Najväčší obraz v Louvri: Maliar si zaň vypýtal peniaze aj sud vína

Posledný z troch kňazov pripája podpis na listinu. Ide o zmluvu, na základe ktorej má byť vytvorený obraz zachytávajúci „hostinu s Kristovým zázrakom v Káne galilejskej a veľkým množstvom postáv“. V roku 1562 sa benediktíni z benátskeho kláštora San Giorgio Maggiore rozhodli objednať rozmerné plátno pre svoj refektár, teda jedáleň. 6. júna poveria prácou Paola Veroneseho (1528–1588), ktorý si za dielo vypýta nielen 324 dukátov a zaplatenie nákladov na obživu a ubytovanie, ale aj zabezpečenie jedla v refektári a poskytnutie sudu vína.

Farby najvyššej kvality

Na plátne pribúda jedna postava za druhou. Veronese vyjde mníchom v ústrety a zaplní dielo množstvom figúr. Celkom ich na maľbu umiestni 132. Uprostred obrazu sedí Ježiš a Panna Mária, ktorým sa okolo hlavy trblieta svätožiara. Plátno zachytáva výjav, kedy Kristus na svadbe v dedine Kána premenil vodu na víno. Aj napriek obrovským rozmerom ide maliarovi a jeho pomocníkom práce od ruky. Dielo dokončia už za 15 mesiacov. To doslova a do písmena žiari farbami. Veronese totiž splnil aj druhú podmienku benediktínov – použiť „farby najvyššej kvality“.

Zachytí aj sám seba

Do kláštora San Giorgio Maggiore mieria francúzski vojaci. Keď sem počas napoleonských vojen dorazia, zvesia Svadbu v Káne galilejskej zo steny. Medzi postavami na obraze môžu rozoznať aj slávne osobnosti doby, v ktorej jeho autor žil. Či už ide o francúzskeho kráľa Františka I. (1494–1547), cisára Karola V. (1500–1558) alebo osmanského sultána Sulejmana I. (1495–1566). Sám seba umiestnil maliar medzi hudobníkmi. Napoleonovi vojaci obraz vodorovne rozrežú a zrolujú. 11. septembra 1797 ho pošlú do Paríža, kde je dodnes.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue