Srbsko a Kosovo

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: Prvými obyvateľmi oblasti boli Ilýri. Nasledovali ich Kelti a Rimania. V polovici šiesteho storočia sem prišli slovanské kmene. V roku 1217 si samostatnosť od Byzancie vybojovalo srbské kráľovstvo. Jeho krátku existenciu na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Počas 19. storočia začali Srbi za svoju nezávislosť opätovne bojovať a v roku 1878 ju dosiahli. V 1912 sa Srbsko zapojilo do prvej balkánskej vojny. Jej cieľom bolo oslobodenie Macedónska od slabnúcej tureckej nadvlády. Po druhej balkánskej vojne (1913) získalo Srbsko časť severného a stredného Macedónska, tiež územie Kosova. Vražda rakúsko-uhorského následníka trónu srbským nacionalistom viedla k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Po jej skončení sa ku Srbsku pripojilo Chorvátsko a Slovinsko a v roku 1918 vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Jeho súčasťou bola Čierna Hora, Vojvodina a Macedónsko. V roku 1929 sa zmenilo meno kráľovstva na Juhosláviu. V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľudia vtedajší režim zvrhli, a Nemci krajinu napadli. Státisíce Srbov, židov, Albáncov a Rómov bolo zabitých počas neslávneho režimu chorvátskych Ustašovcov. Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala. Jej vodcom sa stal Josip Broz Tito. Bosna a Herzegovina, Čierna Hora a Macedónska sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. Počas svojej vlády zostal prezident Tito nezávislý aj od západu aj od Sovietskeho zväzu. Po jeho smrti v roku 1980, mala funkcia prezidenta rotovať medzi jednotlivými štátmi federácie.

V roku 1987 sa vďaka nacionalistickej rétorike stal prezidentom Slobodan Miloševič. Jeho víziu „Veľkého Srbska“ nezdieľali Chorváti a Slovinci a júni 1991 vyhlásili nezávislosť. Takmer ihneď bola do Slovinska poslaná federálna armáda. Za mesiac boli federálne vojská zo Slovinska odvolané, ale v Chorvátsku sa začala skutočná občianska vojna. Do prímeria v januári roku 1992 bolo spáchaných zabitých mnoho civilistov na oboch stranách. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Potom ako súčasťou Juhoslávie zostala len Čierna Hora, sa začala vojna v Bosne a Hercegovine. V roku 1996 bola Bosna rozdelená na Srbskú republiku a Chorvátsko-moslimskú úniu. Krajina zostala zničená vojnou, historické mestá boli v ruinách, turistický bol úplne zničený. Po odmietnutí autonómie začala provincia Kosovo žiadať samostatnosť.

Federálna armáda reagovala brutálne, stovky ľudí bolo zabitých. Na Srbsko bolo uvalené embargo ale vojna pokračovala. Začiatkom roku 1999 začalo NATO s bombardovaním Belehradu. V júni 1999 bolo medzi Juhosláviou a NATO uzavreté krehké prímerie. Po sfalšovaných voľbách v októbri 2000 začali ľudia požadovať Miloševičovu demisiu. Po bojoch s políciou, rozbití parlamentu a po 12 hodinových protestoch sa Vojislav Koštunica deklaroval ako nový prezident. Juhoslávia bola prijatá do OSN, začalo sa vyšetrovanie vojnových zločinov, a provincia Kosovo dostala zvláštny dohľad OSN.

3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.

Bezpečnost. riziká: Srbsko je všeobecne bezpečné miesto na návštevu. Miestni obyvatelia sú neuveriteľne zdvorilí a nápomocní v prípade, že potrebujete akúkoľvek pomoc. Ak ale potrebujete pomoc pri hľadaní nejakého miesta, je najlepšie požiadať o pomoc mladšiu osobu, pretože je pravdepodobnejšie, že bude hovoriť po anglicky. Vždy by ste však mali byť obozretní a dávať pozor na vreckových zlodejov, najmä na preplnených turistických miestach a vo verejnej miestnej doprave. Lúpežné prepadnutia, vraždy alebo útoky na uliciach sú veľmi nezvyčajné, dokonca aj v tmavých alebo odľahlých častiach mesta. V krajine sa však môžete stretnúť so všeobecnou intoleranciou voči homosexuálom. Po vojnách, ktoré sa tu v minulosti odohrali, sa mimo veľkých miest ešte stále môžu nachádzať nevybuchnuté míny. Dávajte pozor na označenia, ktoré tieto potenciálne oblasti označujú a vždy sa držte dobre označených ciest. Ak nájdete podozrivý objekt pripomínajúci bombu, nedotýkajte sa ho. Oznámte ho ihneď na najbližšej policajnej stanici. Núdzové telefónne čísla sú: 192 - polícia; 193 - požiarnici a 194 - sanitka.

Zdravotníctvo: Nedosahuje európsku úroveň, časté nedostatky hygieny, nepostačujúci počet zdravotníckych zariadení a personálu. Výnimkou je hlavné mesto s dobrými nemocnicami a súkromnými klinikami. Čo sa týka Kosova, cudzinci môžu byť poskytnutá liečba vo verejnej nemocnici v Prištine. Stav nemocnice je však ďaleko od ideálu - toalety nemajú mydlo a infúzie visia z improvizovaných stojanov. Kosovo nemá systém verejného zdravotného poistenia a svoj účet budete musieť zaplatiť v hotovosti. Návšteva lekára a niekoľko liekov z lekárne vás bude stáť okolo 20 EUR. Ak viete, čo potrebujete, môžete navštíviť lekáreň priamo, pretože nie je potrebný žiaden predpis.

Internet (.rs): www.serbia-tourism.org/, www.b92.net/eng/  www.belehrad.sk

Komunikácia:  T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

KOSOVO 

Kosovo je územie (10 908 km2) na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát (Kosovský parlament 17. februára 2008 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku). Niektoré štáty ho uznávajú, iné nie a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska tak ako tomu bolo do roku 2008.

Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to naďalej - Autonómny kraj Kosovo a Metohija (srb. Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, alb. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë). Podľa vlastného vyhlásenia nezávislosti tvorí Kosovo štát Kosovská republika (alb. Republika e Kosovës, srb. Republika Kosovo).

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.

Podmienky vstupu a pobytu

Na územie Kosova môžu občania SR vstúpiť bez víz na všetky druhy pasov a pobývať tam najdlhšie 90 dní. V prípade vstupu na územie Kosova (nie cez administratívnu líniu), ale napr. letecky, je nutné z územia Kosova vycestovať rovnakým spôsobom. Pri vstupe do Kosova z Albánska, Čiernej Hory a Macedónska je nutné rovnakým spôsobom aj vycestovať (srbské orgány sa pozerajú na takéto vstupy ako na vstupy cez ilegálne priechody). Pri vstupe do Kosova prekročením administratívnej línie (prechod zo srbských okresov do Kosova) cestujúci dostane od kosovských orgánov lístok s potvrdením priechodu, tento na výstupe kosovským orgánom odovzdá.

V prípade, že počas pobytu v Kosove si občan SR urobí krátky výlet do Macedónska, Albánska, alebo Čiernej Hory, pre návrat cez Srbsko na Slovensko musí na vstup do Srbska využiť len niektorý „oficiálny“ čiernohorsko-srbský, albánsko-srbský, alebo macedónsko-srbský hraničný priechod.
Zdravotné očkovanie sa nevyžaduje. Odporúča sa však mať zabezpečené zdravotné pripoistenie do zahraničia.

Odporúča sa mať pri sebe finančnú hotovosť, nakoľko použitie platobných kariet je zatiaľ možné iba v malom počte bánk. Oficiálnou menou používanou v Kosove je EURO.

Vodičský preukaz SR v Kosove platí, neplatí tu však poistka do zahraničia (zelená karta) a na administatívnej línii si je potrebné zakúpiť miestne poistenie platné iba pre Kosovo (min. 50 EUR na dva týždne alebo 70 EUR/mesiac). Do Kosova môžete priniesť na osobu bezcolne darčeky v hodnote 175 EUR, 200 cigariet, jeden liter alkoholu alebo dva litre vína.

Ďalšie informácie týkajúce sa cestovania do Kosova nájdete na internetovej stránke veľvyslanectva SR v Belehrade: www.belgrade.mfa.sk.




Štvrtok, 24. september. 2020. Meniny má Ľuboš, Ľubor.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa