Peru je gastronomickým rajom: Jedno tradičné jedlo je však turistom proti srsti

 

Pestrá zmes kultúr, vôní a chutí

Peru je domovom tisícok jedinečných chutných receptov a ingrediencií, preto patrí k najpopulárnejším gastro destináciám sveta. Vďačí za ne nielen svojim geografickým danostiam, ale aj dlhej a bohatej histórii. Veď prvé významné indiánske civilizácie sa začali na jeho území rozvíjať už pred tritisíc rokmi, zanechajúc za sebou niekoľko vzácností, vrátane známych obrazcov na planine Nazca.

Obrovský rozmach ale nastal najmä po roku 1200, keď bolo územie dnešného Peru súčasťou Inkskej ríše, najväčšieho a najvyspelejšieho štátu predkolumbovskej Ameriky s približne desiatimi miliónmi obyvateľov. Ani tým sa však v 1. polovici 16. storočia nepodarilo zabrániť katastrofe - územie dobyli conquistadori na čele s Franciscom Pizarrom a na nasledujúce tri storočia sa tu usadili Španieli, ovládajúci z dnešnej Limy celý kontinent.

Peru získalo nezávislosť od Španielska až v roku 1824, preto sa vplyv tejto, ale aj viacerých ďalších krajín, dodnes odráža v mnohých oblastiach života, vrátane gastronómie. Predhispánska kuchyňa napríklad dala Peru pokrmy ako pachamanca (mäso marinované v zmesi korenia a pečené na horúcich kameňoch) či cuy chactado (vyprážané morčatá), Španieli zas do jedálneho lístka zaviedli cibuľu ako základ každého jedla a medové dezerty.

Keď v 19. storočí prišli do krajiny čínski prisťahovalci, spojili svoje zvyky s miestnymi, a tak vznikol úplne špecifický peruánsko-čínsky štýl varenia s názvom chifa, ktorý využíva najmä ryžu, mäso, rezance a zeleninu.

 

Domov nenahraditeľných plodín

Dôvodom pestrosti (a obľúbenosti) peruánskej kuchyne je však aj tunajšie podnebie. V horských oblastiach sa pestuje quinoa, v džungli rastie maniok a na pobreží sa zas darí limetkám a hroznu. Každý typ terénu ponúka ideálne podmienky na pestovanie iných plodín, a tak sa tu na jednotvárnosť v ponuke ingrediencií rozhodne nemusia sťažovať.

Len zemiakov, ktoré sa mimochodom do sveta rozšírili práve z tejto oblasti, tu pestujú až 4000 druhov! Niektoré sú žlté, ružové, purpurové, hnedé, ba dokonca strakaté a okrem rôznych farieb sa odlišujú aj tvarom, veľkosťou a varnými vlastnosťami.

Peruánsky pôvod má však aj paradajka, ktorá sa síce považuje za základ talianskej kuchyne, ale všetky dnešné odrody boli vyvinuté z plodu rastliny Solanum pimpinellifolium, stále divo rastúcej v severnom Peru. Ďalšou rozšírenou potravinou, o ktorej sa predpokladá, že má pôvod v tejto juhoamerickej krajine, je aj podzemnica olejná. Pôvodní obyvatelia vyrábali keramiku v tvare arašidov už pred 3500 rokmi a predchodcovia Inkov vkladali tieto semená k múmiám, aby im spríjemnili posmrtný život.

 

Čo ochutnať dnes

Peruánska kuchyňa je aj v súčasnosti výsledkom kultúrnej fúzie a tak, ako v nej nájdete množstvo rôznych ingrediencií a chutí, na výber sú aj rôzne typy stravovania. Najnáročnejší gurmáni  ocenia fine diningové reštaurácie na čele s presláveným Centralom, ktorý sa považuje za najlepší podnik v celej Latinskej Amerike, ale aj desiatky ďalších reštaurácií, ktoré sa pravidelne objavujú na popredných priečkach gastronomických rebríčkov.

Skutočným zážitkom je však aj street food. Ochutnajte sendvič butifarra, mäsom plnený kukuričný alebo banánový list tamales alebo anticuchos, ktoré pripomínajú naše ražniči. Priam povinnou jazdou je aj národné peruánske jedlo ceviche (alebo tiež cebiche či seviche), ktoré sa pripravuje zo surovej ryby. Malé kocky mäsa sa niekoľko hodín marinujú v citrónovej alebo limetkovej šťave a napokon zmiešajú s cibuľou, čili a ďalšími koreninami.

 

Čím to zapiť

Najobľúbenejším nealko nápojom v Peru je žltá bublinková Inca Kola so žuvačkovou chuťou. Z alkoholov sa popularite teší studené pivo, koktail pisco sour z miestnej hroznovej pálenky aj lahodný rum Millonario, ktorý sa vyrába na severe krajiny, kde v roku 1904 miestni farmári založili Hacienda Agrícola de Chiclayo.

Pôvodne to bola len malá rafinéria cukru, v roku 1950 však na trh uviedla aj prvé rumy, ktoré postupne dobyli celý svet. Vyrábajú sa z cukrovej trstiny pestovanej na vulkanickej pôde, ktorá sa po zbere lisuje. Postupným zahrievaním jej šťavy vznikne hustá melasa a jej fermentovaním a destilovaním lahodný rum.

Ten peruánsky si pôvodne kupovali len miestni boháči, preto ho začali nazývať „por los millonarios“ (pre milionárov). Dnes si ho však už môže dovoliť každý, kto si chce vychutnať dúšok skutočne kvalitného moku. Vyváža sa do množstva krajín vo všetkých kútoch Zeme, vrátane Slovenska.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku