlamentná demokracia.

Koncom 80. rokov minulého storočia odpor kurdských separatistov na juhovýchode prerástol do partizánskej vojny. Situácia sa ďalej skomplikovala v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive, kedy došlo k exodu Kurdov zo severného Iraku. Turecko patrí medzi kandidátske krajiny EÚ.

Bezpečnost. riziká: Riziko útoku organizovanej skupiny na zahraničné osoby cestujúce do TR sa v letných mesiacoch štandardne zvyšuje a súvisí s nárastom koncentrácie cudzincov v letoviskách. Na základe analýzy roku 2007-8 bezpečnostnú situáciu v TR netreba pokladať za výrazne zhoršenú a lokálne incidenty predstavujú bežné riziko v takýchto turistických centrách po celom svete. V niektorých prípadoch môže armáda obmedziť pohyb osôb alebo prístup turistov do určitých oblastí v týchto provinciách. MZV upozorňuje, že niektoré východné a juhovýchodné oblasti TR v blízkosti hraníc s Irakom môžu byť v dôsledku operácií tureckých bezpečnostných zložiek proti PKK pre turistiku uzavreté. Taktiež treba počítať v tomto regióne so zvýšeným bezpečnostným rizikom.

Veľvyslanectvo SR v Ankare v zásade neodporúča zatiaľ uskutočňovať turistické cesty do tohto regiónu. V prípade, že taká cesta bude uskutočňovaná, treba sa na veľvyslanectve informovať o aktuálnom stave vývoja v regióne, vrátane možných obmedzí pohybu.
Veľvyslanectvo odporúča, aby občania SR aj v roku 2008 dodržali základné bezpečnostné pravidlá zvlášť vo veľkých mestách a frekventovaných turistických letoviskách. Mali by sa vyhýbať miestam, kde sa pravidelne zhromažďujú väčšie počty ľudí, zvlášť cudzincov a boli ostražitý v prípadoch výskytu opustených batožín a predmetov na verejných priestranstvách, ako sú autobusové a vlakové stanice, reštaurácie a frekventované námestia.

Spolupráca s miestnymi inštitúciami je zdĺhavá a nadmerne byrokratická. Zástupcovia polície a iných lokálnych inštitúcií zväčša neovládajú cudzí jazyk. Neodporúča sa podpisovať dokumenty, prehlásenia a stanoviská o ktorých texte sú pochybnosti. V takýchto prípadoch kontaktujte slovenské veľvyslanectvo. Tiež tak urobte, ak sú náznaky nátlaku zo strany bezpečnostných zložiek v prípade spísania výpovede, svedectva alebo iného zaväzujúceho dokumentu (napr. splnomocnenia na zastupovanie).

Zdravotníctvo: Úroveň zdravotnej starostlivosti závisí od typu zdravotníckeho zariadenia. Klasické štátne zariadenie (patriace do správy štátnej zdravotnej poisťovne - SSK) svojou kvalitou nijak nevynikajú, skôr práve naopak. Z tohto dôvodu sa ich návšteva odporúča iba v núdzových prípadoch. Zdravotnícke zariadenia zriadené pri univerzitách resp. súkromné zdravotné zariadenia vo väčšine prípadov sú naopak vybavené na mimoriadne vysokej úrovni a poskytujú veľmi kvalitné zdravotnícke služby. V týchto zariadeniach tiež nebýva problém nájsť personál hovoriaci na dostatočnej úrovni cudzími jazykmi, predovšetkým anglicky. Súkromné ambulancie sú vhodné na poskytovanie pravidelnej lekárskej služby hlavne pre deti, resp. ženy. V oblasti hlavných mestských konglomerácií funguje tiež kvalitná služba akútnej lekárskej pomoci. V oblasti hlavného mesta sú k dispozícii dve kvalitné súkromné nemocnice „Bayindir Hastanesi“ a „Guven Hastanesi“, ktoré poskytujú prvotriedne zdravotnícke služby. Kvalitné služby tiež poskytujú vybrané zdravotnícke zariadenia pri univerzitách. V sieti privátnych ambulancií je nutné vyberať podľa aktuálnej situácie na mieste.

Internet (.tr): www.gototurkey.co.uk, www.turkeyhotelguides.com

Komunikácia: T-Mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky: Populárny turecký šport – ťavie zápasy je k ťavám veľmi krutý. Ťaví samci, priviazaní lanami, zápasia pred obecenstvom. Aby toho nebolo dosť, väčšina obecenstva na ťavích zápasoch konzumuje ťavie klobásy.

Turecko je síce sekulárny štát, jeho obyvateľstvo je však takmer na 100 percentne moslimské. S tým súvisia aj určité kultúrne rozdiely. Spôsob obliekania je v plnej miere európsky a na uliciach väčšiny veľkých miest je používanie typicky moslimského spôsobu obliekania skôr výnimkou než pravidlom. V Turecku nie je veľmi zaužívané nosenie krátkych sukní u žien, obzvlášť pokiaľ ich dĺžka nedosahuje ani po kolená. Reakcia prostredia na takéto oblečenie nebýva pre ženy práve príjemná, hoci nie je nijak agresívna.

Pri návšteve moslimských náboženských miest je však dodržanie zásadných pravidiel obliekania (zahalené ramená, lýtka a pre ženy pokrývka hlavy – šatka) spoločenskou nutnosťou. Kultúrne rozdiely tiež spôsobujú náboženské sviatky ako sú ramadán, šeker bayram, kurban bayram a ďalšie. Správanie obyvateľstva v tomto období sa mierne mení a je potrebné sa mu prispôsobiť.

Možnosť navštevovať kresťanské bohoslužby ponúkajú kaplnky niektorých ZÚ a ojedinelé kresťanské kostoly. Možnosť navštevovať židovské bohoslužby je podľa dostupných informácií iba v Istanbule. Na rozdiel od kultúrnych rozdielov vyplývajúcich z rozdielnych náboženských koreňov osobitnú pozornosť je potrebné venovať mimoriadne silno zakorenenému vzťahu voči zakladateľovi Tureckej republiky Mustafovi Kemalovi Ataturkovi. Jeho podobizeň je umiestnená na väčšine verejných miest vrátane obchodov a súkromných firiem. Vzťah k osobe M.K. Ataturka je u väčšiny obyvateľstva naozaj hlboko zakorenený a v akýchkoľvek prejavoch vo vzťahu k jeho osobe sa odporúča mimoriadna opatrnosť. Prípadnú neúctu k osobe M.K. Ataturka vníma väčšina obyvateľstva hádam ešte citlivejšie ako neúctu k moslimským náboženským symbolom.
Miestna hudba i umenie je síce zásadne odlišné od tradične európskeho štýlu, napriek tomu je veľmi zaujímavé a televízia aj rádiá prezentujú programy tak klasicky turecké ako aj klasicky „západné“. Káblová televízia zároveň ponúka v štandartnom balíku CNN, BBC, BBC-Prime, RTL, TV-5, CNBC, Eurosport a ďalšie zahraničné programy prezentované v pôvodnom jazyku. Takisto v kinách väčšina filmových predstavení (s výnimkou filmov pre deti) je ponúkaných v pôvodnom znení.

POZOR Turecká jednolírova minca sa nápadne podobá na dvojeurovovú mincu. Jej hodnota je však podstatne menšia a pri nepozornosti, môže dôjsť ľahko k zámene.

Pri pohľade na nové jedno-lírové mince zbadáte okamžite podobu s 2-eurovými mincami. Ak ich porovnáte bližšie, zistíte, že majú presne rovnaké znaky, centrálny kruh z niklu a medi je takmer rovnakej veľkosti. „Jednotka“ sa zase podobá na „jednotku“ z jedno-eurovej mince. Rubová strana zobrazuje, podobne ako iné európske dvoj-eurovky, hlavu význaného štátnika či osobnosti.
Turecká jedno-lírovka je podľa expertov šikovným „falzifikátom“ právne nenapadnuteľným. Jej súčasná hodnota je približne 0,50 euro. Experti vyzývajú k obozretnosti pri výmene veľkého množstva dvoj-euro mincí, medzi ktorými môžu byť aj „bezcenné“  turecké jedno-lírovky, ktoré sú už v obehu.




Pondelok, 21. október. 2019. Meniny má Uršula.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa