Nález storočia: Archeológ amatér objavil súbor zlatých šperkov zo 6. storočia

Keď sa 51-ročnému Nórovi Erlendovi Boremu tento rok v lete na ostrove Rennesöy na juhu Nórska ozval detektor kovov, myslel si, že objavil čokoládové mince. Avšak jeho nález bol oveľa hodnotnejší. Obsahoval totiž deväť nórskych zlatých medailónov a zlatých perál, ktoré kedysi tvorili honosný náhrdelník, ako aj tri zlaté prstene. Podľa archeológov je nález jedinečný vďaka vzoru na medailónoch; ide o druh koňa zo severskej mytológie.

Ole Madsen, riaditeľ Archeologického múzea pri Stavangerskej univerzite hovorí, že je úplne výnimočné, aby sa "zrazu našlo toľko zlata". Na hornatom ostrove Rennesöy začal Bore pátrať v auguste, jeho prvé nálezy boli bezcenné, ale potom narazil na niečo, čo je "absolútne mimo chápania" - zlatý poklad s hmotnosťou vyše sto gramov.

AP uvádza, že podľa nórskych zákonov predmety pochádzajúce z obdobia pred rokom 1537 a mince, ktoré vznikli pred rokom 1650, sú považované za majetok štátu a ľudia majú povinnosť ich odovzdať. Ich nálezcovia ale majú nárok na odmenu, aká vysoká bude v Boreho prípade, nie je ale zatiaľ jasné, píše agentúra AFP.

Haakon Reiersen, odborník na dobu železnú v Škandinávii, povedal, že tenké, jednostranné medailóniky pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu. Prívesky a zlaté guľôčky boli podľa neho súčasťou veľmi "honosného náhrdelníka", ktorý vyrobili zruční šperkári a nosili ho najmocnejší členovia vtedajšej spoločnosti. Reiersen dodal, že "v Nórsku nebol podobný poklad objavený od 19. storočia a je neobvyklý aj v kontexte celej Škandinávie".

"Vzhľadom na miesto objavu a na to, čo vieme z iných podobných nálezov, ide pravdepodobne buď o ukryté cennosti, alebo o obetu bohom v ťažkých časoch," povedal profesor Haakon Reiersen. Poklad, ktorý objavil Erlend Bore, bude zrejme vystavený v Archeologickom múzeu pri Stavangerskej univerzite.