Mozart, Freud aj krásna Sisi: Rakúsko odhaľuje tajomstvá viacerých velikánov

 

Viac tipov na návštevu Rakúska nájdete na stránke austria.info/sk.

 

Wolfgang Amadeus Mozart

Jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov v histórii sa narodil 27. januára 1756 v Salzburgu. Chlapec nemal ani sedem rokov, keď začal otec syna a jeho o päť rokov staršiu sestru predstavovať ako zázračné deti. Mozart nikdy nechodil do školy, jeho detstvo pozostávalo prevažne z dlhých, náročných a veľmi úspešných koncertných ciest po polovici Európy, pričom tu spoznával a nasával mnohé významné hudobné vplyvy.

V službách arcibiskupa zo Salzburgu dosiahol Mozart skvelú kariéru - už ako 13-ročný sa stal kapelníkom, neskôr dvorným skladateľom, komponoval, koncertoval a dirigoval takmer bez prestávky. Ako 25-ročný odišiel zo Salzburgu a ako skladateľ na voľnej nohe sa usadil vo Viedni. Tam aj 5. decembra 1791 zomrel. Čo spôsobilo jeho smrť v tak mladom veku, sa nikdy s určitosťou neobjasnilo. On sám tvrdil, že ho otrávili.

Čo nevynechať: Mozartov rodný dom a rezidenciu v Salzburgu + vo Viedni symbolický hrob na cintoríne Sankt Marx a dom Mozarthaus, kde skladateľ žil (dnes múzeum)

 

Franz Schubert

K slávnym komponistom patrí aj Franz Schubert, ktorý sa narodil 31. januára 1797 v predmestskej časti Himmelpfortgrund, ktorá je dnes súčasťou Viedne. Hoci vyzerá jeho rodný dom na pohľad romanticky, v minulosti tu bývalo šestnásť rodín vo veľmi stiesnených podmienkach, pričom každá rodina mala maličký byt len s jednou izbou. Franz sa narodil v kuchyni ako trináste zo šestnástich detí.

Otec Schubert učil svoje deti hrať na hudobné nástroje a so synmi mal sláčikové kvarteto. Franz prejavil výnimočný hudobný talent, no spočiatku sa vydal v stopách svojho otca a pôsobil ako učiteľ. Popritom však horlivo komponoval a počas dvoch rokov učiteľskej práce zložil približne 250 piesní a štyri symfónie – bez objednávky alebo zaplatenia. Keď ako 31-ročný 19. novembra 1828 vo Viedni zomrel (pravdepodobne na týfus), zanechal za sebou približne tisíc skladieb.

Čo nevynechať: dom v Steyeri, kde Schubert žil + vo Viedni jeho rodný dom a byt, kde zomrel

 

Cisárovná Alžbeta "Sisi"

Cisárovná Sisi sa narodila 24. decembra 1837 v Mníchove a detstvo a mladosť prežila v lone prírody v malebnom Bad Ischli. Svoj život však vydajom za cisára Františka Jozefa I. spojila s Rakúskom. Svadba sa konala 24. apríla 1854 vo Viedni a mladý pár sa následne usadil na zámku Schönbrunn a v Hofburgu. Viedenský dvor bol považovaný za najkonzervatívnejší v celej Európe a Alžbeta trpela pod tlakom prísnej etikety, ktorú stelesňovala predovšetkým matka cisára – Sofia.

Ale ani manželstvo nebolo veľmi šťastné, hoci Alžbeta priviedla na svet štyri deti. Tak často, ako len mohla, utekala do kúsok od Viedne ležiaceho Laxenburgu. František Jozef sa pokúšal pripútať Alžbetu k Viedni a daroval jej vilu Hermes Villa západne od Schönbrunnu v chránenej oblasti Lainzer Tiergarten. Nešťastná Sisi však uprednostňovala cesty do zahraničia, kde si ju napokon našla aj smrť. 10. septembra 1898 cisárovnú v Ženeve bodol do srdca taliansky anarchista.

Čo nevynechať: zámok Laxenburg + múzeum Sisi vo viedenskom Hofburgu

 

Joseph Haydn

Joseph Haydn sa narodil 31. marca 1732 v Rohrau pri Eisenstadte do rodiny výrobcu kočiarov. Jeho rodičia si už čoskoro všimli synov hudobný talent a začali ho podporovať. V roku 1740 Haydna objavil hľadač talentov a priviedol ho ako speváka do katedrálneho zboru. Keď začal mutovať, zo zboru ho prepustili a Haydn sa pretĺkal ako huslista, učiteľ hudby či komorník skladateľa. Napriek tomu ďalej pokračoval v štúdiu a skladal.

Húževnatou prácou sa vypracoval nahor a nakoniec prišiel na dvor kniežaťa Esterházyho, kde sa v roku 1766 stal kapelníkom dvorného orchestra. Ako skladateľ sa stal tvorcom najčistejšieho klasicistického štýlu. Významne sa zaslúžil o rozvoj sonátovej formy a symfónie a položil tiež základy formy sláčikového kvarteta. Haydn zomrel 31. mája 1809 krátko po jednom z Napoleonových delových útokov na „celkové vyčerpanie”. Zanechal po sebe neuveriteľne rozsiahle dielo.

Čo nevynechať: Haydnov rodný dom v Rohrau + zámok Esterházyovcov, mauzóleum a dom s múzeom v Eisenstadte

 

Gustav Klimt

Najznámejším rakúskym maliarom je Gustav Klimt, predstaviteľ viedenskej secesie. Narodil sa 14. júla 1862 v Baumgarten pri Viedni ako syn zlatníka z Čiech. Po ukončení štúdia na umeleckej škole Kunstgewerbeschule Rakúskeho múzea umenia a priemyslu založil spolu s bratom a spolužiakom Franzom Matschom umelecký ateliér vo Viedni. Tu vytvorili za takmer desať rokov mnoho dekoratívnych nástenných a stropných malieb pre paláce, vily a divadlá.

Nesmrteľnosť mu však priniesol až rok 1897, keď sa stal spoluzakladateľom a prvým prezidentom Viedenskej secesie, ktorá vyhlásila boj proti umeniu podľa predstáv štátu. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy (o jeho početných vzťahoch s dámami z lepšej spoločnosti sa špekuluje dodnes). Popri oduševnených dámskych portrétoch mu však úspech priniesli aj krajinomaľby. Klimt zomrel na zápal pľúc spôsobený epidémiou španielskej chrípky. 6. februára 1918 vo Viedni, pochovaný je na cintoríne v Hietzingu.

Čo nevynechať: Horný Belvedere s rozsiahlou zbierkou a posledný ateliér Gustava Klimta - oboje vo Viedni

 

Gustav Mahler

Gustav Mahler prišiel na svet 7. júla 1860 v českom Kališti. Už v detstve prejavoval hudobné nadanie, a tak nastúpil na viedenské konzervatórium. Po ukončení štúdia pôsobil v mnohých krajinách a v rokoch 1897 až 1907 bol riaditeľom Viedenskej opery, kde zaviedol mnohé moderné novinky. Od spevákov požadoval dovtedy nevídané výkony, no výsledkom driny bol obrovský úspech u publika.

Už ako tridsaťročný bol Mahler považovaný za jedného z najväčších dirigentov vtedajších čias, najväčší význam pre budúce generácie však dosiahol komponovaním. Experimentoval s novými hlasmi, nástrojmi a zvukmi a jeho hudba predstihla svoju dobu. Narážal však na nepochopenie a koncom roka 1907 preto opustil Viedeň a odišiel do Metropolitnej opery v New Yorku. Tam sa konečne dočkal veľkého úspechu ako dirigent i skladateľ. Keď sa však zhoršili jeho dlhodobé problémy so srdcom, vrátil sa do Viedne, kde vo veku 50 rokov zomrel.

Čo nevynechať: Mahlerove domčeky na jazere Wörthersee a v Steinbachu

 

Sigmund Freud

Ak by ste mali menovať jediného psychológa, zrejme by to bol Sigmund Freud, rodák z českého Freibergu (6. mája 1856), no hrdý obyvateľ Viedne, kam sa s rodinou presťahoval ešte v detstve a kde prežil takmer celý život. Vyštudoval medicínu, v roku 1886 si však otvoril súkromnú ambulanciu, kde liečil neurózy a hystériu. Čoraz viac sa tiež venoval skúmaniu ľudskej duše.

Vplyv detstva, podvedomie, asociácie či Oidipovský komplex – to všetko sú dnes už dobre známe pojmy a myšlienky, ktoré zaviedol Freud. Hoci mnohé z týchto téz bývajú dnes spochybňované, jeho význam pre psychológiu je obrovský. Napriek tomu však jednému z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia nebolo dopriate užiť si pokojnú starobu. Ako žid musel po obsadení Rakúska nacistami opustiť krajinu a 23. septembra zomrel v Londýne, keď vo veľkých fyzických bolestiach požiadal svojho lekára o smrteľnú dávku morfia.

Čo nevynechať: Múzeum Sigmunda Freuda vo Viedni

Zdielať článok na Facebooku