Sever Chorvátska láka na množstvo atrakcií: Tieto sú TOP

23.04.2022 |   |    | 

Chorvátsko patrí k najobľúbenejším zahraničným destináciám Slovákov. Najmä počas leta vyrážajú na jeho pobrežie tisíce dovolenkárov. Táto obľúbená dovolenková destinácia však ponúka viac, ako len vody a pláže Jadranského mora. Zaujímavé miesta so skrytými pokladmi nájdete aj v jeho vnútrozemí, kam sa môžete vybrať už v týchto jarných dňoch. Napríklad na severe krajiny, ktorá je dostupná autom zo Slovenska zhruba za štyri hodiny narazíte na malebné mestečká aj krásne hrady.



 

Dobrou správou je, že od 9. apríla uvoľnilo Chorvátsko pre osoby prichádzajúce z krajín EÚ, podmienky a obmedzenia pre vstup do krajiny vyhlásené v súvislosti s pandémiou Covid-19. Našinec sa už pri vstupe do Chorvátska nebude musieť preukázať očkovacím certifikátom, ani negatívnym výsledkom testu, či potvrdením o prekonaní ochorenia. A aj povinnosť nosiť rúška vo verejných priestoroch bolo zrušené.

 

Varaždín – mesto anjelov

Zhruba 30 kilometrov za maďarskými hranicami, smerom na Záhreb, sa nachádza Varaždín, jedno z najkrajších a najstarších chorvátskych miest. Známa chorvátska chytľavá ľudová pieseň „Ja sem Varaždinec“ ospevuje krásy tohto bývalého hlavného mesta Chorvátska. Založené bolo okolo roku 1180 a už v roku 1209 získalo privilégium slobodného kráľovského mesta, ako prvé v Chorvátsku.

Toto mesto sa prezýva aj „malá Viedeň“ predovšetkým pre svoju jedinečne zachovanú barokovú architektúru. Môžete sa tu prechádzať malebnými uličkami medzi nádhernými palácmi či barokovými kostolmi. Odporúčame jeho návštevu začať na centrálnom Námestí Kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému miestni hovoria Korzo. Nachádza sa tu miestodržiteľský palác, kde v polovici 18. storočia, keď bol Varaždín hlavným mestom Chorvátska, sídlil  jeho miestodržiteľ - chorvátsky bán.

Po ničivom požiari, ktorý vypukol v apríli 1776 bola zničená značná časť mesta, čo spôsobilo presun dôležitých úradov do Záhrebu. Varaždín sa z tejto katastrofy postupne otriasol a centrum mesta bolo prebudované barokovou zástavbou. Mesto v tom čase prijalo aj nariadenie, že po 21. hodine museli byť všetky ohne v meste uhasené. Požiarna hliadka z veže kostola sv. Mikuláša nahlasovala všetkých previnilcov, ktorým z komínov po tejto hodine stúpal dym a vinníci boli za porušenie nariadenia trestaní.

Centrálne námestie je aj obľúbeným miestom na posedenie pri dobrej káve a skvelých zákuskoch. K najvychýrenejšej tunajšej kaviarni patrí kaviareň Grófka Marica, pomenovaná po známej operete od hudobného skladateľa Emmericha Kalmána, kde si určite objednajte rovnomenný zákusok. Nebudete banovať.

Práve táto opereta Varaždín v roku 1924 preslávila a jedna z piesní „Nás čaká Varaždín“ sa stala okamžite hitom, ktorý dodnes poznajú aj tí, ktorí operete neholdujú. Táto pieseň prilákala do Varaždína mnoho turistov. Z kaviarne máte výhľad aj na mestskú gotickú radnicu z roku 1523, ktorá patrí k najstarším v Európe. V dlažbe pred radnicou sú umiestnené erby partnerských miest Varaždína a medzi nimi je aj slovenská Trnava.

Zaujímavým miestom je aj neďaleký palác Herzer, kde je zriadené Entomologické múzeum, v ktorom je možné vidieť niekoľko tisíc druhov hmyzu.

Milovníci kultúry by nemali vynechať návštevu miestneho divadla, ktorého budovu v roku 1871 naprojektovala známa architektonická firma Fellner a Hellner, ktorá stavala divadlá po celej rakúsko-uhorskej monarchii. Z ich dielne pochádza aj historická budova SND v Bratislave. Veľkým lákadlom Varaždína je aj tunajší stredoveký hrad Stari Grad (Starý hrad) pochádzajúci z 12. storočia.

Po viacerých prestavbách sa zmenil na reprezentatívne šľachtické sídlo, kde dnes sídli Mestské múzeum so zbierkou zbraní, hodín, benátskeho skla a keramiky, nábytku z rôznych historických období, obrazov, či streleckých terčov. Všetky ženy ocenia kolekciu mapujúcu históriu obliekania, kde uvidia odevy a módne doplnky v podobe vejárov, klobúkov, kabeliek či manikúr. Hrad je umiestnený uprostred anglického parku a je obohnaný mohutnými valmi.

V roku 2011 v meste otvorili Múzeum anjelov, ktoré je povinnou zastávkou všetkých anjelských nadšencov. Iniciátorom jeho vzniku je Željko Prstec, ktorý sa maľovaniu a výrobe anjelov venuje už vyše 30 rokov. Usmievavé postavičky anjelikov s krídelkami nájdete po celom meste, či už na fasádach domov alebo poletujúcich v štrbinách medzi domami. Ďalší sú vystavení v múzeu, ktorého zbierku obohatili aj návštevníci či nadšenci z celého sveta, ktorí sem prinášajú aj posielajú anjelikov v rôznych prevedeniach. 

 

Rozprávkový hrad, ktorý ukrýva prvý akt

Ak radi navštevujete hrady a zámky, vo Varaždínskej župe nájdete aj rozprávkový Trakoščan. Už svojím umiestnením si získa váš obdiv. Vypína sa nad umelo vybudovaným Trakoščanským jazerom a patrí k najfotografovanejším objektom tohto kraja.

Nie nadarmo patrí k najnavštevovanejším hradom celej krajiny. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia, kedy bol strážnou pevnosťou na ceste z mestečka Ptuj do údolia rieky Bednja. Jeho prvým majiteľmi boli grófi z Celje. Neskôr sa majiteľmi stala šľachtická rodina Draškovičovcov, ktorí na konci 16. storočia hrad výrazne prestavali.

Dnešnú podobu získal hrad po veľkej rekonštrukcii v priebehu 19. storočia. Po druhej svetovej vojne bol zoštátnený a v roku 1954 bolo v ňom zriadené múzeum. Nachádza sa tu hodnotná zbierka obrazov, fotografii, kníh, nábytku, zbraní, porcelánu a keramiky zo slávnych európskych manufaktúr či cenných artefaktov od renesancie po historizmus, ktoré dokumentujú život obyvateľov Trakoščanu a rodiny Draškovičovcov.

V zbierke fotografií sa nachádza aj prvý chorvátsky akt ženy. Vyhotovil ho v roku 1865 gróf Juraj Draškovič a zobrazuje nahú žena ležiacu na pohovke.

Okolo jazera, ktorý hrad obklopuje je vybudovaný 5 km náučný chodník, ktorý je ideálny na prechádzky. Z brehu jazera si môžete vyhotoviť aj najkrajšie fotky hradu.

 

Čakovec - mesto Zrínskych

V najsevernejšom chorvátskom regióne Medimurje určite neobíďte historické mestečko Čakovec. Prvá písomná zmienka o ňom je z 13. storočia, kedy sa spomína drevená Čakova veža ako predchodkyňa dnešného mesta. Slávna chorvátska šľachtická rodina Zrínskych, ktorá neskôr tento región získala, tu v 16. storočí vystavala nádherný renesančný zámok, vedľa ktorého vzniklo slobodné kráľovské mesto.

Dnes na zámku môžete navštíviť regionálne múzeum, prezrieť si unikátnu knižnicu, bohato zariadené interiéry a vychutnať si luxusný životný štýl, ktorý sa tu kedysi žil. Pred vstupom do zámku si všimnite sochu chorvátskeho miestokráľa, bána Petra Zrínského a jeho manželku Katarínu, držiac sa nežne za ruky.

Katarína Zrínska bola patrónkou umenia, spisovateľka, horlivá vlastenka a mučeníčka. Je dodnes pokladaná za jednu z najvýznamnejších žien chorvátskej histórie. Po tom čo sa rodina zapojila do protihabsburského sprisahania, ju cisár internoval v cele kláštora v Grazi, kde dokonala svoj život. Dnes je pochovaná v záhrebskej katedrále a je po nej v celej krajine pomenovaných viacero ulíc, námestí aj škôl.

 

Regionálne delikatesy potešia vaše chuťové poháriky

Nielen pamiatkami je však človek živý. Aj na gurmánov v severnom Chorvátsku čakajú delikatesy, na ktoré ich chuťové poháriky nezabudnú. Keď sa vyberiete do mestečka Samobor, ktoré leží kúsok  od Záhrebu, určite tu vyskúšajte chýrny krémový zákusok „Samoborska kremšnita“. Napriek tomu, že tento zákusok, ktorý pripomína náš krémeš, môžete ochutnať po celom Chorvátsku, najlepší sa vyrába práve tu.

Krémeš je charakteristický svojím ľahkým žltým krémom, pripraveným z vajec, mlieka, cukru a múky, obloženým zhora i zdola dvoma vrstvami krehkého a chrumkavého lístkového cesta a tenkou vrstvou šľahačky, skrytej pod jeho vrchnou kôrkou. Za skutočného autora receptu, ktorým sa Samoborčania dnes tak hrdia, sa pokladá cukrár Đuro Lukačić.

Ten sa pri jeho vynájdení po návrate z učňovských pobytov vo Viedni, Budapešti a Záhrebe v dvadsiatych rokoch minulého storočia inšpiroval dezertom, v nemčine známym ako Cremeschnitte. Vytvoril špecialitu, predstavujúcu dnes dôležitú súčasť identity tohto chorvátskeho mestečka. Cesto tvoriace hornú a dolnú vrstvu sa upečie vopred. Ľahký krém sa pripravuje z ušľahaných bielkov pomiešaných so zmesou pripravenou z mlieka, cukru, vanilkového cukru, žĺtkov a trochou múky.

Ak sa vám to zdá na prvý pohľad veľmi jednoduché, nie je tomu celkom tak, pretože chutný žltý krém si vyžaduje mnoho pozornosti aj rýchlosti,  aby všetky ingrediencie dokonalo splynuli. Príprava vyžaduje súčinnosť dvoch osôb naraz, pretože sa žĺtky a bielky musia pripravovať súčasne, inak sa koláč nepodarí. Pred podávaním sa zákusok ešte teplý nakrája na veľké kocky a každá sa posype zvlášť práškovým cukrom, ktorý dodáva inak nie zvlášť sladkému dezertu, to správne maškrtnícke kúzlo.

Ďalšou špecialitou Samoboru je aj slaný tenký koláč, „Rudarska greblica“, ktorý získal v EÚ chránené označenie geografického pôvodu, ako tradičnej potraviny z tohto regiónu. Tento slaný koláč bol kedysi základným jedlom medzi baníkmi, ktorí si ho vychutnávali počas dlhej pracovnej doby.

Pozostáva z tvarohovej plnky, ktorá je zabalená medzi dve tenké vrstvy cesta. Plnku občas obohatili o ďalšie ingrediencie ako vlašské orechy, cibuľku, pór, špenát či žihľavu a pred pečením celý koláč potreli kyslou smotanou. Greblica sa prvýkrát objavila v 16. storočí, keď sa rozvinulo baníctvo v Rude, osade susediacej s mestom Samobor.

Jedlo dostalo svoj názov podľa miesta, kde vzniklo, a podľa tradičného nástroja na hrabanie popola zvaného greblica. Aj keď sa v tejto oblasti už ruda neťaží, toto jedlo sa stalo miestnou pochúťkou, ktorá sa dnes používa ako autentická špecialita, zvyčajne pripravovaná na rôzne špeciálne príležitosti.

V tomto regióne sa stretnete aj s perníkovými srdiečkami zvanými „Licitarsko srce“. Sú vyrobené z medovníkového cesta, natreté červenou polevou, ozdobené malým zrkadielkom a často obsahujú aj krátku správu. Tradične sa dávajú ako darček blízkej osobe, prípadne sú obľúbeným suvenírom. Tento druh výroby perníkov je aj na zozname svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Sever krajiny láka turistov aj na dobré víno. Vínnu koštovku si môžete dopriať napríklad v príjemnom rodinnom vinárstve Hažić, v dedinke Sveti Martin na Muri, severne od Čakovca. Tu sa okrem výroby vína, ktoré pochádza z ich vlastných vinohradov, venujú aj pestovaniu jabĺk, z ktorých vyrábajú mušt, ocot, či sušené lupienky.

Venujú sa aj výrobe skvelého tekvicového oleja. Posedieť si tu môžete na peknej drevenej terase a kochať sa výhľadmi na okolité vinohrady. K vínu vám ponúknu aj regionálne dobroty v podobe domáceho syra, údenín a malých kúskov domáceho bieleho chleba namáčaných v tekvicovom oleji.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Streda, 25. máj. 2022. Meniny má Urban.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa