NA CESTÁCH Škola namiesto ulice

Tradičné afganské výrobky v stánkoch zapadajú prachom a predavači znudene postávajú. Keď sa tam predsa len ako cudzinec objavíte, ulica ožije.

Okamžite sa na vás vrhne kŕdeľ detí, ktoré sa vám snažia predať krabičku zápaliek či fľašku balenej vody neznámeho pôvodu. Keď dáte peniaze jednému, môžete rozpútať nevídanú bitku. Detí je totiž mnoho a turistov málo. Uživiť seba i svoju rodinu je tvrdý chlebíček. Najmä, keď nemáte ani 15 rokov.

Žuvačky po záručnej dobe

Osud Afganistanu, drsnej suchej krajiny zmietanej v dlhoročných konfliktoch, je rovnako trpký ako život väčšiny jej detských obyvateľov. Mahmud má desať rokov a žije iba s matkou a štyrmi sestrami. Jeho otec zomrel na sklonku obdobia režimu hnutia Taliban, koncom roka 2001. Ani si ho nepamätá.

V hlavnom meste Afganistanu, Kábule, žije asi tridsať tisíc detí, ktoré prišli o jedného či oboch rodičov a žijú v slame na kopci nad mestom. Zatiaľ čo u nás školopovinní smútia nad koncom prázdnin, oni majú iné starosti. Pracujú na ulici, hoci niektoré ešte nevedia ani poriadne rozprávať. Musia prispievať do rozpočtu svojej rozvetvenej rodiny. Bez otca- živiteľa má rodina len malú šancu, že sa dokáže uživiť. Mnohé vdovy sú negramotné a nemajú skúsenosti so žiadnou inou prácou okrem výchovy a starostlivosti o deti a príbuzných.

Deti si na ulici zarábajú predajom zápaliek, žuvačiek, plastových obalov, či starých časopisov a kníh, ktoré tu zostali po zahraničných hosťoch. Niektoré sa prehrabávajú vo všadeprítomných smetiskách v nádeji, že nájdu cenný tovar a ten výhodne predajú priekupníkovi. Najčastejšie je však ich „práca“ žobranie. Tvrdé žuvačky po záručnej dobe si kúpi máloktorý zákazník…

Tie najusilovnejšie deti si predajom na ulici zarobia mesačne okolo 20 dolárov. Pre Európana zanedbateľná čiastka, pre ich rodiny príjem pokrývajúci väčšinu životných nákladov. Na chodenie do školy teda nie je dosť času. Ani peňazí.

Basketbal a burka

Afganská organizácia Aschiana pomáha práve deťom pracujúcim na ulici. Do kábulských slamov a iných miest posiela svojich pracovníkov, aby vyhľadávali deti v núdzi. V mieste bydliska dieťaťa si vždy overujú jeho skutočnú situáciu. Zisťujú napríklad, čím sa na ulici živí, koľko mesačne zarobí, či sa aspoň občas dostane do školy. Aschiana zabezpečuje pre deti základnú výučbu mimo školského systému a podporuje aj rozvoj ich zručností a talentu.

Fakt, že dieťa strávi v centre Aschiany denne niekoľko hodín namiesto postávania na ulici, má pre dieťa nesmierny význam. V Aschiane sa okrem základných vedomostí naučí, že život nemusí prežiť v slame a žobraním o kúsok jedla. Učitelia sa snažia deti stimulovať a rozvíjať ich talent. 
Aschiana zriadila niekoľko umeleckých tried, kde sa deti učia tradičnej kaligrafii, maľujú, hrajú na rôzne hudobné nástroje, spievajú. Ďalšou výhodou je, že sa v centre deti môžu najesť a pobudnúť vo vykúrených priestoroch, čo je pre väčšinu z nich v zime luxusom.

Medzi dievčatami je veľmi populárny futbal a volejbal. Počas vojny sa nemohli hrať ani s hračkami. Pobehovanie za loptou na improvizovanom ihrisku v jednom z centier Aschiany je vždy sprevádzané výkrikmi a smiechom dievčat v umelohmotných topánkach so šatkou na hlave.
Nikto ich neokríkne, že sa správajú neslušne. Ich mamy ich z diaľky pozorujú cez mriežkovaný otvor v odeve zahaľujúcom celé telo nazývanom burka. Ktovie, možno sa pod ním ticho usmievajú a dúfajú, že ich deti budú mať lepší život, ako mali ony samy.

Škola ako odmena

Deti v Aschiane sa učia aj remeslám. Štúdium je drahé a tieto deti poznajú hodnotu ťažko zarobených peňazí. Remeslo im umožní zarábať si iným spôsobom ako na ulici. Možno sa im takto podarí našetriť si  aj na vysnívanú školu – želajú si deti nahlas. Pri otázke, čím by sa chceli stať, keď vyrastú, ochotne predstavujú svoje veľké ambície – lekárka, futbalista, pilot, maliar, učiteľka...

V krajine, kde je viac než 70% obyvateľstva negramotných a priemerná predpokladaná dĺžka života pri narodení je niečo málo cez 44 rokov, predstavujú túžby mladej generácie nádej na lepšiu budúcnosť. Chodiť pravidelne do školy a pripraviť sa tak na svoju vytúženú kariéru je však zložité. Tých 20 dolárov, ktoré by dieťa inak vyžobralo na ulici, by rodine bytostne chýbalo. 

Riešenie je však možné. Občianske združenie Človek v ohrození začalo s Aschianou spolupracovať pred dvoma rokmi. Cieľ projektu bol jednoduchý – nájsť darcov, ktorí sú ochotní sponzorovať vzdelávanie detí z ulice aspoň na jeden rok. Aschiana sa totiž deťom venuje popri ich práci. Nedokáže ich z ulice dostať úplne, pretože ich rodina by neprežila. Peniaze od darcu by však deti dostali do riadneho systému štátneho vzdelávania. Nemuseli by už pracovať na ulici, lebo čiastka od darcu by nahradila ich celomesačné snaženie. Putovala by priamo rodine dieťaťa, ktorá sa zaviaže, že ho bude každý deň posielať do školy.

Prvými záujemcami o sponzoring boli slovenskí vojaci pôsobiaci v jednotkách NATO v Kábule. Vyzbierali vtedy financie na dve deti. Hussajn a Zjagul slovenských vojakov navštívili na kábulskom letisku. Ťažko povedať, kto bol vo väčších rozpakoch – deti, ktoré vojaci zasypali množstvom darčekov, alebo vojaci, ktorým bolo ľúto vychudnutých detí s poblednutými tvárami.

Za tri roky sa projekt rozšíril o ďalších dvadsaťtri detí, ktoré majú na Slovensku svojich „adoptívnych“ rodičov. Možnosť podporiť a dostať z ulice do školy afganské dieťa stále trvá. Tieto deti berú školu ako dar, nie ako povinnosť. Vďaka finančnej podpore sa nemusia každý deň starať o živobytie a od rána do večera zháňať zákazníkov pre svoj tovar. Konečne môžu byť len tým, čím sú – deťmi.

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastí záujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku. Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta. Pomôžte aj vy Klub darcov Človeka v ohrození.

Zdroj/autor: OZ Človek v ohrození, Marcela Ondeková