Ukrajina
Fakty
| Názov krajiny: | Ukrajina |
| Hlavné mesto: | Kyjev |
| Rozloha: | 603 700 km2 |
| Počet obyvateľov: | 42 418 235 (2017) |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Geografická poloha: | východná Európa. |
| Časové pásmo: | Slovensko +1 hod. |
| Ubytovanie: | Pozrite si výhodné ubytovanie v Kyjeve. |
| Podnebie: |
kontinentálne, horúce a suché letá (do 35 °C) a studené zimy (bežne do -20°C); jarné a jesenné ročné obdobia sú krátke
|
| Mena: | hrivna (UAH) |
| Jazyky: | ukrajinčina (67,5%), ruština, rusínčina, jidiš |
| Správne členenie: | 24 oblastí |
| Národnost. zloženie: | Ukrajinci (77%), Rusi, Bielorusi |
| Náboženstvo: | pravoslávne (80%) gréckokatolícke, rímskokatolícke |
| Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo SR v Kyjeve Veľvyslanectvo Ukrajiny v BA |
| Víza a doklady: |
Občania EÚ, Lichtenštajnska a Švajčiarska môžu vstúpiť na územie Ukrajiny bez víz a zdržiavať sa na jej území 90 dní. |
O krajine
Dejiny: Predkovia pochádzajú zo skupiny Indoeurópanov, ktorí sa usadili vo Východnej Európe. Staroukrajinci udržiavali obchodné a kultúrne kontakty so starovekými gréckymi mestskými štátmi a kolóniami na južnom pobreží Krymu v 7. - 6. storočí pred n. l. Koncom 10. storočia sa Kyjev stal hlavným mestom Kyjevskej Rusi. V 13. storočí bola Kyjevská Rus vystavená devastujúcim nájazdom Mongolov, pričom ju oslabovali vnútorné spory miestnych panovníkov súperiacich o moc. Značná časť Ukrajiny sa neskôr dostala pod nadvládu Litovského veľkovojvodstva, ale zachovala si veľa čŕt svojej pôvodnej kultúry.
Úradným jazykom v Litovsku v 15. storočí bola staroukrajinčina a mesto Kyjev získalo štatút slobodného mesta, ktorý mu zaručil Magdeburgský zákon. V polovici 17. storočia, po období vojen za nezávislosť, si Ukrajina pod vedením kozáka Bohdana Chmelnického opäť vybojovala nezávislosť. V roku 1654 bol kozácky líder pod hrozbou blížiacej sa invázie z Turecka a Poľska nútený podpísať s Ruskom dohodu, prostredníctvom ktorej sa Ukrajina dostala pod ochranu ruského cára. Koncom 18. storočia bolo územie dnešnej Ukrajiny rozdelené medzi Rusko a Rakúsko.
© Getty Images
Prelom 19. a 20. storočia sa vyznačoval búrlivou aktivitou národnooslobodzovacieho hnutia. Prvá svetová vojna zdvihla vlnu revolúcii, ktorých výsledkom bol kolaps monarchií. 22. januára 1918 bol vyhlásený suverénny štát, Ukrajinská ľudová republika, ktorá sa v roku 1922 stala súčasťou ZSSR. Tridsiate roky boli obdobím drvivého hladomoru, ktorý zapríčinil smrť minimálne 7 miliónov ľudí. Stovky tisíc intelektuálov a iných odporcov režimu boli buď zavraždení Stalinovými popravnými čatami alebo poslaní do vyhnanstva na Sibír.
Druhá svetová vojna zasiahla Ukrajinu, spomedzi ostatných krajín Sovietskeho zväzu, najtragickejšie. Na fronte zomreli tri milióny Ukrajincov a päť miliónov zahynulo v oblastiach okupovaných nacistami. Po vojne sa Ukrajina stala pomerne vybudovanou priemyselnou a poľnohospodárskou krajinou. Disidenti a ukrajinskí nacionalisti však boli do roku 1985 naďalej väznení, súdení a vysielaní do pracovných táborov.
Osemdesiate roky boli obdobím rastu národného povedomia a sociálnych nepokojov. Po rozpade ZSSR získala Ukrajina v r. 1991 nezávislosť. V 90. rokoch sa krajina zmietala v korupčných aférach, problémy mala aj s dodržiavaním občianskych slobôd. Koncom roka 2004 pokojné masové protesty tzv. Oranžovej revolúcie na čele Viktorom Juščenkom viedli k slobodným voľbám a nastoleniu vlády, ktorá je na ceste k demokracii a prosperite.
© Thinkstock
Bezpečnost. riziká: Bezpečnostná situácia na Ukrajine je stabilizovaná, aj keď všeobecná kriminalita dosahuje veľké čísla. Pre neprehľadnosť colných predpisov sa môžete stretnúť s rôznymi interpretáciami, často s cieľom získania úplatku. Pozor na osobné doklady, ktoré sú žiadaným obchodným artiklom.
Oblasti nachádzajúce sa v západnej časti Ukrajiny sú z hľadiska turizmu bezpečné.
