Dôkazy sily a odvahy z okolia Dunaja. NP Dunajské luhy ukrýva zaujímavé príbehy. Objavte ich

31.08.2015 |   |    | 

Čo všetko treba obetovať preto, aby sme zachránili niečo hodnotné a cenné? Prechádzka národným parkom Dunajské luhy vám predstaví viacero príbehov, ktoré rozprávajú o tom istom. O dejinách, sile vôle, ľuďoch a obetiach nevyhnutných na to, aby niečo veľké prežilo.



 

Dunaj

 

Našou ústrednou témou je obetovanie sa pre niečo, a ak existuje niečo, čo nám toľko dalo, tak potom je to Dunaj. Riečna veľmoc nášho kontinentu. Krásavec spájajúci najvýznamnejšie mestá dávnych čias. Obor, ktorý po milióny okov pretvára život okolo seba. Dunaj je živel a ním aj zostane. A vďaka mnohým obetavým ľuďom ním aj zostal napriek tomu, že mu hrozilo nebezpečenstvo.

Hlavný príbeh hovorí o dobe nedávnej, no začína sa v ďalekej minulosti. Dunaj a jeho lužné lesy boli po milióny rokov menlivou zložkou tohto okolia. Pretvárali si ho ako sa im zachcelo. Až príchod ľudí a ich rozvoj spôsobil, že Dunaj sa musel začať prispôsobovať. Najprv to boli len malé pokusy o osídlenie, no čím viac sa blížime dnešným dňom, tým boli snahy o jeho podrobenie silnejšie. V minulom storočí došlo k prvej masívnej zmene. Dunaj bol skrotený a „dostal“ nové koryto. Okolie vzácnych lesov to poznačilo, ale to čo malo prísť malo byť ešte horšie. Rok 1984. Priehrada neďaleko slovenských hraníc v blízkosti mesta Hainburg bola odsúhlasená. To čo dnes radi navštevujeme, kde hľadáme oddych a kadiaľ radi bicyklujeme, by razom zmizlo. Našťastie do príbehu vstupujú odvážni ľudia, ktorí sa rozhodli obetovať svoje pohodlie, aby nášho obra obránili. Bojovali za veľkú vec a aj vyhrali. Na druhej strane stál megaprojekt priehrady, investori a dokonca aj rakúska vláda. Našťastie ani krutá zima neprinútila tisíce ochrancov prírody opustiť stanové tábory. Zotrvali a práve vďaka nim dnes môžeme obdivovať úžasný Národný park Dunajské luhy, po nemecky Nationalpark Donau Auen.

Au, v preklade luh, je ústredným prvkom okolia Dunaja. Našťastie je dnes dostatočne mocný na to, aby formoval svoje okolie. Je jednou z posledných oáz, ktorá sa rozprestiera medzi Viedňou a Bratislavou. Nedotknutá príroda tu prekvitá a má blahodarný vplyv aj na široké okolie. Centrálnym bodom je zámok v obci Orth. Tu sídli správa a aj návštevnícke centrum, kde môžete získať mnoho informácií. Zaujímavé je ako pre dospelých, tak aj pre deti. Dokonca je tu pre ne postavené malé barokové divadlo, ktoré im (ale aj iným návštevníkom, nám sa ako dospelým taktiež páčilo) predstaví, ako funguje lužný les, z čoho pozostáva a aké zvieratá tu žijú. Potom nasleduje prehliadka dejín Dunaja a prechádzka po mape, kde môžete vidieť celé okolie.

Sprevádzané prehliadky sa potom končia v záhrade, kde sa začína autentický lužný les. Žijú tu miestne zvieratá, ako hady, sysle, ryby, bobry a korytnačky. Sprievodca vám porozpráva o okolitom prostredí a potom budete mať možnosť nahliadnuť aj pod hladinu. Nachádza sa tu totiž jazierko, ktorého jedna časť je súčasťou podzemnej budovy. Cez sklo tak uvidíte, ako plynie život v Dunaji.

Ak sa tu chcete zastaviť, odporúčame navštíviť jeden zo „Slovenských dní“, kedy sú prehliadky aj v slovenčine. Od Bratislavy je Orth vzdialený len 35 km a dá sa sem pokojne dostať aj na bicykli.

 

Posledné dni cisárov

 

Len neďaleko odtiaľto sa odohrával ďalší významný príbeh. Tak ako k Rakúsku patrí Dunaj, tak k nemu patrili aj Habsburgovci. Milovaní aj nenávidení, ako sa na cisársku rodinu patrí. Práve na nenápadnom zámočkuEckertsau sa ukázala sila ich vôle. Tu prežívali svoj rozkvet, ale aj krutý pád, ktorý im prvá svetová vojna priniesla. František Ferdinand právu tu mohol prežívať neutíchajúcu lásku ku svojej milovanej manželke Žofii. Keďže bola z menej urodzenej rodiny, ich láske šľachta nepriala a Žofiu ponižovala. František však prejavil odhodlanie si ju vziať  a zrekonštruoval zámok, kde sa mohli ukrývať a prežívať chvíle šťastia. Bolo to počas poľovačiek (údajne spolu František zabil vyše 275 tisíc zvierat), stavba bola loveckým zámkom s veľkým revírom, keď mohli spolu pokojne diskutovať. Vďaka strategickej polohe sa sem manželský pár mohol utiahnuť, vždy keď túžili po chvíľke ticha.

Príbeh pokračuje návštevou  nemeckého cisára Wilhelma II., smrťou a vojnou, o ktorej všetci vieme. No na Eckartsau zložitý osud rodinu Habsburgovcov ešte raz pritiahol. Po vojne sa sem utiahol cisár Karol František Jozef so svojou rodinou. Už dobre vedel, že vojna bude mať na cisársku rodinu zničujúci dopad. Nestabilita krajiny sa podpísala aj na jeho zdraví a v tunajších priestoroch začínali postupne cítiť nové časy a dokonca aj biedu. Všetkého bolo málo a rodina musela vyžiť stále z menej zásob. No i tak bojovali a prežívali svoje životy najdôstojnejšie ako sa dalo. A to až do osudového dňa, 13. novembra 1918, keď Karol I. podpísal v priestoroch zámku odstúpenie z trónu a ukončenie uhorskej monarchie. Situácia sa len zhoršovala, posledné Vianoce už boli biedne, posledná večera nehonosná a tak 23. marca1919 opúšťajú Karol so Zitou a ich deťmi krajinu, aby utiekli do Švajčiarska.

Dnes je zámok perfektne zrekonštruovaný a zobrazuje dobový život ako taký. Sprievodca vám interaktívne vyrozpráva príbeh Habsburgovcov a prezriete si prekrásne zdobené priestory. Tie už poznačili aj moderné vymoženosti ako elektrina, splachovacia toaleta, telefón, sprcha a dokonca aj jeden šikovný domáci pomocník. Za prekrásnymi reprezentatívnymi priestormi si obzriete súkromné miestnosti a dokonca aj tie pre služobníctvo. Pozriete si menu poslednej večere a aj výzdobu posledných Vianoc. Dokonalý zážitok potom ukončíte prechádzkou po zámockom parku. Obrovský areál je plný stromov a plynule prechádza do lužných lesov, vedľa ktorých sídli. Dostanete sa sem napríklad na bicykloch, keďže cyklocesta spájajúca Bratislavu s Viedňou prechádza len kúsok od zámku.

Autor: SiSa, drom

Zdielať článok na Facebooku

Zdroj: SiSa

Hodnotenie článku:
1.0/5 (1 hlasov)
Streda, 11. december. 2019. Meniny má Hilda.

TOP VIDEO


TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa