Najstarší, najhrubší, najromantickejší: 10 slovenských stromov, ktoré sú unikátom

04.05.2019 |   |    | 

Spätosť života obyvateľov Slovenska s prírodou od nepamäti symbolizovali stromy. Takmer každá dedina či mesto má na svojom území strom, ku ktorému sa viaže nejaký príbeh a v miestnej komunite je všetkým známy. Neodškriepiteľným faktom je aj skutočnosť, že mnohé mestá, obce, lokality alebo ulice nesú názov podľa niektorého zo stromov. Ak chcete tie najzaujímavejšie vidieť na vlastné oči, povedú vaše kroky do všetkých kútov Slovenska.



 

Úcta k stromom tvorila od nepamäti neoddeliteľnú súčasť života našich predkov. „Slovania verili, že v stromoch sídlia duše zomretých, pretože žili omnoho dlhšie než človek," približuje pre TASR etnologička Katarína Nádaská. Mohutným stromom sa vždy pripisovali určité vlastnosti.  Najposvätnejším stromom Slovanov je dub, ktorý im „imponoval svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. K dubom nosili ľudia rôzne obety, roľníci sa pod nimi modlili k Perúnovi a prosili ho o dážď. V osadách bez kostola sa pod ním konali cirkevné obrady," vysvetľuje Nádaská. Väčšina obyvateľov Slovenska vníma ako posvätný strom aj lipu. „Využívali ju pre dobré drevo, lyko a plody. Pod košatými korunami líp sa schádzali ľudia k veselým slávnostiam i vážnym zhromaždeniam. Avšak pripisovali jej aj magickú moc v boji proti upírom a démonom," hovorí etnologička. Dôležitým stromom bol však aj buk, hrab, vŕba, lieska a brest, ktorý mal vraj magickú moc a  vysádzal sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov.

 

Dubinné – najstarší dub na Slovensku

Pýchou obce Dubinné je dub letný. Je vysoký približne 25 metrov a obvod kmeňa pri zemi je asi 12 metrov. Presný vek tohto stromu sa nedá presne určiť, pretože vo vnútri je úplne bútľavý, čiže najstaršia časť stromu je už nenávratne preč. Do diery, ktorá je v kmeni stromu, sa podľa starostu Milana Hudáka vojdú aj traja, štyria ľudia. Počas horúcich letných mesiacov sa tam v minulosti chlapi chodievali schladiť a oddýchnuť si. Podľa miestnych v útrobách stromu dlhé roky žili sovy, ktoré neskôr nahradili sršne. "Neznámy obyvateľ ich chcel v 80. rokoch z duba vyhnať tak, že tam hodil dymovnicu, ktorá spôsobila požiar stromu," skonštatoval Hudák. To však nebola jediná katastrofa, ktorej musel dub čeliť. Počas bratríckeho hnutia v 15. storočí ho chceli spíliť. Dubinčania sa však spojili, vyzbierali peniaze a nemalou sumou strom vykúpili. „V súčasnej dobe stále vyháňa nové konáriky, aj listy sú stále zelené, takže je vitálny,“ doplnil starosta, podľa ktorého sa vek stromu odhaduje na 800 rokov. „Je to najstarší dub na Slovensku a dovolím si tvrdiť, že patrí medzi najstaršie stromy v strednej Európe.                        

 

Dolná Krupá - sekvojovec z čias Chotekovcov

V Dolnej Krupej mu zväčša hovoria mrkva. Tak sa nejako zaužívalo označenie stromu, ktorý sa týči nad všetky ostatné v parku pri miestnom kaštieli. Sekvojovec mamutí má viac ako 150 rokov a jeho sadeničku do zeme údajne vložil záhradník grófa Rudolfa Choteka, keď do rodiny pribudlo jedno z jeho štyroch urodzených detí. Podľa niektorých archívnych údajov hrdý otec Chotek mal stromy vysádzať pri zrode všetkých svojich detí, ktoré prišli na svet v rozpätí rokov 1863 až 1870. Okrem sekvojovca sa však iné nezachovali, park v dnešnej podobe je rozlohou iba zlomok toho, čo býval v čase, keď šľachtici prichádzali do tejto obce pri Trnave na letné pobyty. Sekvojovce sú držiteľmi viacerých rekordov rastlinnej ríše, dožívajú sa vysokého veku, najstaršie majú viac než 3500 rokov. V Európe ich možno vidieť najmä v Anglicku a Škótsku, na Slovensku ich je známych iba zopár. Ten v Dolnej Krupej nájdete na konci parku. Osadená je pri ňom informatívna tabuľa. „Ľudia sa tam radi fotografujú, veď má obvod kmeňa 503 centimetrov. Vysoký je 48 metrov, jeho jedinečnosť obdivuje každý návštevník,“ povedal zanietenec pre históriu Dolnej Krupej Stanislav Petráš.

 

Kráľovce-Krnišov - Koháryho dub

Tzv. Koháryho dub pri obci Kráľovce-Krnišov má vyše 400 rokov a okrem veku vyniká aj mohutným vzrastom, keďže má výšku 23 metrov a obvod kmeňa 640 centimetrov. "Traja chlapi majú čo robiť, aby ho rukami oblapili," podotýka vedecký pracovník Národného lesníckeho centra vo Zvolene Jozef Capuliak. Strom si podľa neho pamätá pravdepodobne viacero významných osobností, ktoré sa po stáročia ukrývali pred slnkom i dažďom pod jeho košatou korunou. "Dub dostal názov podľa rodu Koháry, ktorý vlastnil neďaleký kaštieľ vo Svätom Antone. Mužskí potomkovia tohto rodu boli vášniví poľovníci a pod dubom vraj často a radi oddychovali," priblížil TASR históriu stromu Capuliak. K dubu sa podľa neho viaže aj povesť, ktorá hovorí o tom, že známy šibal Geľo z neďalekých Sebechlieb, sa pod týmto stromom o čosi stavil s jedným potomkom rodu Koháry a túto stávku aj vyhral. K vzácnemu dubu vedú dva značené chodníky. Jeden je náučný a vychádza od Základnej školy v Hontianskych Nemciach. Je dlhý 3,8 kilometra a má päť zastávok. Druhým chodníkom je značkovaný turistický, ktorý vedie od Tepličiek, čo je miesto medzi Hontianskymi Nemcami a Prenčovom.

 

Komjatice - najhrubší strom na Slovensku

Mohutný platan v Komjaticiach je ozdobou vzácneho parku, ktorý dal v obci v druhej polovici 19. storočia vybudovať grófsky rod Grassalkovičovcov a ktorý mal v čase svojej najväčšej slávy rozlohu 405 hektárov. Preslávil ho predovšetkým titul Strom roka na Slovensku, ktorý získal v roku 2012, aby sa neskôr dostal do prvej päťky v súťaži Európsky strom roka 2013. Takmer 150-ročný mohutný strom Platanus acerifolia sa s výškou vyše 28 metrov a s obvodom kmeňa 930 centimetrov považuje za najhrubší strom rastúci na Slovensku. Vo viacerých zdrojoch je zároveň uvádzaný ako jeden zo siedmich najväčších živých organizmov v Európe. Park je obľúbeným miestom domácich i turistov a v poslednom čase sa stáva aj vyhľadávaným miestom na svadby. Starosta tu už zosobášil niekoľko párov, dokonca aj priamo pod mohutným platanom, ktorý miestni v minulosti volali strom lásky. V jeho kôre je dodnes možné vidieť množstvo vyrezaných sŕdc, z ktorých mnohé vraj pochádzajú ešte z dávnej minulosti. „Ja som rád, že sa už od tejto tradície upustilo. Ide naozaj o vzácny strom, ktorému by vyrezávanie srdiečok určite neprospelo,“ hovorí starosta Komjatíc Peter Hlavatý.

