Srbsko a Kosovo

2019-01-01 00:00:01 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Srbská republika a Kosovo
Hlavné mesto: Belehrad
Rozloha: 88 361 km2 (Kosovo - 10 908 km2)
Počet obyvateľov: 7 058 322 (Kosovo - 1 907 592)
Štátne zriadenie: republika
Geografická poloha: juhovýchodná Európa.
Časové pásmo: Slovensko 0 hod.
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie v Belehrade.
Podnebie:

V zime sa teploty pohybujú medzi -3°C a 3°C.  Horské oblasti sú o niečo chladnejšie. Priemerné teploty v lete sa pohybujú okolo 22°C. Zrážky padajú naraz v prudkých letných búrkach.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V BELEHRADE

Mena: Srbsko - Srbský dinár (RSD); Kosovo – euro (EUR)
Jazyky: Srbský (úradný); chorvátsky, rumunský, maďarský, slovenský, ukrajinský (všetky úradné vo Vojvodine); Albánsky (úradný v Kosove)
Správne členenie: 29 dištriktov (ogrugov) + hlavné mesto
Národnost. zloženie: Srbi (66%), Albánci (17%), Maďari (3,5%), iné národnosti
Náboženstvo: Srbské pravoslávne, islam, katolíci, protestanti
Diplomatické zast.:

Adresa veľvyslanectva SR v krajine
Ambasada Slovačke Republike u Srbiji
Bulevar umetnosti 18, 110 70 Belehrad (Novi Beograd / Belgrade)
Telefón: +381 11 2223 800
Mobil (pohotovostný): +381 63 336 837
Fax: +381 11 2223 820
E-mail: emb.beograd@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/belehrad

Adresa Styčného úradu SR v Prištine
Selim Berisha č. 11, Dragodan, 10000, Priština, Kosovo, Srbsko
Telefón: +38 1 3824 0140
Mobil (pohotovostný): +383 4530 1615
Fax: +381 3824 9499
Internet: www.mzv.sk/pristina

Adresa Veľvyslanectva Srbskej republiky v SR:
Veľvyslanectvo Srbskej republiky
Búdková 38, 811 04 Bratislava, Slovenská republika
Tel.: +421 2 5443 1927
Fax: +421 2 5443 1933
E-mail: embassy.serbia@internet.sk

Víza a doklady:

Pre turistické cesty do krajiny neprevyšujúce 90 dní môžu slovenskí občania cestovať s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom.

S platnosťou od 12. júna 2010 môžu na základe rozhodnutia srbskej vlády, občania členských krajín Európskej únie, Švajčiarska, Nórska a Islandu vstúpiť na územie Srbskej republiky bez cestovného pasu, len s platným občianskym preukazom.

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Prvými obyvateľmi oblasti boli Ilýri. Nasledovali ich Kelti a Rimania. V polovici šiesteho storočia sem prišli slovanské kmene. V roku 1217 si samostatnosť od Byzancie vybojovalo srbské kráľovstvo. Jeho krátku existenciu na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Počas 19. storočia začali Srbi za svoju nezávislosť opätovne bojovať a v roku 1878 ju dosiahli. V 1912 sa Srbsko zapojilo do prvej balkánskej vojny. Jej cieľom bolo oslobodenie Macedónska od slabnúcej tureckej nadvlády. Po druhej balkánskej vojne (1913) získalo Srbsko časť severného a stredného Macedónska, tiež územie Kosova. Vražda rakúsko-uhorského následníka trónu srbským nacionalistom viedla k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Po jej skončení sa ku Srbsku pripojilo Chorvátsko a Slovinsko a v roku 1918 vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Jeho súčasťou bola Čierna Hora, Vojvodina a Macedónsko. V roku 1929 sa zmenilo meno kráľovstva na Juhosláviu. V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľudia vtedajší režim zvrhli, a Nemci krajinu napadli. Státisíce Srbov, židov, Albáncov a Rómov bolo zabitých počas neslávneho režimu chorvátskych Ustašovcov. Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala. Jej vodcom sa stal Josip Broz Tito. Bosna a Herzegovina, Čierna Hora a Macedónska sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. Počas svojej vlády zostal prezident Tito nezávislý aj od západu aj od Sovietskeho zväzu. Po jeho smrti v roku 1980, mala funkcia prezidenta rotovať medzi jednotlivými štátmi federácie.

V roku 1987 sa vďaka nacionalistickej rétorike stal prezidentom Slobodan Miloševič. Jeho víziu „Veľkého Srbska“ nezdieľali Chorváti a Slovinci a júni 1991 vyhlásili nezávislosť. Takmer ihneď bola do Slovinska poslaná federálna armáda. Za mesiac boli federálne vojská zo Slovinska odvolané, ale v Chorvátsku sa začala skutočná občianska vojna. Do prímeria v januári roku 1992 bolo spáchaných zabitých mnoho civilistov na oboch stranách. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Potom ako súčasťou Juhoslávie zostala len Čierna Hora, sa začala vojna v Bosne a Hercegovine. V roku 1996 bola Bosna rozdelená na Srbskú republiku a Chorvátsko-moslimskú úniu. Krajina zostala zničená vojnou, historické mestá boli v ruinách, turistický bol úplne zničený. Po odmietnutí autonómie začala provincia Kosovo žiadať samostatnosť.

Federálna armáda reagovala brutálne, stovky ľudí bolo zabitých. Na Srbsko bolo uvalené embargo ale vojna pokračovala. Začiatkom roku 1999 začalo NATO s bombardovaním Belehradu. V júni 1999 bolo medzi Juhosláviou a NATO uzavreté krehké prímerie. Po sfalšovaných voľbách v októbri 2000 začali ľudia požadovať Miloševičovu demisiu. Po bojoch s políciou, rozbití parlamentu a po 12 hodinových protestoch sa Vojislav Koštunica deklaroval ako nový prezident. Juhoslávia bola prijatá do OSN, začalo sa vyšetrovanie vojnových zločinov, a provincia Kosovo dostala zvláštny dohľad OSN.

3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.

Bezpečnost. riziká: Srbsko je všeobecne bezpečné miesto na návštevu. Miestni obyvatelia sú neuveriteľne zdvorilí a nápomocní v prípade, že potrebujete akúkoľvek pomoc. Ak ale potrebujete pomoc pri hľadaní nejakého miesta, je najlepšie požiadať o pomoc mladšiu osobu, pretože je pravdepodobnejšie, že bude hovoriť po anglicky. Vždy by ste však mali byť obozretní a dávať pozor na vreckových zlodejov, najmä na preplnených turistických miestach a vo verejnej miestnej doprave. Lúpežné prepadnutia, vraždy alebo útoky na uliciach sú veľmi nezvyčajné, dokonca aj v tmavých alebo odľahlých častiach mesta. V krajine sa však môžete stretnúť so všeobecnou intoleranciou voči homosexuálom. Po vojnách, ktoré sa tu v minulosti odohrali, sa mimo veľkých miest ešte stále môžu nachádzať nevybuchnuté míny. Dávajte pozor na označenia, ktoré tieto potenciálne oblasti označujú a vždy sa držte dobre označených ciest. Ak nájdete podozrivý objekt pripomínajúci bombu, nedotýkajte sa ho. Oznámte ho ihneď na najbližšej policajnej stanici. Núdzové telefónne čísla sú: 192 - polícia; 193 - požiarnici a 194 - sanitka.

Zdravotníctvo: Nedosahuje európsku úroveň, časté nedostatky hygieny, nepostačujúci počet zdravotníckych zariadení a personálu. Výnimkou je hlavné mesto s dobrými nemocnicami a súkromnými klinikami. Čo sa týka Kosova, cudzinci môžu byť poskytnutá liečba vo verejnej nemocnici v Prištine. Stav nemocnice je však ďaleko od ideálu - toalety nemajú mydlo a infúzie visia z improvizovaných stojanov. Kosovo nemá systém verejného zdravotného poistenia a svoj účet budete musieť zaplatiť v hotovosti. Návšteva lekára a niekoľko liekov z lekárne vás bude stáť okolo 20 EUR. Ak viete, čo potrebujete, môžete navštíviť lekáreň priamo, pretože nie je potrebný žiaden predpis.

Internet (.rs): www.serbia-tourism.org/, www.b92.net/eng/  www.belehrad.sk

Komunikácia:  T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

KOSOVO 

Kosovo je územie (10 908 km2) na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát (Kosovský parlament 17. februára 2008 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku). Niektoré štáty ho uznávajú, iné nie a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska tak ako tomu bolo do roku 2008.

Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to naďalej - Autonómny kraj Kosovo a Metohija (srb. Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, alb. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë). Podľa vlastného vyhlásenia nezávislosti tvorí Kosovo štát Kosovská republika (alb. Republika e Kosovës, srb. Republika Kosovo).

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.

Podmienky vstupu a pobytu

Na územie Kosova môžu občania SR vstúpiť bez víz na všetky druhy pasov a pobývať tam najdlhšie 90 dní. V prípade vstupu na územie Kosova (nie cez administratívnu líniu), ale napr. letecky, je nutné z územia Kosova vycestovať rovnakým spôsobom. Pri vstupe do Kosova z Albánska, Čiernej Hory a Macedónska je nutné rovnakým spôsobom aj vycestovať (srbské orgány sa pozerajú na takéto vstupy ako na vstupy cez ilegálne priechody). Pri vstupe do Kosova prekročením administratívnej línie (prechod zo srbských okresov do Kosova) cestujúci dostane od kosovských orgánov lístok s potvrdením priechodu, tento na výstupe kosovským orgánom odovzdá.

V prípade, že počas pobytu v Kosove si občan SR urobí krátky výlet do Macedónska, Albánska, alebo Čiernej Hory, pre návrat cez Srbsko na Slovensko musí na vstup do Srbska využiť len niektorý „oficiálny“ čiernohorsko-srbský, albánsko-srbský, alebo macedónsko-srbský hraničný priechod.
Zdravotné očkovanie sa nevyžaduje. Odporúča sa však mať zabezpečené zdravotné pripoistenie do zahraničia.

Odporúča sa mať pri sebe finančnú hotovosť, nakoľko použitie platobných kariet je zatiaľ možné iba v malom počte bánk. Oficiálnou menou používanou v Kosove je EURO.

Vodičský preukaz SR v Kosove platí, neplatí tu však poistka do zahraničia (zelená karta) a na administatívnej línii si je potrebné zakúpiť miestne poistenie platné iba pre Kosovo (min. 50 EUR na dva týždne alebo 70 EUR/mesiac). Do Kosova môžete priniesť na osobu bezcolne darčeky v hodnote 175 EUR, 200 cigariet, jeden liter alkoholu alebo dva litre vína.

Ďalšie informácie týkajúce sa cestovania do Kosova nájdete na internetovej stránke veľvyslanectva SR v Belehrade: www.belgrade.mfa.sk.

Doprava

Vozový park je značne zastaraný a vozidlá sú v zlom technickom stave. Pri jazde v noci treba počítať so zle osvetlenými vozidlami. Pri odbočovaní sa smerovky používajú zriedka, je potrebné počítať aj s náhlymi zmenami smeru jazdy účastníkov cestnej premávky. Častým javom je, že pri predbiehaní sa predbiehané vozidlo a vozidlo idúce v protismere ustúpia predbiehajúcemu vozidlu do svojich odstavných pruhov. Vodič predbiehajúceho vozidla takéto správanie očakáva od ostatných účastníkov premávky, čo najmä u cudzincov, ktorí na takéto správanie nie sú zvyknutí, vyvoláva stresové situácie.

Pri tranzite do Čiernej Hory po trase Belehrad – Čačak – Podgorica (prímorské oblasti) odporúčam MZV maximálnu opatrnosť! Ide o cestu 1. triedy (nie diaľnicu!), ktorá vedie cez menšie mestá a dediny. Trasa je komplikovaná, s častými dopravnými nehodami, dopravnými zápchami a množstvom kamiónov. Odporúča sa dodržiavať dopravné predpisy, predovšetkým maximálnu povolenú rýchlosť a povinnosť zapnutia bezpečnostných pásov. Kontroly dopravnej polície na celom území sú veľmi časté a pokuty za dopravné priestupky sú na miestne, i na slovenské pomery vysoké. Od decembra 2009 je v platnosti nový zákon o bezpečnosti cestnej premávky, ktorý sa približuje európskym štandardom. Bližšie informácie o pravidlách cestnej premávky sú uvedené na www.mzv.sk/belehrad.

Vodičský preukaz SR v Srbsku platí.

Aktuálne diaľničné poplatky spolu s cenami palív je možné zistiť na internetovej stránke www.amss.org.rs/ („Auto moto savez Srbije“ – „Korisne informacije“; mýtne – „Putarine“, cena palív – „Cene goriva“, aktuálny kurz EURO - Dinár - „Devizni kurs“). Poplatky za parkovanie motorových vozidiel závisia od mesta a miesta parkoviska, napr. v centre Belehradu a väčších mestách je parkovanie rozlíšené tromi parkovacími zónami a lístky do týchto zón sa kupujú v novinových stánkoch. Platba je možná aj mobilom, zaslaním ŠPZ automobilu na príslušné telefónne číslo (komplexné info: www.parking-servis.co.rs/en/price_lists). V menších mestách je cena za parkovanie nižšia bez časového obmedzenia, výška pokuty je však rovnaká (1700,- RSD).
Sieť verejnej mestskej dopravy v Belehrade je hustá (komplexné info: www.gsp.rs) a rozdelená do dvoch zón (info o cene: www.gsp.rs/english/singletickets.htm). Neprestupný lístok v jednej zóne stojí napr. 45.- RSD.

Časové intervaly, v ktorých premávajú dopravné vozidlá MHD sú primerané počas dňa, i keď prepravné kapacity nie sú vždy dostatočné (preplnené autobusy, trolejbusy). V hlavnom meste pôsobí TAXI-SLUŽBA - viac firiem, ceny sú porovnateľné s cenami v SR. Vzhľadom na hustotu premávky a nevyhovujúcu infraštruktúru sú v Belehrade časté každodenné dopravné zápchy, ktoré zdržujú a spomaľujú cestnú premávku.

Od začiatku roku 2009 už funguje priame vlakové spojenie (bez prestupov) z Bratislavy do Belehradu a späť. Okrem toho existuje aj autobusové spojenie. Priame letecké spojenie neexistuje, je možné využiť len spoje medzi Viedňou a Belehradom. Z letiska sa potom ľahko dostanete do centra Belehradu mestským autobusom číslo 72, ktorý stojí priamo pred odletovou halou. K dispozícii sú tiež expresné mini autobusy (linka A1), ktoré spájajú letisko s námestím Slavija. Cena lístku je 250 RSD (cca 2,50 EUR). Taxislužby z letiska do mesta majú paušálnu sadzbu 1500 SDD (15 EUR) a čas jazdy je približne 20 minút. Všetky taxíky, ktoré sú k dispozícii na letisku, sú pohodlné limuzíny v najvyššej kvalite.

Musíte vidieť

Belehrad – počas 2300 rokov 40 krát zničené mesto s nepredvídateľným a presvedčivým šarmom;

Novy Sad – multikultúrne centrum Vojvodiny;

kláštor Manasija – sväté miesto s „lookom“ pevnosti;

Petrovaradinska pevnosť – „Gibraltár Dunaja“ nad Novym Sadom;

Sirogojno – skanzen srbskej dediny z 19. storočia.




Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa