NA CESTÁCH Aborigéni - atrakcia pre turistov

 Pred štyridsaťtisíc rokmi prišli z Ázie cez Novú Guineu. Časom založili viac než  šesťsto kmeňov a hovorili dvesto jazykmi. Nikdy nič nemali. Stavali si chatrče proti vetru a dažďu. Neustále sa sťahovali. Lovili ryby, zver, zbierali bobuľe a malé živočíchy, ktoré našli v púšti.

Vytvorili si vlastný svet snov, bohov a životných pravidiel. Často sa stretávali, vymieňali skúsenosti a riešili spory. Ženili, vydávali a kontrolovali pôrodnosť.  Boli jednou rasou, jednou kultúrou, neoddeliteľne spojenou s prírodou. 

Dnes sa ocitli na okraji spoločnosti. Asi tam, kde americkí  Indiáni alebo tisíce černochov. Biela spoločnosť ich jednoducho neprijala medzi seba. Sú im na obtiaž a  väčšina sa o nich nazaujíma. Pôda, ktorú im vyhradili k obývaniu, je buď bezcennou piesočnou púšťou, alebo drsnou kamennou krajinou porastenou krovím. Jediné prijateľné oblasti, ktoré sami považujú ešte za svoje, sú rezervácie a o ne sa musia deliť s turistami.

Volajú ich aborigéni (aborigines), domorodci, pôvodní obyvatelia. Každý turista sa na nich pýta, každý ich hľadá a ťažko nachádza. Veľmi zriedka ich stretnete na ulici či nejakej spoločenskej udalosti. Nenájdete ich ani predávať v obchode, benzínovej pumpe alebo v McDonalde. Nemodlia sa ani na jednej nedeľnej omši. Niekoľko kmeňov je ešte roztrúsených po vyprahnutom vnútrozemí. Žijú oddelene od civilizácie, podľa vlastných zákonov a pravidiel. Majú svojich náčelníkov, šamanov a rituály. Zabudli síce na kanibalizmus, ale ešte stále sa nájdu mladí adepti dospelosti, ktorí si nechajú narezať prirodzenie, vybiť dva predné zuby a krvácajúc odídu do púšte, aby dokázali schopnosť prežiť...

"Postavenie austrálskych domorodcov na rebríčku ľudstva je nepochybne nízke. Nemajú vlastnú históriu, ktorá by zaznamenávala ich činy a pôvod a keby v tomto okamihu zmizli z povrchu zeme, nezanechali by po sebe jediné umelecké dielo, ktoré by nám pripomínalo existenciu ich národa. Zdá sa však, že sa túlali po širokých austrálskych pláňach už v ranných dobách svetovej histórie."

Aj s takýmito slovami  presviedčal na stránkach denníka Autralian Sunday Times 16.decembra 1923 svojich spoluobčanov, ctihodný George King o menejcennosti domorodej rasy. O niekoľko desaťročí neskôr, si môžete v  etnografických a antropologických referátoch, prednesených na  kongrese Austrálskej a novozélandskej spoločnosti pre podporu vied prečítať zase takéto vety: "Nemajú vyvinutý čuch a pamäť len mierne. Ich deti sa vyznačujú silnou vôľou. Majú sklon ku klamaniu a zbabelosti. Nepociťujú bolesť tak silno ako vyššie rasy."

Mnohí dnes žijú v mestách. Ak mali šťastie, prijala ich niektorá z resocializačných organizícií. Dostali prácu a strechu nad hlavou. Bez drog a alkoholu. Keď sa ich spýtate na túžby a predstavy, väčšina by sa najradšej oženila so ženou svetlejšej pleti, mala kopu detí a tie by postupne splynuli s miestnym obyvateľstvom. Malé skupiny pracujú na odľahlých farmách ako pastieri dobytka a oviec. Iní zase v atraktívnych turistických centrách predvádzajú tradičné tance a spevy pre početné skupiny dychtivých hlavne japonských a amerických európskych návštevníkov.