 

Budatín – 250-ročný platan pri hrade

Ozdobou parku pri Budatínskom hrade v Žiline je približne 250 rokov starý a 27 metrov vysoký platan javorolistý. Strom zasadili pravdepodobne okolo roku 1750 v čase grófa Budatínskeho panstva Jána Suňoga. „Platany javorolisté sa v tom čase začali vysádzať na území Slovenska. Šľachtické rody si cudzokrajné dreviny sadili do záhrad a parkov, lebo sú veľmi atraktívne a zaujímavé. V tej dobe určite boli niečím nevídaným. Takýmto stromom ukazovali svoju spoločenskú dôležitosť aj to, že v záhrade majú takýchto nevšedných exotických krásavcov,“ povedala botanička Považského múzea v Žiline Květa Kicková. Budatínsky platan je veľmi atraktívny svojím vzhľadom. Pekne vyzerá nielen v lete, keď je jeho košatá koruna zelená, ale aj v zime. Má totiž veľmi charakteristickú kôru, ktorá je akoby fľakatá, má rôzne farby a odlupuje sa. V korune platana javorolistého môžu návštevníci parku vidieť napríklad veveričku či desiatky druhov spevavcov. „Určite ju navštevujú ďatle, žlna zelená, brhlíky, rôzne druhy sýkoriek, stehlíky aj mucháriky. Niekedy si stačí posedieť hodinku v parku a môžete na vlastné oči vidieť zo šesť zaujímavých pekných vtáčikov,“ uviedla Kicková.

 

Bojnice – ginko Jána Zápoľského

Dominantou parku pri zámku v Bojniciach je ginko dvojlaločné. „Nachádzame tam tri exempláre tohto stromu, ktoré boli vysadené v roku 1961. Vysadené tu boli zámerne, keďže park bol spočiatku budovaný ako botanická záhrada,“ načrtol historik a archivár múzea Erik Kližan. „Ginko svojou charakteristikou, tým, že má nezlomnú vôľu, nezlomný charakter, je stromom, ktorý sa presadil cez všetky možné príkoria a má symboliku zlatej koruny na jeseň, ktorá zo dňa na deň opadne, má paralelu v osobe Jána Zápoľského. To bol uhorský radový šľachtic, ktorý sa dostal až na post uhorského kráľa, teda protikráľa. Čo je symbolika zlatej koruny. A tak ako tento strom zo dňa na deň opadne, tak Zápoľský zo dňa na deň prišiel o bojnické panstvo, keď mu ho v roku 1526 zobrali Habsburgovci,“ priblížil. Ginko dvojlaločné alebo ginko biloba je vlastne žijúcou skamenelinou, pretože pamätá ešte časy dinosaurov, keďže pochádza z obdobia druhohôr. V krajinách ako Japonsko je posvätným stromom. O jeho nezlomnosti, pevnej vôli a nezničiteľnosti svedčí aj katastrofa v Hirošime v roku 1945. Prvé, čo v tejto lokalite ožilo, bolo ginko.

 

Pružina – jabloň planá, aká nemá v Európe obdobu

Obec Pružina sa môže pochváliť viacerými vzácnymi stromami. Veľkosťou im dominuje niekoľko líp či javor pri kostole. Skutočný unikát medzi drevinami je však jabloň planá rastúca na okraji lúky nad miestnou časťou Priedhorie. Podľa exstarostu Jána Janigu je plánka pod Rovencom svojimi rozmermi doslova raritou v celej Európe. S obvodom kmeňa 5,30 metra dokonca nemá v Európe konkurenciu. Podľa odborníkov druhá najväčšia jabloň planá, ktorú objavili vo Veľkej Británii, má obvod kmeňa „len“ 3,55 metra. Vek pružinskej plánky odhadujú na 150 až 200 rokov. Zachovanie plánky až do dnešného obdobia môže mať svoj dôvod v minulosti, keď ľudia v Pružine žili vo veľkej biede a keď sa im minuli zemiaky, pomáhali im zahnať hlad aj trpké plody plánky. Plánka tak okrem medveďov a diviakov, ktoré sa tu kŕmia dodnes, pomáhala prežiť aj ľuďom, mali ju preto v úcte a chránili ju. Jabloň planá (Malus sylvestris) je jediný pôvodný druh rodu Malus v takmer celej Európe. Rastie od nížin až do nadmorskej výšky takmer 1000 metrov najmä na slnečných lúkach, krovinatých a kamenitých stráňach a na okraji lužných lesov.

 

Kremnica – sekvoja obrovská ako vzácny dar

Do výšky 22 metrov sa týči sekvoja obrovská v Morovej záhrade na Zlatej ulici v Kremnici. Tento druh nie je pre región práve najtypickejší, pôvodným miestom jeho výskytu je Kalifornia. So sekvojou sa spája zaujímavý príbeh. Sadenicu tohto stromu daroval predkom súčasných majiteľov záhrady, v ktorej rastie, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský. Lekár a prozaik, ktorý bol v tom čase ešte len študentom, býval u tejto rodiny v podnájme. Dobrovoľný ochranca prírody Jaroslav Slašťan priblížil, že známy lekár sekvoju daroval rodine z vďaky, že sa u nej dobre cítil. "Mali veľmi dobré vzťahy," poznamenal. Rodina sadenicu pestovala najprv v kvetináči, neskôr sa rozhodla presadiť ju do záhrady. Sekvoja má viac ako 150 rokov a je tak akýmsi živým pamätníkom života Kremničanov. Prežila dve svetové vojny aj požiar v roku 1945, ktorý jej však neublížil. O niekoľko desiatok rokov neskôr, v roku 1989, do vrcholca stromu udrel blesk, zlomil ho, čím zabránil jeho ďalšiemu rastu. Minulý rok ju chcela Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR vyradiť zo zoznamu chránených stromov, s čím nesúhlasili aktivisti, majitelia stromu a ani mesto Kremnica. ŠOP napokon od svojho zámeru ustúpila.

 

Slovenská Ľupča – Korvínova 700-ročná lipa

Majestátna Korvínova lipa na Hrade Ľupča, víta návštevníkov už po pár krokoch, ako prekročia hlavnú bránu. Dnes sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie, najdlhšie chránené stromy na Slovensku a patrí k najvýznamnejším historickým stromom minimálne strednej Európy. Mohutná lipa veľkolistá má takmer 7,5-metrový obvod kmeňa a je vysoká viac ako 25 metrov. "Vysadená mala byť pred 700 rokmi za panovania kráľa Štefana V. pri príležitosti údajného dokončenia hradnej studne. Neskôr, počas poľovačiek, hrad navštevoval kráľ Matej Korvín, ktorý údajne po príchodoch z lovu zvykol rád odpočívať v tieni jej koruny na dubovej lavičke," priblížil pre TASR Vladimír Homola, kastelán Hradu Ľupča. Podľa nepotvrdených záznamov mali v revolučných rokoch 1848-1849 ku kmeňu lipy pripútať účastníkov Hurbanovho povstania. „Isté je, že lipa počas svojho dlhého života musela čeliť mnohým nepriaznivým okolnostiam a katastrofám v podobe doloženého zemetrasenia, požiarov, víchrice a zásahov bleskov. V roku 1890 dokonca došlo k odlomeniu koruny, čím postupne vznikala veľká dutina, v súčasnosti prechádzajúca celým kmeňom," konštatoval Homola. O dlhom veku Korvínovej lipy svedčia dobové vyobrazenia rytín, pohľadníc a fotografií, kde je vždy zachytená ako mohutný strom, ktorý dopĺňa kolorit hradu.

 

Bešeňová – najromantickejšia borovica

Nevšednú prírodnú kulisu pre romantické fotografie ponúka osamotená borovica na lúke nad obcou Bešeňová. Strom pre jeho krásu vyhľadávajú nielen turisti, fotografi či filmári, ale najmä mladomanželia. Pod liptovskou borovicou sa v posledných rokoch nechali zvečniť mnohé zamilované páry. Podľa starostu Bešeňovej Martina Barana borovica vyrástla osamotene na horizonte, a práve to ju robí neobyčajnou. Vplyvy prostredia a počasia spôsobili, že vyzerá ako ošľahaná vetrom. Atmosféru miesta dotvára výhľad na okolitú liptovskú prírodu, hory i lúky. Aj v obci si všimli veľký záujem turistov o návštevu miesta, kde rastie. Najmä zo strany mladých ľudí.Počasie a vietor usmernili rast konárov do krásnej podoby. Práve tým je táto borovica jedinečná. Iné borovice majú bežný vzrast, táto je roztiahnutá do bokov ako v prérii. Vzniklo tu množstvo pekných fotografií,“ priblížil Baran pre TASR. Turisti či fotografi sa k borovici dostanú aj autom, vedie k nej cesta. Lokalitu z času na čas zatraktívni aj drevená hojdačka na lane, na ktorej môžu nevesty pózovať v svadobných šatách. Tú však pred časom niekto odrezal.

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Štvrtok, 19. september. 2019. Meniny má Konštantín.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa