Západná Afrika na 30-ročnej Lade v období dažďov? Ľavou zadnou

 

Keď do Afriky, tak jedine na žiguli

 

O našej cestovateľskej skupine LADA Svetom ste možno už niečo začuli. Základom výpravy je jedna veľmi stará Lada menom Vasiľ a minimálne dvaja podivní chalani Junior a Fabo. Po minuloročnej ceste sme nemali do čoho štuchnúť a pri sledovaní Rally Dakar sme dali hlavy dohromady a rozhodli sa vydať po stopách pôvodnej Ralley Paríž – Dakar. Ale Maroko, Západná Sahara, Mauretánia a Senegal skrátka neponúkali dosť exotiky a do plánu pribudli Guinea, Libéria a Pobrežie Slonoviny.

 

Do Maroka lyže?

 

Najdôležitejšie je, naplánovať si takúto cestu podľa seba. Pamiatky, kopce, príroda, rybárčenie, každý si musí vybrať, čo ho berie. My sme si napríklad do Maroka viezli staré lyže a lyžiarky, aby sme mohli poriadne zlyžovať pieskové duny. Na pumpe nám nejaký domáci poradí, že najlepšie sa dajú brúsiť dunové svahy pri Erg Chebbi a na druhý deň sme sa už spúšťali. Dobre, nešlo to moc rýchlo...ale ako často lyžujete z duny?

 

V Západnej Sahare prevažuje vlhkosť a ťavy

 

Západná Sahara v podstate ani nie je štát, takže je to Maroko, ale zároveň to už nie je Maroko. Uznanie či neuznanie štátu ale nemá absolútne žiadny vplyv na kvalitu výhľadov z útesov nad Atlantikom. Cesta sa neustále tiahne po pobreží a tak je každá cikpauza doplnená dych berúcimi panorámami. Ani raz sme sa v dotyčnom Atlantiku nekúpali, lebo boli vysoké vlny a nechceme skončiť ako Titanic.

No a samozrejme to tam bola samá ťava. To nie je nič výnimočné, ale tieto ťavy sa stále zdržiavali pri ceste, pretože sa chodili šúchať o cedule pri ceste alebo o míľniky. Jednu skupinu tiav sme aj skúsili skrotiť, no pastier bol zásadne proti.

 

Mauretánia nie je krajinou kávičkárov

 

Možno keby sme si tú kávu chceli kúpiť v obchode, tak by to šlo. Ale keď sme sa rozhodli si ju uvariť uprostred ničoho, 150 kilometrov od najbližšieho mesta v strede takej skoro aj púšte, to bol problém. Totiž, ako správni turisti na starej Lade si so sebou nenosíme žiadny varič alebo plynovú kaťušu. Varíme zásadne na ohni. No a skúste uprostred púšte splašiť drevo na nejakú poriadnu vatru. A ešte tam aj víchor fúkal od Atlantiku...

 

Senegal vás vykešuje už na hraniciach

 

Ak na nás niekedy na cestách nejaká krajina spravila dobrý dojem na prvý pohľad, tak Senegal je presne na opačnom konci rebríčka. Už pred vstupom do krajiny sme na hranici museli zaplatiť úplatok 400 dolárov (áno, dobre čítate, štyristo). Naše vozidlo je totiž príliš staré a škodí životnému prostrediu. Samozrejme, že Vasiľ bol v Senegale jedno z najmodernejších vozidiel.

Inak, ak by vás zaujímalo, ako si taký africký policajt nenápadne vypýta úplatok, tak to prebieha asi tak, že k vám príde a povie: „Ak chceš ísť do Senegalu, musíš nám zaplatiť 400 dolárov. Ak sa ti to nepáči, môžeš sa otočiť!“ Nuž s diplomaciou sa tu veľmi nepárajú.

 

Guinea, krajina super ľudí a super spitých policajtov

 

Guinea už je trochu cestovateľská exotika, veľa turistov sem nezavíta. A ak už, tak buď len letecky do Conakry, alebo sú to ťažký off-road frajeri na veľkých tereňákoch. A tí sa väčšinou ukazujú v období sucha, medzi novembrom a májom. Lenže my sme si najprv vybavili dovolenky v robote a až potom sme zistili, že v júli je už obdobie dažďov v plnom prúde. Predstava rozbahnenej džungle, nula percent asfaltovej cesty a hlbokých brodov nás trochu vydesila, a tak sme si pribalili do kufra jednu lopatu. Pre istotu.

Blato bolo boj, no najväčšiu srandu sme si nakoniec užili s opitými policajtmi. Lebo, keď nemajú celý deň čo robiť, tak aspoň dosť pijú. A belosi na červenom polepenom aute sú ideálny cieľ. Poučili sme sa až po nepríjemnom zážitku, kedy napitý policajt zobral pas, sadol na motorku začal zdrhať na plný plyn. Naháňať policajta, to sú veci. Návrat pasu samozrejme niečo stál, no odvtedy sme sa snažili už policajtom radšej ujsť. Doma to neskúšajte.

 

Dvere do Pobrežia zostali zatvorené

 

Skvelé poučenie, že v Afrike nesmiete nikomu a ničomu veriť. Ambasáda, colníci, policajti, všetci mohli odprisahať, že hranice z Guinei do Pobrežia Slonoviny sú otvorené a prejdeme. A tam na hranici to bolo presne naopak. Colník nevedel, kedy presne otvoria, lebo už majú zavreté tri mesiace.

 

Predať Ladu v Libérii? Hračka...

 

Cieľom našej cesty sa trochu neplánovane stalo hlavné mesto Libérie, Monrovia. Mesto zničené dlhými rokmi občianskych vojen, plné úplatkov a korupcie a nepoznajúce akékoľvek zákony. Čistá a nefalšovaná mestská džungľa! A my sme v tejto mestskej džungli potrebovali predať naše auto. Doprava späť by stála viac ako tri nové Lady, okrem toho, na túto cestu sme si špeciálne zadovážili Vasiľa 2, kópiu nášho originálneho Vasiľa.

Vďaka tomu sa mohol nový Vasiľov majiteľ, Slovák žijúci v Monrovii, tešiť z naozaj frajerského kúska v jeho garáži. Takéto auto veru v Libérii nemá nikto. A ak by ste sa chceli živiť vývozom áut do Monrovie, môžeme len odporučiť. Cena 30-ročnej Lady začína na 500 dolároch, to je predsa kšeft!

 

Prednášky, kniha a podobné ochutnávky

 

Celá naša cesta bola jeden veľký zážitok a zhrnúť to do jedného krátkeho článku nie je možné, lebo by to musel byť článok na 150 strán J. Ako útechu vám ale môžeme ponúknuť naše prezentácie na Festivale Cestou Necestou v Bratislave (7.11.), Banskej Bystrici (14.11.) a Žiline (21.11.). Rozpovieme veľa bizarných príbehov a podložíme ich dostatkom divných fotiek. Plus na festivale nebudeme sami, takže sa to oplatí, aj ak vás táto naša cesta fakt nezobrala ;).

A ak vás čítanie bavilo, na našom webe www.ladasvetom.sk môžete nájsť krátku ochutnávku cestopisu z našej Africkej cesty. Je to naozaj len ochutnávka, pretože onedlho o tejto expedícii vydávame knihu! Všetky novinky aj na našom fejsbúku www.facebook.sk/ladasvetom.

Ak máte záujem zúčastniť sa prezentácie, zakúpte si lístky vopred na stránke Predpredaj.sk.

Zdieľať článok na Facebooku