Záhada v panamskej džungli: Mladé turistky sa vydali na túru, našli po nich len časti tiel

Študentky Kris Kremers (21) a Lisanne Froon (22) pochádzali z mesta Amersfoort neďaleko Utrechtu a vysnívali si šesťtýždňový výlet do Panamy, kde by sa učili po španielsky a pomáhali ako dobrovoľníčky v miestnej škole. Na svoju cestu si šetrili šesť mesiacov, brigádujúc spoločne v miestnej kaviarni. Dokonca sa nasťahovali do spoločného podnájmu, no už po pár týždňoch nastal vytúžený moment a mladé ženy si zbalili všetko potrebné a vyrazili do Strednej Ameriky.

Už od začiatku však veci nešli podľa plánu. Dievčatá do Panamy pricestovali 15. marca 2014, aby následne zistili, že sú tam príliš skoro a naplávané dobrovoľnícke aktivity ešte nemajú kde a ako vykonávať. Kris toto nedorozumenie vo svojom denníku opísala ako „skutočné sklamanie“, voľný čas však aspoň využili na potulky po krajine. Presne o dva týždne dorazili do mestečka Boquete a ubytovali sa u miestnej rodiny, s ktorou mali zostať po zvyšok pobytu.

Na druhého apríla si Kris a Lisanne dohodli trek so sprievodcom, no už deň predtým sa rozhodli preskúmať okolie na vlastnú päsť. Zbalili jeden batoh, okolo jedenástej čosi zjedli s dvomi holandskými mladíkmi a potom sa vybrali do neďalekých lesov obklopujúcich sopku Baru. Osemkilometrový chodník s názvom El Pianista je strednej náročnosti a obvykle ho turisti absolvujú za približne štyri hodiny. Občas tam niektorí zablúdia, takmer vždy sa ale dokážu vrátiť naspäť vlastnými silami. Po Holanďankách sa však akoby zľahla zem.

Hostiteľská rodina vedela, že Kris a Lisanne plánujú absolvovať túru, a tak sa večer začala trochu obávať o ich bezpečnosť. Všetci však verili, že sa mladé ženy len kdesi zastavili zabaviť. Keď sa ale nevrátili ani na druhý deň, neprišli na dohodnuté stretnutie so sprievodcom a neozvali sa ani príbuzným, bolo po nich vyhlásené pátranie. Rodičia zverejnili odmenu 30 tisíc dolárov za akúkoľvek informáciu o ich dcérach a 6. apríla prileteli do Panamy, aby spolu s políciou, psovodmi a detektívmi z Holandska osobne prehľadávali lesy.

Ani po desiatich dňoch pátrania sa však po nich nenašla ani stopa a začali sa šíriť reči, že sa dievčatá mohli stať obeťou zločinu v meste. Ubehlo dlhých desať týždňov, kým miestna žena konečne objavila na brehu rieky Curubre pri dedine Alto Romero asi 150 kilometrov od Boquete modrý batoh, ktorý tam vraj podľa jej tvrdení deň predtým rozhodne nebol. Nález zmenil smer pátrania - policajti v ňom totiž našli dvoje slnečné okuliare, 83 dolárov, dve podprsenky, Lisannin pas, fľašu s vodou, dva mobilné telefóny a fotoaparát so snímkami. Tie však namiesto odpovedí priniesli iba ďalšie otázky.

Záznamy hovorov ukázali, že mladé ženy okolo trinástej dosiahli vrchol Pianistu, no asi šesť hodín po začiatku túry obe začali opakovane volať na tiesňové číslo pre Holandsko 112 a vytáčali aj číslo 911, tiesňové číslo pre Panamu. Kvôli zlému signálu však došlo k jedinému spojeniu, aj to bolo už o dve sekundy prerušené. Štvrtého apríla sa batéria Froonovej telefónu vybila a Kremersovej iPhone už tiež neuskutočnil žiadne hovory. Ktosi sa však doň desiatkykrát neúspešne pokúšal vložiť PIN kód. Posledná aktivita prebehla 11. apríla okolo obeda a potom už mobil nikto nezapol aj napriek tomu, že bol ešte stále nabitý na vyše 20 percent.

Ešte podozrivejšie informácie vyšetrovateľom poskytol nájdený fotoaparát s vyše 100 zábermi. Prvé sú z 1. apríla a dievčatá zachytávajú na klasických turistických fotografiách s úsmevmi na tvárach. Ďalšie však pochádzajú až zo 7. apríla a majú celkom iný charakter. Medzi 01:00 a 04:00 bolo urobených deväťdesiat chaotických fotografií s bleskom, takmer v úplnej tme a zjavne hlboko v džungli, azda v blízkosti rieky alebo rokliny. Niekoľko snímok zachytáva vetvičku s plastovými vreckami na skale, ďalšie zvečňujú čosi ako popruh na batohu a zrkadlo na kameni a tou najdesivejšou je fotografia Kremersovej vlasov so stopami krvi.

Podľa niektorých boli zábery vytvorené na zdokumentovanie cesty, iní zas veria, že blesk fotoaparátu slúžil ako zdroj svetla, na odplašenie divej zveri či na prilákanie pozornosti, čomu napovedá aj uhol snímania zdola. V každom prípade však boli fotografie vytvorené v čase, keď už po mladých ženách prebiehalo intenzívne pátranie. Ich záhadnosť umocňuje aj fakt, že súbor s číslom 509 úplne chýba. Holandské tímy odborníkov vyskúšali všetko, aby ho obnovili, čo za normálnych okolností vďaka špeciálnemu softvéru nebýva veľký problém, v tomto prípade sa to však nepodarilo. Snímka sa pritom nachádzala práve na hranici medzi „pohodovými“ a znepokojujúcimi. Čo zachytávala a prečo ju ktosi úplne odstránil?

Zatiaľ čo Holanďania detailne analyzovali nájdené telefóny a fotoaparát, v Paname sa obnovilo pátranie a množstvo ľudí prečesávalo okolie rieky, kde sa batoh našiel. Z miesta niekoľko kilometrov odtiaľ onedlho ohlásili prelomový objav – na skale na brehu rieky totiž ležali úhľadne zložené džínsové šortky Kris, o čosi ďalej topánka s ľudskou nohou a v priebehu ďalších mesiacov objavili aj 33 framentov kostier. Testy DNA potvrdili, že patrili Kris Kremerovej a Lisanne Froomeovej.

Vyšetrovatelia zistili aj čosi viac. Froomevej chodidlo malo zlomené predpriehlavkové kosti a zlomená bola aj panvová kosť Kremerovej, čo bolo u mladého človeka veľmi neobvyklé. Niektoré jej kosti navyše vyzerali byť vybielené, hoci kosti Lisanne boli stále čiastočne obalené mäsom a kožou. Panamský forenzný antropológ tiež upozornil, že na kostiach neboli žiadne škrabance, hoci k nim v prirodzenom prostredí obvykle dochádza. Čoraz viac sa preto začalo špekulovať o chemickom bielení, aké používa pri zbavovaní sa dôkazov napríklad mexický kartel. Mohli sa dievčatá stať obeťami násilného trestného činu?

Otázok a nezrovnalostí bolo množstvo, miestni vyšetrovatelia však po roku prípad uzavreli ako nehodu. Dievčatá vraj utrpeli počas túry zranenia, potom sa stratili a zomreli pri rieke. Toto bol záver, s akým sa mnohí stotožniť nechceli. Miestny reportér napríklad upozornil na to, že nedošlo k stanoveniu časového sledu udalostí, ktorý by korešpondoval s nájdenými dôkazmi. Takisto podľa neho veľmi dobrý stav elektronických zariadení nezodpovedal miestu, kde boli nájdené. Znepokojenie vyjadril aj právny zástupca Kremerovej rodiny, ktorý vyhlásil, že na mieste činu neprebehlo riadne forenzné vyšetrovanie a stále chýbajú kľúčové časti tiel.

Domáci tak dodnes špekulujú, že sa v skutočnosti jednalo o násilný čin a úrady v Paname zámerne mlčia, aby sa vyhli negatívnemu vplyvu na cestovný ruch. Niektorí veria, že dievčatá zabili a zjedli domorodí obyvatelia, iní sa domnievajú, že Kris a Lisanne natrafili na kartely, alebo obchodníkov s orgánmi. Množstvo otázok majú stále aj príbuzní a holandskí vyšetrovatelia. Prečo mali zlomeniny obe dievčatá? A ak boli zranené a cítili sa v ohrození života, prečo neodoslali príbuzným žiadne správy na rozlúčku? Prečo si vyzliekli podprsenky a odložili ich do ruksaku? Prečo neboli džínsové šortky na panve Kremerovej? A napokon prečo ostatky dievčat oddeľujú tak obrovské vzdialenosti? Nezodpovedaných otázok je množstvo, a tak zostáva úmrtie Kris a Lisanne stále obrovskou záhadou.

Autor: © Zoznam/ako