Napätá situácia, ktorá je na východe krajiny sa tu odzrkadľuje už len v podobe zvýšeného počtu presťahovalcov - rodín, ktoré sa presťahovali z problematických oblastí a našli v západnej časti Ukrajiny svoj nový domov. Občasné provokácie vyskytujúce sa v týchto oblastiach nie sú pre turistov nebezpečné. Neodporúča sa však zúčastňovať akých koľvek zhromaždení a je potrebné dodržiavať štandardné bezpečnostné pravidlá. Z bezpečnostných incidentov sa občasne vyskytujú najmä drobné krádeže (osobných dokladov a finančných prostriedkov). (zdroj: https://www.mzv.sk)
Zdravotníctvo: Bežne dostupné sú štátne lekárske zariadenia, kde je však kvalita starostlivosti a materiálneho vybavenia skromnejšia. Sú aj súkromné zdravotnícke zariadenia za priamu úhradu, (min. 100 USD na lôžko/deň). Kvalita pitnej vody je absolútne nevyhovujúca (neodporúča sa ju konzumovať ani po prevarení – znečistené spodné vody v dôsledku nevyhovujúceho systému kanalizácie veľkých miest na Dnepre a Černobyľskej katastrofy, taktiež kvalita potrubia nezodpovedá základným hygienickým normám SR – často tečie hrdzavá voda).
Internet (.ua): https://www.ukraine.com, www.traveltoukraine.org/
Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Bez záruky: Ak pochádzate s ukrajinského mesta Ass, anglicky hovoriacej osobe radšej nehovorte, odkiaľ ste.
Doprava
Pri ceste osobným motorovým vozidlom platí zásada (vyplývajúca z ukrajinského colného zákona), podľa ktorej osoba, ktorá s autom na Ukrajinu pricestovala musí s ním aj vycestovať. V prípade dopravnej nehody je potrebné vždy bezodkladne privolať políciu a vyžiadať si zápis o dopravnej nehode.
Pri cestovaní vnútroštátnou železničnou dopravou je povinnosťou cestujúceho pri zakúpení cestovného lístka predložiť preukaz totožnosti. Cudzí štátni príslušníci používajúci pri ceste po Ukrajine osobné motorové vozidlo, ktorého nie sú majiteľom (ich meno nie je uvedené v technickom preukaze), musia mať pri sebe overené splnomocnenie od majiteľa vozidla. Ukrajinské colné, resp. policajné orgány môžu takéto potvrdenie vyžadovať. Dopravná polícia na Ukrajine (DAI) nie je podľa platnej právnej úpravy oprávnená riešiť dopravné priestupky na mieste v blokovom konaní a môže páchateľa priestupku poslať na administratívne riešenie (v niektorých prípadoch dochádza i k zadržaniu vodičského oprávnenia). Uvedený postup v mnohých prípadoch vedie ku korupčnému správaniu príslušníkov dopravnej polície. Cestujúci vstupujúci na územie Ukrajiny sú povinní pri vstupe vyplniť tzv. imigračnú kartu, ktorú potvrdí pasový orgán Ukrajiny a jednu časť cestujúcemu vráti; cestujúci je povinní predložiť ju pri opustení územia Ukrajiny.
© Thinkstock
Základ mestskej hromadnej dopravy v Kyjeve tvoria tri línie podzemného metra. Metro je v Kyjeve najefektívnejším dopravným prostriedkom. Pomerne široká je tiež sieť električkových a trolejbusových spojov MHD, ako aj tzv. maršrutiek (mikrobusy pre cca 11-20 pasažierov) s trvalo vytýčenou trasou (v nich sa cestovný lístok kupuje priamo u vodiča). Aj napriek hustej sieti MHD nie je možné spoliehať sa na pravidelnosť jednotlivých spojov. Prostriedky MHD sú v zime nevykurované a v lete naopak prehriate. Odporúča sa používanie vlastného motorového vozidla, ktoré by malo byť z bezpečnostného hľadiska počas jazdy mestom uzamknuté.
Po Ukrajine sa najlepšie jazdí vlakom, jazdia často, sú lacné, oplatí sa v nich cestovať aj v noci. Autobusy jazdia skoro do každého mesta. Oplatí sa cestovať moderne vybavenými autobusmi súkromných spoločností, štátne autobusy sú v horšom stave. Autá sa dajú požičať v hlavných hoteloch v Kyjeve, v množstve kancelárií vo väčších mestách, potrebný je medzinárodný vodičský preukaz.
Musíte vidieť
Kyjev – monumentálne hlavné mesto Ukrajiny. Prežilo inváziu Mongolov, devastujúce požiare, komunistické plánovanie a zničenie počas druhej svetovej vojny. Medzi najväčšie pamiatky patrí kostol sv. Ondreja, kláštorný komplex Pečerská lavra s podzemným labyrintom a múmiami mníchov, katedrála sv. Sofie je najstaršou stavbou v Kyjeve, mnohé mozaiky a fresky pochádzajú 11. storočia. Novodobou atrakciou je múzeum Černobyľa.
Odesa – mix prímorského letoviska a znečisteného industriálneho prístavu. Dlhoročné čiernomorské centrum a stredisko juhu Ukrajiny. Je známe širokými bulvármi a revolúciou v 1905, keď krížnik Potemkin podporil vzbúrených robotníkov. Oplatí sa vidieť Potemkinove schody – miesto jednej z najznámejších scén svetovej kinematografie, pláž Arkadia s takmer viktoriánskou atmosférou, a pre fanúšikov poézie Puškinovo múzeum.
Ľvov – centrum západnej Ukrajiny, je živým múzeom západnej architektúry od gotiky po súčasnosť. Za návštevu stojí kaplnka Bojimiv zo sedemnásteho storočia, ktorá sa považuje za Sixtínsku kaplnku východnej Európy, Staré mesto a Arménska katedrála, známa súsošiami svätcov.
Ďalšími známymi destináciami sú Podkarpatská Rus a Jalta.
© Thinkstock
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
