Vlaky ako miesto činu: Temná história železníc ukrýva najohavnejšie vraždy

Technická revolúcia spočívajúca vo vlakovej doprave poskytla zločincom nové príležitosti a priestor pre realizáciu tých najohavnejších zločinov. Všetky príbehy boli vo Veľkej Británii v danej dobe verejnosti veľmi dobre známe. Lenže ako sa na príbehy obetí, zločincov a polície, ktorá po nich pátrala, pozeráme s odstupom času a na základe skúmania archívov Scotland Yardu či britskej železničnej polície?

Začneme v roku 1864, kedy sa odohrala prvá vražda na britskej železnici. Obeťou bol bohatý bankár Thomas Briggs, ktorého telo našli medzi dvomi vlakovými stanicami v rámci Londýna. Postupným vyšetrovaním sa ukázalo, že podozrivým je nemecký krajčír Franz Müller, ktorý ušiel za Veľkú mláku. Napokon ho tam vypátral Scotland Yard a vrah bol za svoj ohavný čin obesený. Prípad však vyvolal veľké vášne ohľadom bezpečnosti nového spôsobu dopravy.

Temnejšia strana rozvoja britských železníc sa ukázala aj o 17 rokov neskôr. Tentokrát bol smutnou hlavnou postavou Percy Lefroy Mapleton, mladý talentovaný novinár, ale tiež klamár, zlodej a fantasta. Práve v roku 1881 sa začal tento muž fixovať na nádhernú divadelnú herečku. Rozhodol sa, že musí byť stoj čo stoj jeho, potreboval však peniaze. A tak 27. júna zastrelil v tuneli zámožného obchodníka s mincami a vyhodil jeho telo z vlaku. Okamžite sa stal hlavným podozrivým, počas vyšetrovania však ušiel. A tak polícia spravila na tú dobu nevídaný krok - zverejnila jeho identikit na plagátoch a v novinách, vďaka čomu sa vraha podarilol vypátrať a obesiť.

Len o pár rokov neskôr, konkrétne v septembri 1895 došlo vo vlaku k ďalšej desivej vražde. Dvaja železniční policajti vtedy prekvaili gang zlodejov, tí sa začali brániť a niekto z nich ubodal seržanta Roberta Kidda, otca siedmich detí, k smrti. Ale ktorý z nich to bol? Celý gang dokonale držal spolu a dlho nechcel nikto z nich prehovoriť pred políciou. Pri celej akcii iní svedkovia neboli. Napokon sa však jeden zločinec predsa rozhodol dosvedčiť, čo sa stalo a súd na základe jeho výpovede ďalších dvoch mužov odsúdil.

Ďalej sa už dostávame do 20. storočia. V roku 1910 v Newcastli prebiehal proces, ktorý sledovala celá spoločnosť. Vo vlaku bol zavraždený a okradnutý účtovník prevážajúci stovky libier a z vraždy bol obvinený miestny obyvateľ John Alexander Dickman, profesionálny hráč s veľkými dlhmi. Dôkazy proti nemu boli len nepriame a nikdy sa nevysvetlilo, prečo boli v tele obete guľky z dvoch rôznych zbraní. Dickmana napriek tomu odsúdili na trest smrti. Nebol však posledný obesený v Británii len justičným omylom?

Ďalší prípad sa opiera o Johna Alcotta, ktorý ako veľmi mladý bojoval v 2. svetovej vojne. Z armády však ušiel a túlal sa po vidieku, kde stretol istého Čecha, ktorý sa pokúšal ujsť do Francúzska. Jedného dňa spolu v záchvate hnevu zavraždili civilistu a Alcott sa postavil pred súd. Nakoniec bol omilostený samotným kráľom a vrátil sa do Anglicka, kde začal budovať nový život. Ten sa však neuberal práve najlepším smerom. Celé sa to zvrtlo v rok 1952, kedy na jednej vlakovej stanici naplánoval krádež, ktorá sa nakoniec stala vraždou.

V roku 1957 bola jedného májového večera na nástupišti metra v londýnskom Gloucesteru dobodaná na smrť staršia poľská grófka Teresa Łubieńska, filmárka, aktivistka, partizánka a preživšia koncentračného tábora. Kto by mal profit a záujem na jej smrti? Išlo o náhodu, či politicky motivovaný zámer? Napriek obrovskému pátraniu, pri ktorom vypočuli 18 tisíc ľudí, o tom dodnes existujú špekulácie. Grófkin vrah sa nikdy nenašiel.

Zaujímavé, i keď mrazivé príbehy vám postupne bude odhaľovať televízna stanica Viasat History od pondelka 11. októbra o 21:00. Dokumentárny seriál Vraždy na železniciach (v origináli Railway Murders), ktorým sprevádza anglický herec Nicholas Day, odznie v rámci mesačného októbrového cyklu dokumentov Po stopách dávnych vrážd.

Všetky časti sú založené na reálnych udalostiach a často ide o prípady temných vrážd, ktoré nie sú dodnes objasnené. Diely sú zoradené chronologicky a zaberajú spolu jedno celé storočie medzi polovicou 19. a polovicou 20. storočia.

Autor: © Zoznam/ako