Európska únia

2019-01-01 00:00:01 | | |

Fakty

Európska únia (European Union) je medzinárodné spoločenstvo, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov s vyše 507 miliónmi obyvateľov.

Vlajka:	Od roku 1986 sa používa zástava, ktorú prijala Európska rada. Skladá sa z kruhu 12 zlatých hviezd na modrom pozadí(číslo dvanásť reprezentuje dokonalosť a úplnosť). Vlajka je zároveň i emblémom EÚ.
Hymna:	Óda na radosť z Beethovenovej 9.symfónie
Hlavné mestá EÚ:	Brusel, Štrasburg, Luxemburg - sídla správnych orgánov a inštitúcií EÚ
Počet člen. krajín:	28
Rozloha:	4 382 217 km²
Počet obyvateľov:	507 742 653 (2011)
Počasie:	POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V EURÓPE
Najväčší štát:	Francúzsko (543,9 tis. km²)
Najmenší štát:	Malta (315,6 km²)
Najľudnatejší štát:	Nemecko (82,4 mil. obyv.)
Najvyšší bod:	Mont Blanc (4810 m)
Najsevernejší štát:	Švédsko
Najjužnejší štát:	Grécko (ostrov Kréta)
Najvýchodnejší štát:	Cyprus
Mimoeurópske územia:	Veľkej Británii patria Bermudy (Severný Atlantik), Falklandské ostrovy, Južná Georgia, ostrovy Sandwich a Sv. Helena (Južný Atlantik), Montserrat, Kajmanské ostrovy, ostrovy Turks a Caicos a Panenské ostrovy (Karibik) a Pitcairn (Oceánia). Francúzsko má štyri zámorské departmenty – Francúzska Guiana (južná Amerika), ostrovy Guadeloupe a Martinique (Karibik), ostrov Réunion (východná Afrika) a štyri zámorské územia (Francúzska Polynézia v Tichom oceáne, Nová Kaledónia v Oceánii, Wallis a Futuna), územia za južným polárnym kruhom a územia so špeciálnym štatútom (ostrov Mayotte v južnej Afrike v Mozambickom prielive a Saint-Pierre-Miquelon v severnom Atlantiku pri Newfoudlande). Holandskými zámorskými územiami sú ostrovy Holandské Antily a Aruba v Karibskom mori.
Najväčšie mesto:	Londýn

O krajine

História: V roku 1950 Robert Schuman, minister zahraničných vecí Francúzska prezentoval plán na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), stavajúci na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu krok za krokom tak, ako murár stavia budovu. O rok neskôr bola v Paríži uzavretá zmluva o založení ESUO. Podpísali ju Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) sa stalo predchodcom EÚ a základom európskeho integračného procesu. Parlamentné zhromaždenie ESUO prvýkrát zasadlo v septembri 1952 v Štrasburgu. Neskôr bolo dohodnuté pokračovanie integračného procesu v ďalších odvetviach. 25. marca 1957 podpísali zakladajúce štáty Rímsku zmluvu, ktorou založili Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo atómové energie. V roku 1967 sa inštitúcie troch európskych spoločenstiev spájajú a začínajú fungovať ako Európska komisia. 1. augusta toho istého roku – 18 mesiacov pred termínom stanoveným v Zmluve o EHS – boli odbúrané aj posledné colné bariéry medzi členskými štátmi a zaviedla sa spoločná colná tarifa na dovoz z nečlenských štátov.

Obchod medzi krajinami EHS vzrástol v období od 1958 – 1970 šesťkrát. Celkový obchod s nečlenskými krajinami trikrát. V rovnakom období HDP krajín EHS vzrástol o 70 %. Európske firmy po prvý raz získali prístup na trh celého kontinentu tak, ako je to v USA. Vďaka dovozu z ostatných členských štátov získali ich obyvatelia možnosť širšieho výberu tovarov. V roku 1979 sa konali v jednotlivých členských štátoch prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. V júli 1979 zasadlo v novej budove parlamentu Palais de l'Europe v Štrasburgu 410 zvolených poslancov z 9 štátov. V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, zásadne rozširujúci a dopĺňajúci zmluvu z Ríma. Zaväzoval všetkých 12 členských štátov do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu.

V roku 1990 bola podpísaná ministrami zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu Schengenská zmluva. Jej predmetom bolo odstránenie colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a voľný pohyb občanov týchto štátov na ich území. K dohode postupne pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko. O rok neskôr na zasadnutí Európskej rady v Maastrichte sa zástupcovia vlád členských štátov EHS rozhodli založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná zmluva o Európskej únii. Formálne premenúva EHS na Európske spoločenstvo. Tri pôvodné európske spoločenstvá vytvorili základný pilier Európskej únie.

© Architecture: Art & Build + Atelier d’architecture Paul Noël

Maastrichtskou zmluvou sa pričlenili ďalšie dve zložky: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí (v týchto oblastiach nie je miera politickej integrácie tak veľká, ako v častiach z prvého piliera). V zmluve bola zakotvená aj inštitúcia ombudsmana. 1. novembra 1993 vstupuje do platnosti (po ratifikácii v členských štátoch) Zmluva o Európskej únii. 26. marca 1995 vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu. V apríli 1995 k nej pristupuje aj Rakúsko. O dva roky neskôr reviduje Amsterdamská zmluva ustanovenia Maastrichtskej zmluvy. Pôvodnú štruktúru základných zložiek EÚ však ponecháva.

Kompetencie Spoločenstva sa rozširujú o niektoré aspekty súdnictva a vnútorných vecí. Do 1. piliera sa presúva azylová politika, prekračovanie vonkajších krajín, imigračná politika, boj proti drogovým závislostiam a podvodom, spolupráca v oblasti spravodlivosti a občianske záležitosti. V roku 1998 je založená Európska centrálna banka. V roku 2000 sa začali sa vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. V nasledujúcom roku je uzavretá zmluva z Nice ako príprava na rozšírenie EÚ o stredomorské a pobaltské krajiny a krajiny strednej a východnej Európy. Od 1. januára 2002 sa euro stalo jedinou menou 12 štátov EÚ. O rok neskôr predložil Konvent o budúcnosti EÚ návrh Ústavnej zmluvy o EÚ.

Rozširovanie EÚ: V roku 1973 pribudli Dánske kráľovstvo, Írsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v roku 1981 Grécko. O päť rokov neskôr Portugalsko a Španielske kráľovstvo. V roku 1995 Fínsko, Rakúsko a Švédske kráľovstvo. Najväčšie rozšírenie sa uskutočnilo v roku 2004, kedy do EÚ vstúpili Cyperská republika, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2007 do EÚ pribudli Bulharsko a Rumunsko a doposiaľ posledné rozšírenie nastalo v roku 2013, kedy sa pripojilo Chorvátsko.

Kandidátske krajiny: Turecko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko a Macedónsko

Jazyky EÚ: v súčasnosti 20 oficiálnych jazykov členských štátov, ktorými sa hovorí v 27 krajinách. Na ministerskej úrovni sa hovorí po anglicky a po francúzsky, v ostatnom čase čoraz viac aj po nemecky;

Inštitúcie EÚ: Európsky parlament: 751 poslancov. Vzhľadom na počet obyvateľov má najväčší počet poslancov Nemecko (99) a Francúzsko (78). Najmenší počet Cyprus a Estónsko (7), Malta (5). Sídlom generálneho sekretariátu je Luxemburg; Rada Európskej únie: hlavný rozhodovací orgán a spolu s Európskym parlamentom zákonodarný a rozpočtový orgán. Skladá sa z ministrov členských štátov. Rozdelenie hlasov v Rade; Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia majú najviac – po 29 hlasov, Luxembursko, Cyprus, Estónsko, Lotyšsko a Slovinsko po 4 hlasy a najmenej Malta (3 hlasy). Sídli v Bruseli.

Európska komisia: Hlavný výkonný orgán. Každú krajinu zastupuje jeden komisár. Sídli v Bruseli;

Európsky súdny dvor: Zabezpečuje súlad s právom. Každú členskú krajinu zastupuje jeden člen. Sídli v Luxemburgu;

Dvor audítorov: Kontroluje náležité a zákonné spravovanie rozpočtu EÚ. Každú členskú krajinu zastupuje jeden člen. Sídli v Luxemburgu.

Orgány a inštitúcie: Hospodársky a sociálny výbor. Sídli v Bruseli. Výbor regiónov: Brusel (orgán);Európska centrálna banka: zodpovedná za monetárnu politiku a spravovanie jednotnej meny euro – Frankfurt (inštitúcia); Európsky ombudsman: Štrasburg (orgán); Európska investičná banka: Luxemburg (inštitúcia);

Mena: Na euro prešlo 19 krajín – Taliansko, Španielsko, Slovinsko, Slovensko, Rakúsko, Portugalsko, Nemecko, Malta, Luxembursko, Lotyšsko, Litva, Írsko, Holandsko, Grécko, Francúzsko, Fínsko, Estónsko, Cyprus a Belgicko