Ak hľadáte na Slovensku originálne zážitky, vyberte sa na Záhorie

2020-07-10 00:00:00 |   |    | 

Turistické atrakcie regiónu nestoja len na hradoch a známych sakrálnych pamiatkach. Čoraz viac cenené začínajú byť aj technické objekty a pamiatky, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o hospodárskych pomeroch, či výrobných technológiách danej doby. Originálne mlyny, Habánske dvory a malebný umelý kanál s loďkami nájdete iba na Záhorí.



 

Mlyn Pilárikovcov, Skalica

Dnes už by sme mlynárov asi hľadali ťažko, ale staré objekty pripomínajúce slávu tohto remesla stále nachádzame v našich regiónoch. Jedným sa môže pochváliť aj Skalica. Tento pôvodne vodný mlyn kúpili v 20-tych rokoch minulého storočia bratia Pílárikovci. Starý mlyn zbúrali a na jeho mieste postavili nový, trojposchodový na elektrický pohon, ktorý slúžil obyvateľom Skalice a poľnohospodárom z okolia až do roku 1962, keď sa zakonzervoval a zavrel. Mlela sa tu najmä pšenica, raž, jačmeň, detská krupica aj krúpy. Bratia si dávali veľmi záležať na kvalite múky, ktorá sa prísne kontrolovala.

Po revolúcii v roku 1989 mlyn v rámci reštitúcii získala rodina Pilárikových späť a v roku 2004 sa mesto Skalica rozhodlo, že ho odkúpi. Zrekonštruovali sa tu interiéry, fasáda a nainštalovali sem expozíciu, ktorá pripomína históriu stavby. Uvidíte tu historické poľnohospodárske nástroje, náradie a techniku. Mlyn je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny v termíne, ktorý si treba vopred dohodnúť v Turistickej informačnej kancelárii mesta Skalica.

 

Škodáčkov mlyn, Čáčov

Jediná dochovaná technická pamiatka s pôvodným technickým vybavením je Škodáčkov mlyn v Čáčove pri Senici. Mlyn postavili začiatkom 20. storočia, v rokoch 1942 a 1943 ho prestavali na trojposchodový, poháňaný vodnou turbínou. Múku v ňom mleli do 60. rokov a potom slúžil už len na šrotovanie krmiva  pre dobytok. Zariadenie chátralo a neskôr, po vrátení mlyna naspäť do rúk mlynárskej rodiny, bolo obnovenie mletia múky príliš nákladné a nereálne. Pavol Škodáček, najmladší syn mlynára, tu preto pokračoval už len v šrotovaní obilia pre hospodárske zvieratá.

V roku 2014 mlyn sprístupnil jeho nový majiteľ Peter Pivák  verejnosti. Priestory boli vyčistené, vymaľované, na niektorých miestach bola opravená podlaha, pribudlo bezpečnostné zábradlie, trámy a drevené časti boli chemicky ošetrené. Strojové vybavenie bolo doplnené o motor a novú transmisiu, ktorá poháňa valcové stolice a kameninový šrotovník.

V priestoroch mlyna na troch poschodiach sa nachádzajú stále expozície História Čáčova a Mlyny a mlynárske remeslo na území dnešnej Senice. Každoročne tu robievajú aj sezónne expozície, aktuálne pripravujú výstavu dedinských remesiel. Uvidíte tu aj staré šijacie stroje, kolísky či rádiá. Aj tu si treba návštevu vopred zarezervovať na stránke www.cacov.sk u majiteľa, ktorý vám rád mlyn ukáže. Vstupné je dobrovoľné.

 

Veterný mlyn v Holíči

Jediný historický veterný mlyn na Slovensku, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných čias, sa nachádza na okraji polí nad mestom Holíč, skrytý v lesíku. Postavený bol v 80-tych rokoch 19. storočia a má 3 podlažia. Tento mlyn takzvaného holandského typu mal otočnú strechu, ktorú bolo možné prispôsobiť smeru vetra, aby plnil svoju funkciu za každých podmienok. A mlyn si plnil svoju povinnosť až do začiatku prvej svetovej vojny a potom začal postupne chátrať. V 70-tych rokoch sa ho ujali poľovníci z poľovníckeho združenia a jeho areál je využívaný na rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Od roku 2018 je majetkom mesta Holíč a aktuálne na ňom prebiehajú rekonštrukcie. K veternému mlynu má čoskoro pribudnúť aj vyhliadková veža a areál má byť následne jednou z turistických atrakcií Holíča.

 

Habánske dvory

Habáni, náboženskí protestantskí exulanti, prišli na územie tolerantnejšieho Uhorska v 16. storočí z Moravy, Rakúska a Nemecka. Usadili sa najmä na západnom Slovensku, kde založili habánske „bratské dvory“. Najstarší na našom území vznikol v roku 1546 v obci Sobotište, kde sa usadili na pozvanie grófa Nyáryho, ktorý im povolil na panskej pôde založiť dvor. Od grófa kúpili mlyn, okolo ktorého vystavali ďalšie budovy ako zvonicu, školu, džbánsku dielňu, kľučiareň. Habáni stavali mohutné stavby s hrubými základmi a múrmi z kameňa a nepálených tehál s vysokými strechami, pod ktorými boli na dvoch poschodiach spálne a sklady a na prízemí sa nachádzali dielne a rôzne výrobne. Mlyn v Sobotišti bol do roku 1945 v spoločnom vlastníctve habánskej obce, ktorá ho prenajímala a zisk odovzdávala do spoločnej pokladnice. Prestal fungovať zrušením súkromných živností v roku 1951.

Aktuálne na mlyne prebiehajú rekonštrukčné práce a čoskoro bude sprístupnený verejnosti s interiérovým múzeom. Habáni boli známi ako zruční remeselníci, praktizovali množstvo remesiel, hoci najznámejšie bolo hrnčiarstvo. V Sobotišti vyrábali hlavne vozy pre bežné obyvateľstvo, ale aj kočiare pre pánov. V našich končinách je dochovaný aj druhý habánsky dvor vo Veľkých Levároch, ktorý bol v roku 1981 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Tvorí ho 22 viacpodlažných habánskych ľudových stavieb zo 17. až 19. storočia, ktoré boli postavené okolo štvorcového námestia. V jednom z nich, Izerovom dome, sa nachádza Múzeum habánskych remesiel.

 

Baťov kanál

Unikátnou technickou pamiatkou na Záhorí je aj Baťov kanál. Táto vnútrozemská vodná cesta vzniku vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako projekt, využívaný na zavlažovanie územia. Firma Baťa vlastnila baňu v Ratiškoviciach a presadila svoj návrh, aby sa tento úsek stal súčasťou plavebnej cesty, ktorú by mohli využívať na prepravu hnedého uhlia z baní do svojich teplární v českých Otrokoviciach. Pre účely turizmu sa začal využívať až v 90-tych rokoch.

V súčasnej dobe je Baťov kanál využívaný len na rekreačné účely. V letných mesiacoch od mája do septembra môžete využiť skupinové výletné plavby, doplnené o poznávacie a gastronomické programy. Prístav v Skalici sa nachádza asi 4 kilometre od centra mesta v prírodnej oblasti rieky Moravy. Ako jediný v rámci unikátnej vnútrozemskej vodnej cesty kanál umožňuje nástup a výstup na slovenskom brehu a ponúka plavbu celým kanálom.

Plavebná trasa dlhá zhruba 60 km začína v prístave v Skalici a končí v českých Otrokoviciach. Na kanáli je 13 plavebných komôr, ktoré pomáhajú prekonávať výškové rozdiely. Prístav ponúka móla, detské ihrisko, vyhliadkovú vežu, možnosť zapožičiavanie kajutových člnov, motorových lodiek či rybárskych potrieb. Vodná cesta je prístupná aj pre majiteľov člnov. Bez akýchkoľvek oprávnení môže viesť loď osoba staršia ako 18 rokov, stačí malé zaškolenie zodpovednými pracovníkmi prístavu. Absolvovať tu môžete aj víkendové plavby s lodivodom, počas ktorých sa dozviete zaujímavé informácie z histórie i súčasnosti Baťovho kanála a unikátnych zariadeniach, ktoré sa na kanáli nachádzajú a dodnes využívajú. Pozdĺž celého kanála vedie aj cyklotrasa.

 

Autor: MaP

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa