Islas Ballestas - Galapágy chudobných

Miesto, ktoré doposiaľ nadchlo svojou jedinečnosťou tisíce turistov, je skupina skalných ostrovov blízko peruánskeho pobrežia - Islas Ballestas. Islas Ballestas sú pre svoju podobnosť so slávnymi Galapágmi nazývané aj „Galapágy chudobných“.

Podobnosť nie je čisto náhodná. Skutočným dôvodom pre toto pomenovanie sú zástupcovia špecifickej fauny na ostrovoch. Ak patríte k cestovateľom, ktorí vyhľadávajú exotiku v prostredí dažďových pralesov alebo zasnežených končiarov veľhôr, tak sa váš pohľad na exotiku samotnú pravdepodobne zmení.

Počiatočnú nedôverčivosť vystrieda vami nepredstieraný obdiv a očarenie miestom, ktoré je zaplavené tisícami vtákov a stovkami obrovských cicavcov. Životný priestor sa tak na prvý pohľad zužuje len na niekoľko skalných ostrovov.

Ostrovy sú peruánskou vládou chránené, nedá sa na ne vkročiť. Preto sledovať toto unikátne miesto je možné len z malej loďky, ktorou sa do blízkosti ostrovov priblížite. Všetci turisti, ktorí sa pre daný druh „exotiky“ rozhodli, využívajú služby cestovných agentúr.

Na krátky  čas si teda oblečiete záchrannú vestu, na pokyn sprievodcu si tvár natriete opaľovacím krémom a spolu s ďalšími, väčšinou úplne cudzími ľuďmi sa odplavíte do blízkosti ostrovov. 

Vašu počiatočnú ostýchavosť hravo zvláda sprievodca, ktorý po niekoľkých minútach odpútania sa od pevniny upriamuje pozornosť všetkých zúčastnených na delfínov vo vodách oceánu. Výkriky tých, čo delfíny skutočne nevideli, striedajú úsmevy tých, ktorí si takýto druh exotiky dopriali niekde inde.

Avšak to, čo bude i naďalej obe skupiny spájať, sú odrážajúce sa lúče slnka od množstva fotoaparátov, cez objektív ktorých mnohí spolucestujúci budú vnímať okolie, do ktorého sa len prednedávnom rozhodli investovať.

S čoraz väčším priblížením sa ku ostrovom pribúda i vo vzduchu čoraz viac vtáctva. Pohľad na letiace vtáky vo vás vzbudzuje rastúci záujem sa k ostrovom urýchlene priblížiť. V snahe zaujať vás a prebudiť vo ešte väčší záujem sprievodca vysvetľuje a podáva fakty týkajúce sa ostrovov a priľahlej oblasti.

Ako bonus k výkladu bude nasledovať i vaše osobné prekvapenie, kedy zistíte, že zvyšok posádky skutočne sprievodcu počúva a dokonca mu kladie otázky. Vaša koncentrácia na sprievodcov výklad stráca na intenzite vo chvíli, kedy sa váš zrak na niekoľko dlhých minút až fanaticky uprie na zopár skalných ostrovov.

Pelikány, albatrosy, čajky, tučniaky a mnoho iných vtákov, ktorých rodové mená počujete akoby z diaľky vyslovovať sprievodcu, sú jediným, čo vaše zmysly zaujíma. Čoraz viac nadobúdate pocit, že sú všade. Hniezdia na ostrovoch, kŕmia svoje mláďatá, ticho odpočívajú na vyhriatych skalách. Sú vo vode, kde zháňajú potravu. Sú vo vzduchu a letia smerom ku pobrežiu alebo sa vracajú späť na ostrovy. Sú tiché a súčasne robia obrovský hluk. Sprievodca v snahe viac zatraktívniť už atraktivitu výletu kričí na doposiaľ nenápadného „kormidelníka“, aby sa ku ostrovom priblížil ešte viac. Tak máte pocit, že sa vtáctva môžete dotknúť, že z loďky môžete vystúpiť a vstúpiť do prostredia tejto operenej nádhery.

To, čo vystrieda váš objekt pozorovateľského záujmu, sa udeje celkom rýchlo. Po niekoľkých zastaveniach sa pri jednotlivých ostrovoch preplnených neuveriteľným počtom vtákov, sa ocitnete v blízkosti obrovských cicavcov vyvaľujúcich sa na brehu ostrova.

Sú to tulene alebo im podobné zvieratá. Už z diaľky počujete nepretržitý zvuk vychádzajúci z ich obrovských tiel, ktorý vytvára veľkú ozvenu pod prevismi skál. Pohľad na niekoľko tonovú masu fúzatých obrov vás uchváti natoľko, že ste ochotní stlačiť spúšť vášho fotoaparátu niekoľkokrát za sebou. V skutočnosti zachytíte tie isté tulene v takmer rovnakých záberoch.

V istom momente sa vám v mysli objaví veľmi podobný obraz, na aký ste sa pozerali len pred niekoľkými minútami. Kŕdle vtákov letiace nad vašimi hlavami vystriedajú tulene. Sú vo vode, sú na skalách. Spia alebo kŕmia svoje mláďatá. Sušia svoju hnedú kožušinu alebo sa rozhodnú zaplávať si. Vaše pozorovanie je sprevádzané ich neutíchajúcim „spevom“, ktorý atmosféru tohto nádherného miesta zvláštnym spôsobom dotvára.

Čas sa neúprosne končí. Čakajú ďalší turisti, vy sa musíte vrátiť späť. A tak sa vraciate, no s ešte stále prítomnou exotikou v mysli.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor