Jedna z najväčších ekologických katastrof: Prečo Aralské jazero vyschlo?

Na riekach Amu Darya a Syr Darya, ktoré privádzali do jazera vodu, sa však Sovietsky zväz v roku 1960 rozhodol postaviť rôzne priehrady a kanály. Vláda sa totiž chcela stať najväčším vývozcom bavlny na svete a plantáže potrebovali závlahu.

Systém však nebol efektívny, a tak tieto dve rieky pomaly vyschli. V priebehu pár desaťročí sa veľká vodná plocha premenila na menšie jazierka a milióny rýb vyhynuli. Okrem toho na dne vznikla púšť a do ovzdušia sa uvoľnili soli, minerály a toxíny, ktoré prenášali búrky a vetry priamo na pôdu a samotné obyvateľstvo. Ľudia v Muynaku tak začali trpieť dýchacími problémami či rakovinou.

Dnes pri prechádzke v Muynaku človek vidí, ako sa tam zastavil čas. Domy v okolí jazera sú vyľudnené, kedysi rušné hotely sú schátrané a v prístave ostalo len pohrebisko lodí. V očiach obyvateľov svieti zármutok, beznádej a chudoba. Jazero, ktoré predstavovalo ich zdroj potravy a príjmu, je dnes vzdialené 150 kilometrov.

Keď sa človek postaví na okraj prístavu a predstaví si, že tá nekonečná púšť bola kedysi obrovským jazerom, ktoré siahalo až na územie dnešného Kazachstanu, zmĺkne. Bez slov a so slzami na kraji v očiach sleduje túto skazu.

Malým potešením je projekt lokálnej univerzity, ktorá testuje výsadbu zeleniny v pôde na dne Aralského jazera. Vedú ju dobrovoľníci, ktorí si pamätajú, ako trávili prázdniny na jeho brehu a takto si chcú prinavrátiť tú radosť, ktorú pred polstoročím rokmi prežívali.

Autor: © Zoznam/Lenka & David Haring