Ostrov ohňa a ľadu: Na Islande ľudia stále veria na víly a škriatkov

 

Napriek zdanlivo veľkej vzdialenosti si nemusíte až tak lámať hlavu, ako sa tam dostať, pretože máte viacero možností. Ak uprednostníte rýchlejšiu cestu lietadlom, vyrazíte z Viedne alebo Budapešti. No nasadnúť na loď trebárs v Nemecku či Holandsku a stráviť pár vzrušujúcich nocí na mori plavbou cez Dánsko, Faerské ostrovy, Nórsko či Veľkú Britániu môže byť vaším životným zážitkom.

Vaša cesta sa pravdepodobne začne v hlavnom meste Reykjavík, pri vyslovení ktorého sa vám v porovnaní s ostatnými miestami ešte jazyk až tak neláme. Mesto bolo založené ako osada s názvom „Dymová zátoka“ kvôli gejzírom a termálnym prameňom v okolí. Pri prechádzke mestom určite neprehliadnete evanjelický 74,5 metra vysoký evanjelický kostol Hallgrímskirkja s futuristickým trojuholníkovým výzorom. Stavba je 4. najvyššou budovou v meste a mnohí si ju mýlia s reykjavíckou katedrálou, ktorá je však oveľa nižšia. V kostole sa nachádza mohutný 25 ton vážiaci organ a z vyhliadkovej terasy kostola sa pokocháte pohľadom na celé mesto a hory navôkol.

Ak by vám jeden výhľad na mesto nestačil a chceli by ste vidieť najsevernejšie hlavné mesto Európy z iného geometrického útvaru a navyše zdarma, navštívte sklený pologuľový Perlan prilepený na šiestich zásobníkoch horúcej vody. Nepôsobí o nič menej moderne a nájdete tu napríklad kaviareň či múzeum islandských povestí.

Famózny vzhľad akoby ľadovej kocky má však aj koncertná hala a kongresové centrum s názvom Harpa. Názov nevznikol len tak. Požiadavkou bolo, aby mala budova miestny názov, no zároveň ľahko vysloviteľný nielen pre tunajších. Pomenovanie je starého islandského pôvodu a označuje mesiac dávneho severského kalendára, ktorého prvý deň je oslavovaný ako prvý letný deň.

Život v tomto ekologickom meste dýcha priateľskou atmosférou a na celom Islande je takmer nulová kriminalita. Ak sa na vašom tripe plánujete občerstviť v mekáči alebo si dať kávu v Starbucks, nerátajte s tým, lebo tu žiadny neexistuje. Paradoxom však je, že spotreba Coca – Coly na obyvateľa je vyššia ako v akejkoľvek inej krajine. V Reykjaviku máte aj príležitosť zacestovať si v čase, keď vkročíte do umelo vytvorenej dedinky Árbæjarsafn, kde zažijete príjemnú atmosféru typickej architektúry a ocitnete sa aj vďaka tradičným odevom obyvateľov v rôznych historických etapách Islandu.

Island je vyspelou modernou krajinou, kde už v roku 2010 malo vyše 97% obyvateľstva pripojenie na internet a Islanďania sa pýšia najvyšším počtom vydaných kníh a časopisov na obyvateľa. Napriek ich pokrokom v mnohých oblastiach stále veria na trolov, škriatkov či víly a podriaďujú tomu napríklad aj stavbu diaľníc či domov. Starostlivo sa vyhýbajú skalám či balvanom, kde títo skrytí obyvatelia (Huldufolk) majú svoje príbytky. Nechcú si ich pohnevať, pretože, hoci sú mierumilovní, dokážu sa aj pomstiť. Je zaujímavé, že na skrytý národ veria aj vedci a koluje o nich aj množstvo zaujímavých príbehov.

Na Island sa samozrejme chodí aj kvôli termálnej vode a vy sa určite zotavíte, ak sa ponoríte do Modrej lagúny. Príjemná bledomodrá voda kontrastuje s lávovým poľom okolo a vytvára naozaj pôsobivú severskú atmosféru. Službu urobíte aj pleti, ak sa ponatierate bledým bahnom, ktoré sa tu nachádza a obsahuje množstvo minerálov a oxid kremičitý.

Hlavné atrakcie môžete obdivovať na takzvanom Zlatom okruhu, nie dlhšom ako 250 kilometrov. Jeho súčasťou je napríklad národný park Thingvellir (Laugavatn), zapísaný na zozname UNESCO, ktorý sa rozprestiera pri najväčšom prírodnom islandskom jazere Pingvalllavatn. Výnimočnosťou je, že územím prechádzajú severoamerická a euroázijská tektonická doska, ktoré sa od seba každoročne oddeľujú o 1 až 18 milimetrov.

Gejzír či Geysir, ten najslávnejši, po ktorom sa pomenovali všetky ostatné, je paradoxne nečinný. V blízkosti sa však nachádza najvyšší a najznámejší, 30-metrový Strokkur, všade cítiť síru a vy sa cítite, akoby sa mal vo vašej blízkosti objaviť ten s kopytami a chlpatým chvostom.  Mohutné vodopády Golfuss valiace sa do útrob zeme Vás ohúria a uzatvárajú zlatý islandský trojuholník.

Ďalšie miesto typické pre tento ostrov je Eyjafjallajökull, možno preto s tak krkolomným názvom, lebo aj preklad nie je najkratší a znamená Ľadovec ostrovných hôr. Je to stratovulkán, s výškou 1666 metrov tiež akoby symbolizoval pekelnú horúčavu, ktorá sa prejavila erupciou, ani nie tak dávno, v roku 2010 a to hneď trikrát. Ak si spomínate, jej posledná erupcia v tomto roku dokonca ochromila leteckú dopravu veľkej časti Európy.

Bazaltová divoká pláž, s akoby husto pozapichovanými špáratkami, to sú útesy Reynishverfi, ktoré sú domovom papuchalkom. Pre zmenu, nie sú to žiadni škriatkovia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale morský papagáj, ktorý svojím výzorom pripomína niečo medzi papagájom a tučniakom.

Skógafoss a Seljalandsfoss, to sú dva mohutné, približne rovnako (asi 60 metrov) vysoké vodopády. Potešíte sa tu krásnym pohľadom na dvojitú dúhu a pri druhom z nich, ak podmienky dovolia, prejdete chodníkom aj poza vodopád.

Nenechajte sa teda dlho nahovárať a vyplávajte na tento divoký, no priateľský a čistý ostrov ohňa a ľadu a nezabudnite sa na záver odieť do vlneného svetra, ktorý je takpovediac povinnou výbavou odchádzajúcich turistov.

 

Zdieľať článok na Facebooku