Keď Raffael Santi pozdvihne zrak, zbadá nad zárubňami dverí krátky nápis. „Pozvaní buď len tí, ktorí prinášajú esprit, duchaplnosť a dobrú náladu a pri odchode zanechajú peniaze či dar hodný úcty,“ hlása. Mladučký maliar práve vstupuje do rezidencie rímskej kurtizány Imperie.
V okne honosného paláca na križovatke rímskych ulíc Via di Monserrato a Via del Pellegrino je možné uvidieť nesmierne krásne dievča. Ide o Imperiu Cognati (1486-1512), ktorá sa tu zámerne vystavuje na obdiv. Ide totiž o prostitútku. Prehliadnuť ju prakticky nemožno, pretože je údajne „krásna ako sama bohyňa Venuša“. Pôvab a šarm zdedila po matke Diane, ktorá sa svojho času tiež živila ako kurtizána. Kto bol otcom dievčaťa, nie je jasné. Špekuluje sa, že ním mohol byť pápežov ceremoniár Paris de Grassis (asi 1470-1528). Imperia sa každopádne veľmi skoro vydá v matkiných stopách. Predávať svoje telo začne zrejme už ako 14-ročná…
Pre najbohatších
Prepychovo zariadeným salónom sa rozliehajú ľubozvučné verše. Plynú z úst Imperie, z ktorej nemôže odtrhnúť pohľad jej najzámožnejší klient. Je ním sienský bankár Agostino Chigi (1466–1520), považovaný za najbohatšieho muža svojej doby. Imperia totiž nie je len tak hocijaká kurtizána. „Bola to žena duchaplná a vzdelaná a od istého Domenica Campana sa naučila písať sonety, okrem toho prevádzkovala hudbu,“ uvádza švajčiarsky historik Jacob Burckhardt (1818–1897). Dievča navštevuje iba vybraná spoločnosť vplyvných a bohatých mužov. Vďaka Chigimu, s ktorým podľa všetkého splodila jednu alebo dve dcéry, si môže svoj salón zriadiť v paláci na dohľad od centra Ríma. Bankár navyše Imperii daruje aj rozľahlú vilu za mestom.
Galatea
Zdroj: Wikimedia
Ako posadnutý
Nástenná maľba je prakticky hotová. Raffael (1483-1520) trochu poodstúpi, aby si ju lepšie prezrel. Zachytáva morskú nymfu Galateu vo veľkej mušli, ťahanej delfínmi. Predlohou pre ňu mu je Imperia. Nie náhodou. Fresku totiž umelec vytvorí pre Chigiho, ktorý si dielo okolo roku 1510 objedná do svojej dokončovanej vily Farnesiny. Raffael krásnu kurtizánu však zachytí na niekoľkých ďalších dieloch, okrem iného aj ako Sapfó na freske Parnas, ktorú je možné obdivovať vo Vatikáne. Zdá sa, akoby ňou bol nejaký čas posadnutý. Niektorí historici sa preto domnievajú, že s ňou zdieľal oveľa viac než len lásku k sonetom a hudbe...
Freska Parnas, Sapfó vpravo dole
Zdroj: Wikimedia
Pompézny pohreb
Nákladný smútočný obrad je v plnom prúde. Veľa ľuďom však nie je vôbec po chuti. „Však viete, čo bola Imperia zač,“ možno počuť. Krásna kurtizána, medzi ktorej klientmi patrili aj bankár Angelo Del Bufalo (†asi 1530) alebo budúci kardinál Jacopo Sadoleto (1477–1547), zomrela pár dní po dovŕšení 26 rokov. Čo bolo príčinou jej predčasnej smrti, nie je jasné. „Odišla bohatá, uctievaná a dôstojná vo svojom vlastnom dome,“ poznamenáva básnik Pietro Aretino (1492–1556). Podľa jednej z verzií spáchala samovraždu, pretože ju Chigi chcel opustiť. Je to tiež bohatý bankár, kto jej vypraví veľkolepý pohreb. Ostatky „Kráľovnej kurtizán“ počas neho spočinú v pompéznej hrobke v bazilike sv. Gregora.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
TV program Telkáč.sk
