Nemecko
Fakty
| Názov krajiny: | Nemecká spolková republika |
| Hlavné mesto: | Berlín |
| Rozloha: | 357 168 km2 |
| Počet obyvateľov: | 82 800 000 (2017) |
| Štátne zriadenie: | spolková republika |
| Geografická poloha: | západná časť strednej Európy, pobrežie obmýva Severné a Baltické more. |
| Časové pásmo: | Slovensko 0 hod. |
| Ubytovanie: | Pozrite si výhodné ubytovanie v Berlíne. |
| Podnebie: |
mierne, na severe výrazne oceánske, na juhu kontinentálne s teplými letami a studenými zimami, občas z hôr fúka teplý föhn
|
| Mena: | euro (EUR) |
| Jazyky: | nemčina, v regiónoch s menšinami aj lužickosrbský, frízsky a dánsky jazyk |
| Správne členenie: | 16 spolkových krajín |
| Národnost. zloženie: | Nemci (90 %), Dáni, Frízi, Lužickí Srbi a iné (Turci, Poliaci, Chorváti, Srbi, Taliani) |
| Náboženstvo: | 30 % evanjelikov, 34 % katolíkov, 4 % moslimov |
| Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo NSR v Bratislave Veľvyslanectvo SR v Berlíne |
| Víza a doklady: |
Vstup občanov SR na územie NSR a pobyt na ňom je upravený vzájomnou dohodou o zrušení vízovej povinnosti z r. 1990 a príslušnými nemeckými vnútroštátnymi normami, tzn. zákonom o všeobecnom voľnom pohybe občanov Európskej únie. Občania SR môžu vstúpiť a zdržiavať sa na území NSR tri mesiace v rámci jedného polroka (po sebe nasledujúcich šiestich mesiacoch) bez víza a bez pracovno- pobytového povolenia. V rámci uvedeného obdobia nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť bez pracovného povolenia. Vstup na územie NSR je možný len po preukázaní sa platným cestovným dokladom (cestovný pas) resp. občianskym preukazom - identifikačnou kartou. Občan SR sa môže na území NSR zdržiavať do posledného dňa platnosti cestovného dokladu. Pri turistickom alebo služobnom pobyte, kde celková doba pobytu nepresiahne 3 mesiace, nie je povinnosť prihlásiť sa k pobytu. Rodinní príslušníci slovenských občanov, ktorí nemajú štátnu príslušnosť niektorého členského štátu EÚ, resp. nemajú povolenie k pobytu v ČK Schengenu naďalej podliehajú vízovej povinnosti. Na dobu pobytu je potrebné mať uzavreté zdravotné poistenie, ktorej účel pre bežné lekárske ošetrenie spĺňa i Európska zdravotná karta. Finančná zábezpeka, t.j. finančný limit na osobu sa od občanov SR pri vstupe do NSR nevyžaduje. Občanom SR sa odporúča pred cestou do SRN uzavrieť komerčné úrazové alebo cestovné poistenie, ktoré pokrýva prípadné náklady na transport osoby späť do SR (v prípade zranenia, úmrtia).
Odporúčania MZV - platný cestovný doklad je potrebné mať neustále pri sebe, nakoľko nemecká polícia má právo požiadať kohokoľvek a kedykoľvek, aby preukázal svoju totožnosť, |
Ďalších 54 fotografií v galérii Nemecko
O krajine
Dejiny: V staroveku južnú časť Nemecka obývali Kelti, severnú časť Germáni. Porýnie a Podunajsko boli pohraničnými oblasťami Rímskej ríše, tu boli hranice slobodnej, na Rímskej ríši nezávislej Germánie. V 2. stor. začali územie osídľovať nové germánske kmene – Sasi, Frankovia a Alemanovia. V 5. stor. sa na území dnešného Nemecka vytvorili prvé kmeňové vojvodstvá, ktoré boli postupne včlenené do Franskej ríše.
Po jej rozpade v r. 843 sa územie stalo súčasťou Východofranskej ríše. Jednotlivé nemecké územné celky zjednotilo Sasko v 10. stor. – saský vojvoda Henrich I. Vtáčnik bol v r. 919 korunovaný za nemeckého kráľa. Jeho nástupcu Ota I. v r. 962 pápež korunoval za cisára Rímskej ríše (neskôr Svätej ríše rímskej). V 11. stor. sa však ríša fakticky rozpadla a jednotlivé časti boli samostatné, podriadené Svätej ríši rímskej iba formálne.
To pokračovalo aj v ďalších storočiach, od 14. stor. vládnu Luxemburgovci – český kráľ a rímský cisár Karol IV. sa snažil o stabilizáciu pomerov, ale na centralizáciu moci rezignoval. Za jeho nástupcov sa však situácia v ríši opäť destabilizovala. Od r. 1438 až 1806 vládol Nemecku rod Habsburgovcov, hoci centralizmus sa upevniť nepodarilo. V 16. stor. územím dnešného Nemecka, v súvislosti s reformáciou, zmietajú náboženské konflikty. Rozpad územia dokončila tridsaťročná vojna. Po tzv. Vestfálskom mieri v r. 1648 bolo Nemecko roztrieštené na 300 malých štátikov. Väčšina z nich zanikla počas napoleonských vojen. V r. 1806 éra Svätej ríše rímskej definitívne zanikla.
© Getty Images
Porážka Napoleona paradoxne posilnila najsilnejšie nemecké štáty, najmä Prusko, ktoré začalo znova zjednocovať Nemecko. Po sérii vojen s Rakúskom a Francúzskom, v ktorých Prusko (resp. Nemecko) získalo významné územia, bolo r. 1871 vyhlásené Nemecké cisárstvo. Expanzia Nemecka pokračovala aj v nasledujúcich rokoch a to krajinu vohnalo do prvej svetovej vojny. Nemecko bolo porazené a stratilo niektoré územia, o. i. časť Sliezska v prospech novovzniknutého Poľska.
V r. 1918 vznikla republika, v r. 1933 sa dostali k moci nacisti. Najskôr sa krvavo vysporiadali s vnútornou opozíciou a pod vedením diktátora Adolfa Hitlera začali expandovať do susedných krajín – anšlus Rakúska, rozpad Československa.
V r. 1939 napadnutím Poľska rozpútalo Nemecko najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva, druhú svetovú vojnu. Nacistická armáda sa v prvých rokoch zmocnila mnohých území, bez odporu obsadila takmer celú Európu, potom sa však, po niekoľkých zdrvujúcich porážkach v Sovietskom zväze, a vylodením spojencov v západnej Európe, situácia obrátila. V r. 1945 nacistické Nemecko kapitulovalo a Hitler spáchal samovraždu.
Krajina bola rozdelená na štyri okupačné zóny - americkú, anglickú, francúzsku a sovietsku. Zatiaľ čo z troch zón západných štátov vznikla v r. 1949 Spolková republika Nemecko, ktorá sa od r. 1955 stala členom NATO (za vlády kancelára Adenauera 1949- 63 sa okrem dôslednej denacifikácie Nemecko od začiatku zapájalo do európskej integrácie), zo sovietskej zóny vznikla v r. 1949 Nemecká demokratická republika, ktorá bola vazalom ZSSR až do r. 1989. Revolúcia v NDR znamenala koniec sovietskej vlády nad východným Nemeckom. Ľudia zbúrali Berlínsky múr, symbol tzv. studenej vojny a rozdelenia Nemecka. O rok neskôr sa obe krajiny zjednotili.
© Thinkstock
Bezpečnost. riziká: Všeobecná úroveň bezpečnosti v NSR zodpovedá štandardom bezpečnosti členského štátu Európskej únie. Počas pobytu v Nemecku sa návštevníkom odporúča dodržiavať obvyklé bezpečnostné zásady s cieľom vyhnúť sa krádeži, prepadu a pod. Vo veľkých mestách je prítomná drobná kriminalita (krádeže dokladov, peňaženiek a pod.) Je potrebné preto venovať zvýšenú opatrnosť hlavne v nočných hodinách na zastávkach metra (U-Bahn, S-Bahn), železničných a autobusových staniciach. Osobné veci neodporúčame ponechávať bez dozoru na vlakových a autobusových staniciach, letiskách, reštauračných zariadeniach, kultúrnych a športových podujatiach.
Zdravotníctvo: Sieť zdravotníckych zariadení je dobre vybudovaná, lekárske ošetrenie možno dostať kdekoľvek. Poplatky u lekára sú pomerne vysoké. V prípade, že by chceli slovenskí občania využiť služby súkromného zdravotníckeho zariadenia, odporúčame im, aby pred cestou uzavreli dohodu o komerčnom poistení v SR. Nie sú tu oblasti zvýšeného rizika nákazlivých chorôb, stačí dodržiavať bežné hygienické zásady.
Internet (.de): www.germany-tourism.de
Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Bez záruky: Frankfurtskou špecialitou je „Handkäse mit Musik.“ Okrúhly syr s cibuľou marínovaný v oleji a octe. Predstavte si, aký tlak v bruchu tento syr vyvoláva. To je, dámy a páni „Musik.“
V berlínskom parku Tiergarten je nudistická sekcia. Bývalý lovecký revír nemeckých panovníkov sa zmenil na lovecký revír mužských návštevníkov, hľadajúcich niečo viac, ako opálenie na celom tele.
Doprava
Autom: Z Bratislavy do Berlína možno autostrádou po Prahu, potom hlavnými cestami do Drážďan a odtiaľ opäť autostrádou. (Vzdialenosť 667 km, čas jazdy 8-9 hod.). Z Berlína možno pokračovať ďalej do Hamburgu. Z Bratislavy do Mníchova rakúskou autostrádnou sieťou cez Salzburg (vzdialenosť 510 km, čas jazdy 6 hod.). Z Mníchova možno pohodlne pokračovať autostrádami do ľubovoľného nemeckého mesta.
Autobusom: Z Bratislavy do Hamburgu týždenne cez Drážďany, Lipsko, Berlín, Magdeburg, a Hannover (vzdialenosť do Berlína 789 km, čas jazdy cca 12 hod., do Hamburgu 1234 km, čas jazdy cca 19 hod.). Do Stuttgartu týždenne cez Mníchov, Augsburg a Ulm (vzdialenosť 759 km, čas jazdy cca 11 hod.). Do Frankfurtu n. M. týždenne cez Mníchov, Augsburg, Ulm, Stuttgart, Heidelberg (vzdialenosť 974 km, čas jazdy 14 hod.). Do Kolína nad Rýnom cez Norimberg a Frankfurt n. M. týždenne (vzdialenosť 1016 km, čas jazdy 14 a pol hod.). Do Dortmundu cez Düsseldorf a Duisburg (vzdialenosť 1175 km, čas jazdy cca 17 hod.).
Vlakom: z Bratislavy priamo do Berlína, denne (vzdialenosť 768 km, čas jazdy 10 hod.). Ďalšie denné spoje sú s prestupom v Prahe (čas jazdy 10 až 13 hodín, podľa čakania v Prahe). Z Bratislavy do Mníchova s prestupom vo Viedni, denne (vzdialenosť 561 km, čas jazdy od 7 hod.).
Letecky: Z Viedne lieta denne pravidelná linka do Mníchova (čas letu 1h.) s rýchlymi prípojmi do ostatných nemeckých miest (Berlín, Düsseldorf, Hamburg, Kolín, Frankfurt, atď). Z Viedne je niekoľkokrát denne spojenie na všetky dôležité nemecké letiská, pričom na viacerých tratiach je aj možnosť výberu medzi niekoľkými dopravcami. Z Košíc je možnosť rýchlych prestupov vo Viedni, prípadne v Prahe, zo Sliača a Žiliny v Prahe.
© Thinkstock
Cesty a autostrády: Dĺžka perfektne udržiavanej cestnej siete je vyše 487 000 km, z toho bezplatných autostrád je vyše 10 500 km. V roku 2019 majú do platnosti vstúpiť poplatky za mýto na nemeckých diaľniciach. Výška sa bude odvíjať od objemu motora a množstva produkovaných emisií. Poplatok na 10 dní sa bude pohybovať v rozmedzí od 2,5 do 25 eur, dvojmesačný od 7 do 50 eur. Diaľničná známka bude elektronická a bude sa dať kúpiť a pomocou aplikácie alebo blízko nemeckých hraníc. Poplatky sú však už teraz v tzv. nemeckých ekologických zónach (Umlwelt Zone). V nových spolkových krajinách (v bývalej NDR) sa veľa ciest nižšej kategórie rekonštruuje na úroveň bežnú v starých spolkových krajinách.
Povolené rýchlosti: v obciach a mestách 50 km/h, mimo obce a mesta 100 km/h, na diaľniciach sa odporúča najvyššia rýchlosť 130km/h, ak dopravná značka neurčuje inak, môže sa jazdiť aj 200km/h, ale iba v prípade, že neklesne viditeľnosť. Nemecké diaľnice nemajú rýchlostný limit. V bývalej NDR rýchlosť limituje stav vozovky. Najvyššia povolená rýchlosť auta s prívesom je 80 km/h. Deti do 12 r. musia sedieť v detských sedačkách. Tolerancia alkoholu je do 0,5 promile, okrem vodičov autobusov a začiatočníkov. Ak je pri množstve 0,3 promile spôsobená dopravná nehoda, môže byť posúdená ako trestný čin a rieši to súd. Ak vodič v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov nie je schopný riadne viesť motorové vozidlo a ohrozuje verejnú premávku, resp. život ostatných účastníkov cestnej premávky, možno ho odsúdiť až na 5 rokov odňatia slobody alebo na zaplatenie peňažnej pokuty. Nemecká polícia zvykne kontrolovať technický stav motorových vozidiel. Vzhľadom na veľké množstvo cyklistov, najmä vo veľkých mestách, im treba venovať zvýšenú pozornosť, pri nehode ich totiž zákon v mnohých prípadoch uprednostňuje. Dôsledne sa dodržiava zásada prednosti vozidiel prichádzajúcich sprava. Nemecká automobilová asociácia (ADAC) poskytuje pohotovostné služby a rady aj v rozhlase, pomáha i zahraničným turistom, najmä členom pridružených motoristických organizácií. Pomáha im aj Automobilclub von Deutschland (AVD). Bez cla možno doviesť pohonné hmoty v zabudovanej nádrži auta a 10 l v príručnej kanistre.
© Getty Images
Autobusová doprava: smeruje na malých úsekoch do dedín a mestečiek najmä tam, kde nevedie železnica. Prevádzkuje ju Pošta, Nemecké železnice (DB) alebo súkromní dopravcovia. Je aj niekoľko diaľkových expresných liniek.
Železnice: sieť je veľmi hustá, vlaky sú rýchle (InterCity Express dosahuje rýchlosť až 260 km/h; pohodlný, presný, ale aj drahý. Preto sa vyplatí kúpiť si doma spiatočný lístok. Do premysleného systému železníc sú zapojené aj veľké letiská (Frankfurt, Mníchov, Berlin- Schönefeld, Düsseldorf, Stuttgart). Na diaľkové vlaky sa vyplatí rezervácia. Mládež do 26 r. má možnosť výhodných zliav. Veľa spojov prepravuje v osobitných vagónoch aj bicykle.
Letecká doprava: sa objemom zaraďuje k európskej špičke. Z hlavných letísk (najmä Frankfurt a Mníchov, ale aj Hamburg či Düsseldorf) je linkové spojenie do vyše 250 najdôležitejších miest všetkých kontinentov. Okrem hlavných letísk je čoraz viac denných spojení po Európe aj z provinčných letísk (pre pravidelnú leteckú dopravu je v krajine vyše 20 medzinárodných a ďalších dopravných letísk). Na hlavné letiská lietajú dôležité letecké spoločnosti takmer z celého sveta. Najdôležitejším nemeckým dopravcom je Lufthansa (vlani vyše 50 mil. cestujúcich), najväčšie letisko je vo Frankfurte. V Nemecku pôsobia aj veľké nízkotarifné (lacné) aerolínie (najväčšia je Air Berlin) a vysoko rozvinutá je turistická (chartrová) doprava (najväčšia spoločnosť Condor/Thomas Cook).
Lodná doprava: Nemecko je veľmocou v nákladnej doprave. Pre nákladnú dopravu majú význam aj rieky Labe a Dunaj, Rýn i Mohan sú prepojené kanálmi tak, že zabezpečujú spojenie Severného s Čiernym morom. Trajekty plávajú z prístavu Cuxhaven na ostrov Helgoland, na Východo- i Západofrízske ostrovy, do Dánska, Švédska, Fínska, Nórska, Veľkej Británie a Lotyšska. Z Bremerhavenu, Hamburgu a Kielu plávajú obrovské námorné výletné parníky k brehom severnej a južnej Ameriky, Afriky a po Stredozemnom mori. Passau v Bavorsku je východiskovým prístavom na diaľkové plavby luxusných turistických lodí až po ústie Dunaja do Čierneho mora. Výletné lode spoločnosti German Rhine Line plávajú aj po Mohane, Mosele, Rýne, Neckare a Wesere v Nemecku až do Holandska a Švajčiarska a po Labe do Drážďan a do Hamburgu. Výletné lode a trajekty plávajú aj po Bodamskom jazere, Chiemsee a ďalších veľkých jazerách.
Musíte vidieť
Berlín - „srdce“ moderného Nemecka, s pompéznymi verejnými budovami, obdivuhodnými múzeami a divadlami, reštauráciami, rušnými pubmi a hlučnými nočnými klubmi. Znovuzrodené hlavné mesto Nemecka;
Frankfurt – multikultúrne centrum Nemecka s najvyššími mrakodrapmi, najvyššou kancelárskou budovou Európy. Mesto stavilo na umenie, v početných múzeách sa koná množstvo prelomových výstav. Ak zostanete trčať na frankfurtskom mega-letisku, hodiny tranzitu vám spríjemní bar, galéria, alebo kino s filmami pre dospelých;
Harz – kľudné, menej známe pohorie v severnom Nemecku s dobrými možnosťami na športovanie;
Lipsko – okrem prezývky „malá Paríž“ má mesto pouličné kaviarne, undergroundové kluby a jeden z najlepších operných domov v Európe. V meste bývali Bach, Wagner aj Mendelssohn;
Lübeck – stredoveké mesto na zozname UNESCO, pokojná alternatíva k známejším pamiatkam na juhu krajiny;
Mníchov – mesto kontrastov, kde sa stretávajú lederhosen s najnovším dizajnom BMW, úžasné múzeá a galérie s vulgárnou atmosférou Oktoberfestu;
Severofrízske ostrovy – pre hľadajúcich pokoj, slnko, pieskové duny a čerstvý vzduch. Ostrov Helgoland bol počas druhej svetovej vojny základňou nemeckých ponoriek, bunkre a podzemné tunely sa dajú objavovať dodnes;
údolie Rýna – dramatická krajina s úrodnými vinicami, impozantnými hradmi a zasnenými vinárskymi dedinkami, v každej sa koná raz do roka aspoň jeden festival;
Weimar – centrum nemeckého osvietenstva, domov intelektuálov ako Goethe, Bach, Schiller, Liszt, Nietzsche, Kandinsky a Klee;
Oplatí sa vidieť dóm v Aachene pre jedinečnú karolínsku architektúru; Schwarzwald pre miesta, kam zablúdila červená čiapočka; Brandeburskú bránu ako najfotografovanejšiu nemeckú atrakciu; západobavorskú Romantickú cestu - najpopulárnejšiu nemeckú prázdninovú destináciu; zámky chorého kráľa Ludwiga II. Neuschwanstein, Herrenchiemsee a Linderhof pre ich surreálno – mýtickú atmosféru; múzeum Stasi pre retro- komunistického ducha bývalej centrály východonemeckej tajnej služby.
© Thinkstock
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.
Foto dňa
