BANSKÁ ŠTIAVNICA - Najmalebnejším mestom Slovenska je podľa mnohých obyvateľov i návštevníkov Banská Štiavnica. Nachádzajú sa v nej hneď dva zámky, ktoré sa odlišujú dobou vzniku. Dnes vám predstavíme ten starší.
Pôvodne tam stála turecká pevnosť
Starý zámok alebo Mestský hrad vznikol okolo trojloďovej románskej baziliky Panny Márie z 13. storočia, ktorý patril medzi významné sakrálne stavby a inšpiroval podobné stavby v Krupine a Dobrej Nive.
V 14. storočí okolo neho vybudovali obranný múr a neskôr pribudla aj bašta a vstupná brána s vežou. Turecké nebezpečenstvo domácich prinútilo pristúpiť aj k ďalším stavebným zásahom, a tak sa kostol premenil na obytný palác a vďaka opevneniu slúžil ako strážna pevnosť.
Kamenná kronika mesta
Dnes môžeme na Starom zámku obdivovať prvky viacerých stavebných štýlov – od románskej krstiteľnice či kaplnky sv. Michala, cez gotickú obytnú vežu Himmelreich a renesančné schodisko až po barokovú vstupnú vežu. Za pozornosť ale stoja aj staré kríže a náhrobné kamene na nádvorí či expozície, ktoré približujú históriu baníctva, tunajšieho regiónu aj významných osobností, ktoré tu žili.
Najnovším prírastkom je výstava streleckých terčov, ktorém vytvorili domáci, prevažne insitní umelci v 18. a 19. storočí. Často je na nich zaznamenaný aj dátum streľby alebo meno objednávateľa. Zobrazujú rôzne reprezentačné, slávnostné či žánrové výjavy.
Zapletený do templárskych legiend
Starý zámok je aj obľúbeným miestom milovníkov tajomstiev. V časti jeho areálu totiž podľa legendy žili templári, ktorých mali tunajší obyvatelia veľmi radi. V ťažkých časoch sa o všetkých starali a boli im oporou. Dokonca vďaka ich pôsobeniu údajne vytlačili zločincov z celého kraja a nastolili tam poriadok.
O ich pôsobení v Štiavnici a tomto regióne však neexistujú podrobné historické podklady, traduje sa len legenda o ich odchode z mesta. Podľa nej sa templári zamilovali do miestnych dievčin a tajne ich vodili do kostola a zámku. To sa však domácim obyvateľom nepáčilo, preto ich obvinili a niektorých obesili. To bol rozhodujúci moment, po ktorom aj poslední z templárov ušli preč.