Najfarebnejší zážitok sveta

Pre Austrálčanov je príznačné, že všetky svoje kultúrne a prírodné atrakcie, vedia dokonale a s najväčšou profesionalitou predať. Možno je to preto, že tých atrakcií  nemajú až tak veľa. Pri ich prezentáciách máte dojem, že niet na svete nič väčšie a dôležitejšie, ako napríklad "pohľad na horský potôčik, padajúci z dvadsať metrovej výšky.", ale na mieste, kde tento vodopád možno vidieť v celej kráse, vám vlak v ktorom sa veziete zastane a usmiata sprievodkyňa vás upozorní, že by ste si ho mali odfotiť, pretože je úžasný...

Austrálčania sú hrdí na svoju dvestoročnú históriu a úzkostlivo sa o ňu starajú. Platí to aj o  tej dávnej, "domorodej".  Pätnásť minút od východného Cairns-u, vybudovali kultúrne inštitúcie štátu Queensland, na jedenástich hektároch  Tjapukai -  Aboriginal Cultural Park. Tento veľkoryso koncipovaný  kultúrny park domorodcov, skrýva vo svojom vnútri päť divadiel s kinosálou, múzeom, predajňou umeleckých výrobkov, reštauráciou a amfiteátrom s tradičnou dedinou.

Za tri hodiny pobytu sa dozviete a doslova zažijete, dejiny štyridsaťtisícročnej aborigénskej kultúry, naučíte sa hádzať bumerangom, hrať na starý hudobný nástroj - džidžeridu (Djidjeridoo) a pripravovať tradičné púštne jedlá. Sprevádzať vás bude dokonalá organizácia a tucet originálnych pestrofarebných domorodcov.

Takýchto parkov však v Austrálii nie je veľa. Patria do neveľkej skupiny turistických atrakcií zameraných na život pradávnych obyvateľov. Či už je to prehliadka pôvodných nástenných malieb v národnom parku Kakadu v Severnom teritóriu, alebo predstavenie remesiel a života na ostrovoch Melville a Bathurst ak navštívite ktorúkoľvek z nich, pobyt vám budú spríjemňovať malé skupinky domorodých tanečníkov a hercov.

Prístup austrálskej verejnosti k domorodým obyvateľom mnohí nazývajú rasovou diskrimináciou a majú asi pravdu. Ale ako povedal miestny priateľ americkej doktorke Marlo Morganovej, ktorá sa niekoľko rokov snažila presadzovať v Autrálii resocializačný program pre domorodcov a sama dokonca, žila niekoľko mesiacov v púšti s miestnym kmeňom : "Áno je to smutné. Ale nedá sa s tým nič robiť." 

A pokračoval: "Ty našim domorodcom nerozumieš. Sú to primitívni divosi. Ponúkli sme im vzdelanie. Naši misionári sa ich celé roky pokúšali obrátiť na vieru. V minulosti to boli kanibali a ani teraz sa nechcú zriecť niektorých svojich starých zvykov a povier. Väčšina z nich dáva prednosť drsnému životu v púšti, ale na druhej strane sú to tí najodolnejší ľudia na svete. Tí, ktorí žijú medzi dvoma kultúrami, dosiahnu málokedy úspech. Je tiež pravdou, že ich rasa vymiera a deje sa tak z ich vlastnej vôle. Po dvoch storočiach sa nedokázali prispôsobiť. A čo viac, ani sa o to nesnažia. Ver mi, nemôžeš urobiť nič, čo by ich inšpirovalo."

Jedno však môže urobiť každý. Poučiť sa od nich. Poučiť sa z ich života. Vzišli z prírody a patria do nej a žijú v nej. Žijú na tejto planéte ako my.

• Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám...  Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.
  

Zdroj/autor: ezv,drom

VIDEO Tjapukai-Aboriginal Cultural Park