Zima, ľad a silná rozkoš: Cestovateľ Ľuboš Fellner vyskúšal kúpanie na Severnom póle

06.04.2019 |   |    | 

Známy slovenský cestovateľ Ľuboš Fellner sa nedávno vydal v stopách dobrodruha Fridtjofa Nansena Osla cez Špicbergy po Grónsko, severnú Sibír a drsnú, nedostupnú Zem Františka Jozefa, aby napokon dosiahol svoju veľkú métu - Severný pól. Ako to na tomto nehostinnom mieste v obklopení snehu a ľadu vyzerá, to si pri troche fantázie predstaviť vieme. S kúpaním medzi ľadovými kryhami to však tak jednoducho nejde...



 

Stojím na severnom póle a predo mnou je diera v ľade. Aké je to kúpať sa na severnom póle? Ako chutí voda TU? Toto sú tie bláznivé otázky, výzvy a pokušenia, čo ma stále ženú ďalej. Dobrodružstvo je dobre zvládnutý prúser, tvrdí G. K. Chesterton. Pre mňa je dobrodružstvo korením života. Sú to silné vzruchy, ktoré trošička zatrasú naším organizmom a premažú naše závity.

Niekedy je to také tvrdé, že to naše bunky poriadne rozhádže, a keď sa opäť dávajú dokopy, je možné, že sa stane podobné, ako keď sa vaša firma presťahuje. Opäť si dávate dokopy váš pracovný stôl, pritom zistíte, koľko vecí vôbec nepotrebujete, a všetko je zrazu jasnejšie a priamočiarejšie. Tak fungujú aj dobré zážitky. Otrasú nepotrebným, prinesú nový pohľad. Stane sa to, keď skočím do tej vody, plnej bodavých ihiel? Tá voda má menej ako nula (lekár Timur jej nameral mínus 2) a všade okolo len ľad, samý ľad. Trasiem sa, no už dávno som sa rozhodol.

Vyzliekam sa. Najprv si dám opatrne dole kapucňu a polárnickú žltú vetrovku s hrubou podšívkou. Potom červenú polartekovú mikinu, čižmy, goratexové nohavice. A potom to už ide rýchlo, dole ide všetko. Všade okolo sneh a ľad, a jedna diera v ňom. Už ma čaká. Prichádzam v plavkách na jej okraj a drkocem zubami. Kosaaaa... Okolo pása mi priväzujú lano. To preto, lebo pod touto dierou je vyše štyroch kilometrov vody, a keby to so mnou seklo, padal by som riadne dlho

Ľahko sneží. Tak to si už bohovia Arktídy naozaj robia srandu. Byť či nebyť, skočiť či neskočiť... Žiadne pomalé ovlažovanie sa. Žiadne natieranie snehom predtým. Prídem na okraj ľadovej diery a skočím do tej priezračnej krásnej príťažlivej hlbočiny. Hlavičku. Keď už, tak už. Teraz sa snažím vybaviť si tie pocity. No, ako vidíte, žijem...

Spomínam si, že oči som mal otvorené, všetko bolo veľmi čisté a pokojné. Na zimu si absolútne nepamätám. Voda bola zrejme taká studená, že môj organizmus ani nezareagoval. Robím pod vodou jedno pomalé tempo, potom druhé, ďalšie a ďalšie, a je mi krásne! Nepotrebujem sa nadychovať, žiadne myšlienky, len hľadím do nekonečna.

No zrazu sa predo mnou objaví bok nášho ľadoborca, začnem rozmýšľať a zľaknem sa. „Nie je to tá Charonova loď? Nepramení tu niekde rieka Styx?!“ Je mi tu dobre, no napokon sa otáčam k hladine a plávam nahor. Vynáram sa, aj keď sa mi veľmi nechce. Rád by som plával pod vodou ďalej a ďalej, no je tu ten bok lode, ktorý ma ďalej nepustí. Vynáram sa, dotknem sa ľadoborca, otočím sa, že idem plávať naspäť.

No v tom momente ma tá zima dobehne. Celé telo mám ako na ihlách, a tak poriadne zaberám a snažím sa dostať von čo najrýchlejšie. Vyliezam, už ma čakajú s uterákom a hlavne so šotom vodky na zahriatie. Hup ho do seba! Neviem, či to urobila tá vodka, ale v tej chvíli mám ten najkrajší pocit, aký si viete predstaviť. Mám mokrú hlavu, slnko je za oblakmi, no mne je teplo a nádherne. Celým telom mi prechádza silný pocit rozkoše.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku
Zdroj: Ľuboš Fellner - BUBO

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Pondelok, 22. apríl. 2019. Meniny má Slavomír.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa