Najznámejším rakúskym maliarom bol Gustav Klimt: Spoznajte jeho život a dielo vo vile, kde žil

Gustav Klimt bol pravdepodobne jedným z najfenomenálnejších maliarov, akých zrodilo Rakúsko. Narodil sa v roku 1862 v obci Baumgarten pri Viedni a kariéru začal historickým maliarstvom. Asi od roku 1890 stále intenzívnejšie rozvíjal svoj nezameniteľný expresionistický štýl s typickými plošnými ornamentmi.

V roku 1897 opustil Künstlerhaus a založil združenie umeleckých maliarov Viedenská secesia (nem. „Wiener Secession“), čím vyhlásil boj štátnym normám pre umenie. Legendárny je Klimtov pôžitkársky životný štýl, ktorý sa okrem iného vyznačoval najmä opulentnými večerami a o jeho početných aférach s dámami z vyšších spoločenských kruhov sa špekuluje dodnes.

Klimt miloval a zbožňoval ženy, a hoci sa nikdy neoženil, mal sedem detí s rôznymi partnerkami. Okrem vášnivej aféry s jeho múzou Emiliou Flögeovou sú známe aj jeho milostné avantúry s 19-ročnou Almou Schindlerovou (neskoršie Mahlerovou-Werfelovou) a mnohými modelkami napríklad Mariou Ucickou a Mariou (Mizzi) Zimmermannovou. S emancipovanou módnou návrhárkou Emiliou Flögeovou spájal Klimta celoživotný vzťah.

Zakladateľ a predseda revolučného umeleckého hnutia Wiener Secession bol tiež oddaným milovníkom záhrad. Keď zbúrali jeho pôvodný ateliér na adrese Josefstädter Straße 21, našiel spolu s mačkami v poslednom tvorivom období útočisko na viedenskej ulici Feldmühlgasse. Ako ateliér a dielňa mu slúžil záhradný domček s výhľadom na krásnu kvetinovú záhradu s rozlohou 6.500 štvorcových metrov, ktorá maliara natoľko fascinovala, že ju nechával rok čo rok nanovo osádzať.

V 20. rokoch 20. storočia prešli Klimtov ateliér a malebná vila prestavbou, no interiér vily sa zachoval spolu s ružami v záhrade, ktoré Klimt zachytil vo svojich obrazoch. Vďačíme za to Egonovi Schielemu, ktorý sa v roku 1918 ihneď po náhlej Klimtovej smrti zasadil o kúpu a zachovanie „domu so záhradou a zariadením“ v pôvodnej podobe.

Najprv sa však, žiaľ, stalo niečo celkom iné – záhrada a ateliér boli predané, rozšírené, zabrané nacistami, zreštituované a napokon zakúpené štátom. Vila, ktorú používali ako školu a sklad, upadala a ružová záhrada pustla. Krátko pred zbúraním ju zachránila občianska iniciatíva a Rakúska republika vilu napokon zrekonštruovala a postavila nanovo i ateliér v originálnej podobe. V roku 2014 bola „Klimtova vila“, ktorú dnes ako múzeum prevádzkuje súkromná spoločnosť, vyhlásená za Európske kultúrne dedičstvo.

Autor: © Zoznam/ako