Vedci prepisujú históriu: Homo sapiens boli v Európe oveľa skôr, než sa predpokladalo

Vedci uviedli, že pomocou starobylej DNA identifikovali 13 kostrových pozostatkov Homo sapiens v jaskyni Ilsenhöhle, ktorá sa nachádza pod stredovekým hradom na vrchole kopca v nemeckom meste Ranis. Vek kostí bol určených na 47.500 rokov. Až doteraz boli najstaršie pozostatky Homo sapiens zo severnej časti strednej a severozápadnej Európy staré asi 40.000 rokov.

"Tieto fragmenty sú priamo datované rádiokarbónom a poskytli dobre zachovanú DNA Homo sapiens," uviedol paleoantropológ a vedúci výskumu Jean-Jacques Hublin z Collège de France v Paríži.

Homo sapiens vznikol v Afrike pred viac ako 300 000 rokmi, neskôr putoval po celom svete a stretol sa s ďalšími ľudskými populáciami, vrátane neandertálcov. Vďaka neúplným fosílnym záznamom nie sú jasné podrobnosti o tom, ako sa Homo sapiens šíril Európou a akú úlohu hral náš druh pri vymieraní neandertálcov, ktorí zmizli zhruba pred 40.000 rokmi.

Výskum, ktorý bol prezentovaný v troch štúdiách publikovaných v časopisoch Nature a Nature Ecology & Evolution, ukázal, že v oblasti bolo vtedy chladnejšie ako dnes – chladná stepná tundra sa podobala dnešnej Sibíri alebo Škandinávii. Výskum tiež ukázal, ako sa Homo sapiens, hoci má korene v teplejšej Afrike, pomerne rýchlo prispôsobil mrazivým podmienkam.

Vedci dospeli k záveru, že jaskyňu sporadicky využívali malé mobilné skupiny lovcov a zberačov, ktorí sa pohybovali v krajine plnej cicavcov doby ľadovej, a že v iných obdobiach ju obývali jaskynné hyeny a jaskynné medvede.

"Lokalita v Ranise bola obsadená počas niekoľkých krátkodobých pobytov, a nie ako obrovské táborisko," uviedol archeológ Marcel Weiss z Univerzity v Erlangene v Nemecku, ďalší z vedúcich výskumu.

Kosti a kamenné artefakty z jaskyne ukázali, že títo ľudia lovili veľké cicavce vrátane sobov, koní, zubrov a nosorožcov srstnatých.

"Je zaujímavé, že strava týchto raných Homo sapiens aj neskorých neandertálcov sa zrejme zameriavala na veľkú suchozemskú zver, čo mohlo viesť k oblastiam vzájomnej konkurencie," uviedol zooarcheológ Geoff Smith z Kentskej univerzity, ktorý viedol jednu zo štúdií. "Stále však potrebujeme ďalšie údaje, aby sme lepšie pochopili úlohu a vplyv klímy a prichádzajúcich skupín Homo sapiens na konečné vymretie neandertálcov v Európe."

Zdá sa, že tento výskum vyriešil diskusiu o tom, kto vyrobil špecifický súbor európskych kamenných artefaktov - pripisovaných tzv. lincombsko-raniskej-jerzmanovickej kultúre (LRJ) - vrátane kamenných čepelí v tvare listov, ktoré sa používali ako hroty oštepov pri love. Mnohí odborníci predpokladali, že ich vyrobili neandertálci. Ich prítomnosť v Ranise bez dôkazov o neandertálcoch naopak naznačuje, že ich vyrobil Homo sapiens.

"Tieto hroty čepelí boli nájdené od Poľska a Česka cez Nemecko a Belgicko až na britské ostrovy a teraz môžeme predpokladať, že s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú ranú prítomnosť Homo sapiens v celej tejto severnej oblasti," povedal Smith.

Prečítajte si tiež

Vedci prekvapujú: Už prví ľudia v Európe lovili lukom a šípmi

Vedci identifikovali kosti na základe mitochondriálnej DNA, ktorá odráža dedičnosť po matke. Viac sa dá dozvedieť z jadrovej DNA, ktorá ponúka genetické informácie od oboch rodičov, vrátane toho, či sa Homo sapiens v Ranise krížil s neandertálcami.

Jaskyňa bola vykopaná v 30. rokoch 20. storočia, kedy boli nájdené kosti a kamenné artefakty, kým práca prerušila druhá svetová vojna. Vtedajšia technológia nedokázala kosti identifikovať. V rokoch 2016 až 2022 ju vedci znovu preskúmali a objavili ďalšie kosti a artefakty. Sekvenovanie DNA na novo nájdených a predtým odkrytých kostiach identifikovalo pozostatky Homo sapiens.

"Výsledky pre Ranis sú úžasné," uviedol Weiss a dodal, že vedci by sa mali vrátiť k ďalším európskym lokalitám z tohto obdobia a overiť, či neobsahujú podobné dôkazy o prítomnosti raného Homo sapiens.