Čas zastaviť sa a užívať si: Viedenské kaviarne boli obývačkou umelcov, dnes lákajú turistov

 

História kávy

Kaviarne a kaviarenská kultúra sú synonymom Viedne. Aby sme však spoznali skutočný príbeh kávy, musíme sa vybrať do minulosti, a síce do roku 1683. Osmanská ríša sa vtedy opäť pokúšala dobyť Viedeň. V slávnej bitke bojovali proti Osmanom Svätá rímska ríša národa nemeckého, Habsburská ríša a spojenci z Poľska a Litvy. Po víťazstve nad osmanskou armádou našiel jeden generál z poľsko-litovskej aliancie v opustenom tábore vrecia so zvláštnymi bôbmi. Niektorí si mysleli, že by to mohlo byť krmivo pre ťavy alebo – ešte horšie – ťaví hnoj. Generál však začal s plodmi experimentovať, pridal k horkému odvaru cukor a mlieko a vytvoril napokon nový nápoj: kávu.

Novinka mala veľký úspech: už v roku 1685 sa v celej Viedni otvorili kaviarne a postupom času sa zrodila známa kaviarenská kultúra. V období najväčšieho rozkvetu na začiatku roku 1900 existovalo vo Viedni asi 600 kaviarní.

 

Čím sa vyznačujú viedenské kaviarne?

Kaviarne nájdeme v mnohých európskych mestách, no pohodová atmosféra viedenských kaviarní je celosvetovo neprekonateľná. Nikde inde vám kávu neprinesú na striebornom podnose s pohárom vody a kávovou lyžičkou na jeho okraji. Spoločenská etiketa, rituály a elegantní čašníci v čiernych vestách, ktorí sú vždy trocha rázni, vytvárajú unikátnu atmosféru kaviarní vo Viedni.

Interiér kaviarní sa tiež takmer nezmenil: stále tu nájdete mramorové stolčeky, čalúnené pohovky, slávne tonetové stoličky č. 14, ako aj miestne a medzinárodné noviny v samostatných držiakoch z ohýbaného dreva. Samozrejme, že existujú aj znamenité výnimky, ako je napríklad nezameniteľný dizajn kaviarne Prückel oproti Múzeu úžitkového umenia (MAK), ktorý sa inšpiroval 50. rokmi 20. storočia alebo sieť kaviarní Aida, založená v roku 1925, typická ružovým priečelím a zariadením interiéru.

Na prelome 19. a 20. storočia boli byty malé, studené a tmavé. Spisovatelia, maliari, hudobníci, intelektuáli a ich mecenáši sa radšej stretali v kaviarňach, kde sa rozprávali, čítali, pracovali, hrali spoločenské hry a uzatvárali obchody. Keďže kaviarne ponúkali zdarma i miestne noviny a medzinárodnú tlač, stali sa rýchlo miestom, kde boli informácie každému ľahko dostupné.

Okolo roku 1890 si kaviareň Griensteidl získala obľubu viedenských autorov s názvom Jung-Wien. Stretávali sa tu spisovatelia ako Hugo von Hofmannsthal, Karl Kraus a Arthur Schnitzler, ktorí stáli pri zrode kaviarenskej literatúry. Friedrich Torberg sa vyjadril, že Teta Joleschová je v zásade kniha o kaviarňach. Je to však aj dielo o melanchólii, ktoré vtipným a humorným spôsobom zobrazuje život židovskej buržoázie v rakúsko-uhorskej monarchii.

 

Kde sa stretávali umelci v minulosti...

Zatiaľ čo sa spisovatelia stretali v slávnej kaviarni Griensteidl a potom sa presunuli do kaviarne Central a Herrenhof, kaviareň Landtmann pravidelne navštevoval známy psychoanalytik Sigmund Freud a pred svojou cesto do USA aj Leon Trotzki.

Umelcov, ako boli Klimt, Kokoschka, Schiele, Loos a Wagner, ste mohli zastihnúť v kaviarni Museum. Túto veľkolepú kaviareň, hneď za rohom Univerzity pre úžitkové umenie, navrhol Josef Zotti, študent Josefa Hoffmanna, ktorý sem umiestnil polkruhové lóže na sedenie, aby vytvoril atmosféru ako doma v obývačke. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2010 žiari kaviareň Museum znova v celej kráse a ponúka čítania z diel spisovateľov a básnikov. Dokonca i počas svetovej hospodárskej krízy, kedy bola návšteva kaviarne nepredstaviteľná, vraj Stefan Zweig poprosil čašníka svojej obľúbenej kaviarne, aby mu podržal voľné miesto, pokým si odíde domov vypiť kávu. To iba dokazuje, akú hodnotu a význam mala kaviareň vo všednom živote.

 

..a dnes

Viedenská umelecká scéna 60. rokov 20. storočia sa stretávala v kaviarni Hawelka, ktorá sa od otvorenia v roku 1939 takmer nezmenila, a v kaviarni Korb, kde svojej malej ríši vládla excentrická majiteľka Susanne Widlová.

Hostia sedeli (často niekoľko hodín) vedľa umelcov, ako boli realista Ernst Fuchs s bujnou obrazotvornosťou, všestranný umelec a ochranca životného prostredia Friedensreich Hundertwasser, surrealista Rudolf Hausner, herec a kabaretný umelec Helmut Qualtinger, herec Oskar Werner (známy pre svoju rolu Guya Montaga vo filme „451 stupňov Fahrenheita“ podľa knihy Raya Bradburyho) alebo dokonca popový umelec Andy Warhol, spisovateľ Arthur Miller či herec Peter Ustinov.

Viedenská kaviareň predstavuje i dnes inštitúciu, ktorá je vysoko uznávaná. Stále je to miesto, kde sa môžete stretnúť pri šálke kávy, diskutovať a užívať si dobrú spoločnosť. Na spolkových ministrov môžete dnes s vysokou pravdepodobnosťou natrafiť v kaviarni Zum Schwarzen Kameel, umelci a študenti umenia vyhľadávajú kaviareň Prückel (oproti MAK) a herci a režiséri sú ako doma v kaviarni Landtmann, hneď vedľa divadla Burgtheater. Kaviareň je stále považovaná za akési rozšírenie vlastnej obývačky, kde sa zastavíte, aby ste stretli priateľov a vypili si dobrú kávu – počas krátkej prestávky, ktorú si vo Viedni môžete dožičiť na každom rohu.

 

Slovník

    Melange: espresso, mlieko a mliečna pena

    Einspänner: espresso, horúca voda a veľa šľahačky (smotany)

    Großer Brauner: dvojitá mokka so šľahačkou (smotanou)

    Kleiner Brauner: jednoduchá mokka so šľahačkou (smotanou)

    Kapuziner: malá mokka s niekoľkými kvapkami šľahačky (smotany)

    Franziskaner: malá mokka, horúca voda, horúce mlieko a šľahačka (smotana)

    Eiskaffee: espresso, studené mlieko, 2 kopčeky vanilkovej zmrzliny

 

Zdieľať článok na Facebooku