VÝLET Mlyny na Žitnom ostrove

Pôvodne bol močaristý, ale rôznymi regulačnými úpravami sa vytvorili podmienky pre pestovanie obilnín a následne i výstavbu mlynov, pravdepodobne už od 11. storočia. Písomná zmienka je z roku 1379.

V 18. storočí mal celý región 120 mlynov - lodných alebo kolových.

Kolový mlyn mlel v Klátovskom ramene až do roku 1941.

V súčasnosti slúži ako stála expozícia vodného mlynárstva a patrí Žitnoostrovnému múzeu ako pozoruhodná technická pamiatka. Ďalšie kolové mlyny na drevených pilótach sú v Tomášikove, Jelke a v Dunajskom Klátove.

Vodné mlyny predstavujú neodmysliteľnú súčasť žitnoostrovských dejín. Ich existenciu umožňovali predovšetkým prírodné, hydrogeografické a hospodárske pomery vytvorené našou veľriekou, Dunajom.

V dávnych časoch nebolo teda ničím neobvyklým počuť klepot mlynského kolesa, alebo zazrieť obrovské koleso ako sa bezmocne krúti poháňané obrovskou masou vody. Mlyny tu boli skutočne na každom kroku, v takmer každej dedine a meste. Používali sa predovšetkým na mletie obilnín, ale aj na poháňanie píly, v neskoršom období u zámožnejších rodín aj na výrobu elektrickej energie.

V druhej polovici 19. storočia mlelo ešte vyše sto mlynov v 21 lokalitách tohto regiónu. Mlyny sa nachádzali aj v takých oblastiach, ktoré sú dnes značne vzdialené od vodných tokov. Na Dunaji a jeho priľahlých ramenách boli rozšírené spočiatku najmä lodné, či nazývané tiež plávajúce mlyny, ktoré sa sústreďovali v tzv. mlynských prístavoch. Mali byzantský pôvod. Najstarším zobrazením takéhoto mlyna na Dunaji je rytina Bratislavy z roku 1595.

Veľké množstvo vodných kolových mlynov bolo vybudovaných najmä na Malom Dunaji. Kým pri lodných mlynoch sa samotný mlyn umiestňoval do prúdu rieky tak, aby účinok vody na lopatky kolesa bol optimálny, pri kolových pobrežných mlynoch bolo nutné vodu na mlynské koleso privádzať.

O živote mlynárov sa zachovalo pomerne dosť informácií. Do mlyna sa privážalo obilie na vozoch, ťahanými zväčša konským záprahom, menej často volmi. Obilie mlynár zomlel za vopred dohodnutú peňažnú odmenu, ale niekedy aj za odmenu vo forme naturálií, čo znamenalo, že sa dohodli na časti zomletého obilia.

V obci Sap bolo zvykom, že mlynári, aby si udržali hospodárov, pohostili ich chutným rybacím paprikášom alebo inými miestnymi špecialitami z rýb. Niekedy totiž hospodári na zomletie museli čakať aj 2-3 dni, kým sa dostali na rad. Aby záujemcom o zomletie obilia utiekol čas čo najrýchlejšie, každý mlynár vraj vedel hrať aj na nejakom hudobnom nástroji (najmä citare, ale aj husliach, harmonike a pod.), a tak, kým sa v mlyne mlelo, na čo dohliadali väčšinou mlynárski učni, mlynár zabával pospolitú spoločnosť svojim umením.

Zaujímavé je, že podľa niektorých údajov, toto staré remeslo neohrozovali vo veľkej miere ani vojny. Dokonca počas tureckej expanzie existovali dohody o ochrane mlynov na Veľkom Dunaji, ktoré boli rešpektované na oboch znepriatelených stranách.

Každý mlynár bol zväčša majiteľom aj menšieho hospodárstva, na ktoré počas mlynárskej sezóny dohliadala mlynárka. Samotný mlynár musel byť všestranne zručný, keďže okrem toho, že si spravidla mlyn staval na základe vyhotovených plánov sám, musel ovládať aj ďalšie remeslá, ktoré v zimných časoch zabezpečovali obživu pre neho i jeho rodinu. Vo väčšine prípadov boli miestni mlynári aj šikovní tesári, kamenári a pod.

Vodné mlyny predstavovali v tomto regióne celkom výnosné remeslo, a to až do obdobia, keď nastúpila modernejšia technika tzv. suchých mlynov. Tieto boli jednak funkčné v zime i v lete, ale boli aj o dosť rýchlejšie a lacnejšie. Dá sa teda povedať, že skutočnú bodku za tradičným vodným mlynárstvom ako výnosným remeslom dali modernejšie stroje.

 

Podunajská turisticko-informačná kancelária Dunajská Streda

Gabčíkovská cesta, areál termálneho kúpaliska
Dunajská Streda
Tel.: +421 905/ 03 34 03
 Email: info@regionds.sk

Žitnoostrovné múzeum
Žltý kaštieľ
Múzejná 2
929 01 Dunajská Streda
Tel.: +421 31 552 24 02, +421 31 552 35 89
Fax: +421 31 552 65 32
E-mail: zmds@zupa-tt.sk
Www: www.zom.sk

 

Zdroj/autor: lexikon, zitnyostrov, drom

Zdieľať článok na Facebooku