V Trnave hľadajú pozostatky barbakanu, našli aj artefakty z doby kamennej

Archeológovia sa na miesto vrátili po niekoľkých rokoch, keď bola odhalená dolná brána opevnenia Trnavy. Slúžila najmä pre prichádzajúcich zo smeru od vtedajšieho Prešporka. Teraz je v náznakovej rekonštrukcii jedným z turistických lákadiel.

Mesto ako investor obnovy Námestia SNP má záujem v dlažbe farebne znázorniť aj pôdorys barbakanu, predpokladá sa, že mohol mať rozmery asi 20 krát 15 metrov. Podľa vedút zo začiatku 18. storočia je známe, ako zhruba vyzeral. "Okrem iného mal napríklad aj peknú slavobránu s vyobrazením erbu Trnavy," uviedol Hrnčiarik.              

Niektoré časti základov jeho múru hrubého do 90 centimetrov už zem vydala, ďalšiu časť sa nateraz nedarí nájsť. Hrnčiarik nevylúčil, že v mieste, kde múr očakávali, došlo k zničeniu opakovanou výstavbou a výkopmi pre siete.

"Viaceré z nich nie sú vôbec nikde zaznačené, našli sme už napríklad päť vodovodných potrubí, o ktorých sa nevedelo, tiež potrubie na svietiplyn, ktorý Trnavčania kedysi využívali na osvetlenie centra," povedal. Zato kamenné základy tehlových hradieb, prináležiace k dolnej bráne na úrovni dnešného objektu okresného súdu, sa zjavili vo veľmi dobrom stave hneď, ako bol odstránený asfaltový povrch cesty.  

Barbakany mestá stavali od druhej polovice 15. storočia, keď sa začal používať pušný prach na ich dobývanie. "Pred trnavskou dolnou bránou bola priekopa a cez ňu viedol padací most. Ak by v predpolí hradieb barbakan s dvoma či troma bránami nestál, nepriateľ by mal otvorenú priamu cestu pod hradby a dobytie Trnavy by nebola ťažká úloha," opísal archeológ. Takto obrancovia mesta postavili pred hradobným múrom baštu, kde mohli umiestniť aj delá.

Samostatným nálezom počas aktuálnych vykopávok sú fragmenty, dokazujúce osídlenie tejto lokality v čase praveku. Ide o úlomky keramiky či zvieracích kostí. "Predpokladali sme túto možnosť, nálezy boli predtým zaznamenané aj na neďalekej Vajanského ulici," doplnil Hrnčiarik.