Ako som precestoval Nový Zéland: Od najvyššej veže južnej pologule k veľrybám

06.03.2016 |   |    | 

Precestoval som Nový Zéland krížom krážom. Teraz sa s vami podelím o dojmy z miest, ktoré ma zaujali. Modernú architektúru, jazerá, ľadovce, veľryby, sopky, horúce pramene a v neposlednom rade miesta, kde sa natáčal Pán prsteňov a Hobit, ale i unikátne takmer opustené oblasti, ktoré v sprievodcoch nenájdete, to všetko ponúka krajina na druhom konci planéty.



 

Svoju púť začínam v Aucklande, jednoznačne najväčšom, i keď už 150 rokov nie hlavnom meste Nového Zélandu. V roku 1865 sa inštitúcie moci presunuli na samý juh Severného ostrova, a to z jednoduchého dôvodu. Aby mali poslanci z juhu kratšiu plavbu.

Ale poďme naspäť do mesta, presnejšie k jeho dominante. Nazýva sa Sky Tower a možno ju vidieť prakticky zo všetkých miest v okolí. Veža totiž meria 328 metrov a je preto najvyššou stavbou na juh od rovníka. Ako je u Novozélanďanov zvykom, ponúkajú tu pestré spektrum atrakcií. Odporúčame chôdzu po obvode veže alebo veľmi rýchle spustenie sa po lane. Tiež je možné dostať sa hore výťahom a pokochať sa výhľadom na stovky lodí v miestnom prístave alebo na mnohé ragbyové ihriská.

Snáď každý človek, ktorý má rád filmy, by nepohrdol návštevou miest, kde sa natáčali jedny z najnavštevovanejších snímok všetkých dôb. Po zhruba dvoch hodinách jazdy na juh od Aucklandu som tú možnosť dostal. Miesto, kde teraz stojí Hobitovo, našiel režisér Peter Jackson pri leteckom prieskume. Počas dvoch hodín vás sprievodca prevedie areálom s 44 hobitovskými norami, ktoré krásne zapadajú do terénu.

Potom som sa vydal do Waiotapu, do krajiny extrémne horúcich prameňov, ktoré vyvierajú pár desiatok kilometrov na juhozápad okolo mesta Rotorua. Stojí za zmienku, že materiály, ktoré vás prevedú areálom, dostanete i v češtine.

Všade bolo cítiť síru a vidieť stúpajúcu paru. Vďaka rôznym látkam vychádzajúcim z vnútra zeme majú miestne jazierka rôzne farby. Najviac ma svojou oranžovou farbou zaujalo Šampanské jazierko, ktoré buble drobnými bublinkami a vytvára tak dojem, akoby ste stáli vedľa gigantickej nádrže šampanského. Skoro by ste sa napili, nebyť toho pachu síry.

Komu sa cnie po rybárčení, čo bol môj prípad, ten by mal sadnúť do auta a pokračovať ďalej na juh k jazeru Taupo. Nielenže je s plochou vyše 600 kilometrov štvorcových najväčším jazerom na Novom Zélande (pre porovnanie, najväčšie slovenské jazero Veľké Hincovo pleso má 20 ha, a najväčšia priehrada Oravská priehrada má 35km2), ale navyše ide o najlepšie lovisko pstruhov v celej krajine. Rybári zo všetkých kútov sveta sa tu schádzajú s vidinou napínavých súbojov so pstruhmi potočnými i dúhovými, ale často je nutné spoľahnúť sa na rady sprievodcov, pretože jazero je také obrovské, že nájsť v ňom kŕdle rýb môže byť problém. Keď sa to však podarí, stane sa pre vás, rovnako ako sa to podarilo mne, Taupo rybárskym rajom.

Keď sa do sýta najete čerstvých pstruhov a trebárs sa i vykúpete v jazere hlbokom miestami až 186 metrov, choďte sa pozrieť do blízkeho Národného parku Tongariro. O jeho výnimočnosti svedčí aj to, že je prvým národným parkom, ktorý na Novom Zélande vyhlásili, a to už v roku 1887. V roku 1990 ho navyše vzala pod krídla organizácia UNESCO. Najobľúbenejší a celkom jednoduchý je jednodenný výlet, prechod parku nazývaný Tongariro Alpine Crossing, ktorý meria necelých dvadsať kilometrov a ponúkne trebárs pohľad na úžasne sfarbené Smaragdové jazierka alebo Mt. Ngauruhoe, predstavujúcu Horu osudu v Pánovi prsteňov. A navyše v porovnaní s niektorými inými populárnymi pochodmi sa za tento nemusí platiť.

Jedným z najväčších zážitkov pre každého na Novom Zélandu je určite pozorovanie veľrýb. Najlepšie sa k ním dostanete, keď sa presuniete trajektom na Južný ostrov do mesta Kaikoura. Tunajší záliv má také prúdenie vody a utváranie dna, že sa tu veľryby zdržujú celý rok a majú tu stále dosť potravy.

Zblízka sa s nimi možno stretnúť dvomi najčastejšími spôsobmi: pomocou lode alebo lietadla. Vybral som si loď. Posádky bývajú natoľko skúsené, že takmer zakaždým nejaké vorvane vystopujú. Ja som mal okrem vorvaňov ako bonus ešte niekoľko delfínov a albatrosa prelietavajúceho tesne okolo lode.

Ak vám je blízka príroda a pôvodné živočíšne druhy Nového Zélandu, ktoré od príchodu Európanov decimujú dovezené cicavce, vypravte sa na výlet k jazeru Rotoiti, ležiacemu v Národnom parku Nelson Lakes. Pri výstupe na hrebeň St. Arnaud si ako ja vypočujete spev mnohých pôvodných druhov vtákov.

Než z dediny St. Arnaud na brehu jazera vystúpite po prekonaní prevýšenia 1100 metrov až na vrchol, presvedčíte sa medzi výdychmi, že dôrazné metódy ochrany prírody majú zmysel. A navyše výhľad na jazero Rotoiti z hrebeňa pokrytého tuhými horskými trávami je dych berúci!

 

Na južnú pologuľu na lyže

 

Výlet trochu iného typu zažijete, ak sa vydáte do populárneho zimného strediska Queenstown. V zime sa tu na okolitých horách lyžuje, v lete sa dajú podnikať pochody, rybárčiť, skúsiť lyžovanie na vode alebo skok padákom. V blízkosti sa navyše nachádza rieka Kawarau, zarezávajúca sa hlboko do skaly. Nad riekou Novozélanďania kedysi postavili most a neskôr tu začali, ako prví na svete, komerčne prevádzkovať bungee jumping. Stál som a pozeral na ľudí, ktorí sa vždy po chvíli váhania vrhali do 43 metrov hlbokého kaňonu, a bolo vidieť, že si to poriadne vychutnávajú.

 

 

Mesto duchov s pekelne rýchlymi vozíkmi

 

Počas cesty som zistil, že na svoje si na Južnom ostrove Nového Zélandu prídu i milovníci histórie priemyslu. Perfektný príklad nájdeme v Dennistone na západnom pobreží. Mestečko vzniklo okolo uhoľného dolu, z ktorého sa uhlie až do roku 1967 zvážalo železnicou, ktorá mala na niektorých miestach sklon až 45 stupňov. Dočítate sa o nej aj ako o ôsmom dive sveta, čo znie možno trochu nadnesene, ale o technický unikát rozhodne ide!

Baníci mali ťažký život, dlhú pracovnú dobu a niekedy sa namiesto toho, aby išli dole do údolia ťažkým prudkým terénom, zviezli sa na vagóne, hoci to mali zakázané, pretože sa rútili dole rýchlosťou až 80 kilometrov za hodinu. Dnes už železnicu pripomínajú len dobre viditeľné zvyšky, občas sa niekde váľa i hrdzavý vagón, topánky, ktoré robotník zanechal v bahne, a všade je mnoho železného šrotu. A ľudí minimum, i keď sa tu vyrábalo vysoko kvalitné uhlie. A práve preto stojí toto miesto za návštevu. Vidieť,ako si príroda berie späť to, čo jej vzali, je fascinujúce.

Vycestovať aspoň na pár dní a vťahovať do seba atmosféru Nového Zélandu, to rozhodne odporúčam. Ja som si to tam počas viac než ročného pobytu perfektne užil. Novozélanďania si s ničím príliš nelámu hlavu a sú to pokojní a príjemní ľudia. Vzhľadom k bohatým ponukám cestovných kancelárií nie je veľmi zložité tam odísť a nechať starosti s organizáciou cesty na iných.

 

 

 

Zaujímavosti Nového Zélandu

 

Niektoré informácie v sprievodcovi nenájdete. Poďme sa na pár takých pozrieť:

  • Na Novom Zélande nežil okrem vzácneho druhu netopiera pred príchodom Európanov žiadny cicavec. Preto sa tu vyvinuli niektoré nelietavé vtáky ako je kiwi.
  • Okrem bungee jumpingu má v krajine veľkú tradíciu i zorbing. Ten vznikol v meste Rotorua v roku 1994.
  • Neďaleko Aucklandu leží dedina Puhoi. Tú založili v 19. storočí ľudia zo západočeského Stodu, hovoriaci väčšinou nemecky. Dnes v Puhoi možno navštíviť múzeum českého osídlenia. Tam sa dozvieme trebárs to, že osadníci si brali na cestu pre šťastie repliku Pražského Jezulátka.
  • Auckland má 1,4 milióna obyvateľov, Wellington len 400 tisíc.
  • Miesto, ktoré je na celom Novom Zélande najvzdialenejšie od mora, leží od jeho brehu len 120 kilometrov. Nájdete ho neďaleko Cromwellu na Južnom ostrove.

 

Čo ďalšieho navštíviť

 

 

Kawakawa

Málokde sú toalety turistickou atrakciou. Tu však áno. Farebné záchody tu vybudoval rakúsky umelec Friedensreich Hundertwasser a miestni obyvatelia si ich cenia, pretože do ich inak nezaujímavého mestečka privádzajú tisíce ľudí ročne.

Mt. Taranaki

Hora s klasickým tvarom vulkánu, merajúca 2518 metrov. Hoci výstup nie je úplne jednoduchý, ročne sem údajne vystúpi 100 tisíc ľudí.

Clay Cliffs

Ílovité a piesčité útesy sa zdvíhajú do značnej výšky neďaleko mestečka Omarama. Vyzerajú nádherne.

Cape Kidnappers

Na tomto výbežku kúsok od mesta Hastings sa nachádza kolónia veľkých morských vtákov - súl. Každoročne ich tu hniezdi okolo štyroch tisícov.

Autor: Ondřej Šmíd & Tomáš Cikán

 

Inzertné oznámenie:

Cestovná kancelária ESO travel, špecialista na Áziu, Severnú, Južnú a strednú Ameriku, Tichomorie a Afriku, vyberá z ponuky poznávacích zájazdov na Nový Zéland :

 

  • Preleťte Zéland od severu na juh!: Vydajte sa na cestu rozprávkovo nádhernou prírodou, ktorá vedie z Aucklandu cez jaskyne Waitomo s unikátnymi svietiacimi červami, pripomínajúcimi nočnú oblohu, a prírodný skvost Rotoru, odkiaľ sa šíria sírne výpary. Na južnom ostrove navštívite životom pulzujúci Queenstown, ktorý sa nachádza na brehu blankytne modrého jazera, zovretého vrcholkami hôr.Program zájazdu si prispôsobujete podľa vlastných potrieb, k dispozícii máte po celú dobu českého sprievodcu.
  • Glow -čo? Galaxie na dosah ruky. : Akú zvláštnosť ukrývajú jaskyne Waitomo? Čím sú tvorené tie tisíce galaxií a vzdialených hviezd na jej stenách? Dočítate sa to v článku na portáli Cestovinky.cz, kde nájdete rozprávanie i o ďalších destináciách, do ktorých organizuje zájazdy cestovná kancelária ESO travel.
  • Spoznajte prírodu severného Zélandu!: Spoznajte zblízka severnú časť Nového Zélandu! Štartuje sa v bývalom hlavnom meste Aucklande, pokračuje sa cez hlavné krásy a zaujímavosti severného ostrova a cestu zakončíte vo Wellingtone, súčasnom hlavnom meste. Počas cesty sa spolu s českým sprievodcom pozriete na horúce gejzíry na maorskom území Rotorua alebo do národného parku Tongariro, slávneho Mordoru z filmovej trilógie Pán prsteňov, kde sa nachádza niekoľko stále aktívnych sopiek.

 

Zdielať článok na Facebooku

Zdroj: Ondřej Šmíd & Tomáš Cikán

Hodnotenie článku:
4.6/5 (15 hlasov)

Sobota, 19. jún. 2021. Meniny má Alfréd.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa