Pradávny Turiec vypĺňalo jazero: Zaniklo vyzdvihnutím Malej Fatry

Jazero, ktoré zapĺňalo Turčiansku kotlinu v období treťohôr, bolo uzavreté uprostred pevniny, ďaleko od súvekého Panónskeho jazera. Nevytekala z neho väčšia rieka, jeho brehy tvorili mokrade, lužné lesy a mierne pahorky. Na dávnu existenciu jazera v tejto kotline poukazujú usadeniny s fosíliami mäkkýšov a flóry, ktoré zaujímali geológov po desaťročia. Avšak kedy presne jazero v Turčianskej kotline existovalo, sa tradičnými metódami doposiaľ nepodarilo odhaliť.

„Použili sme novú metódu datovania pomocou kozmogénneho berýlia z atmosféry, ktoré sa s dažďom dostáva do riek a morí a ukladá sa na povrchu zrniek sedimentu. Vďaka jeho rádioaktívnemu rozpadu vieme vypočítať vek usadenín. Metóda má veľký potenciál, keďže analyzovaným materiálom je íl, najbežnejší sediment na Zemi,“ hovorí Michal Šujan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej sa táto pomerne nová metóda datovania rozvíja.

Na základe výsledkov merania autori vedeckého článku stanovili vek existencie Turčianskeho jazera medzi 10,7 a 6,7 milióna rokmi. Jeho zánik v období okolo 6,7 milióna rokmi bol spôsobený vyzdvihnutím Malej Fatry. Znos štrkov a pieskov z pohoria zaplnil jazero a viedol k vzniku povodia Váhu tak, ako ho poznáme dnes. Výskum sedimentu v kotline zároveň umožnil nazrieť aj do vývoja Západných Karpát. „Sedimenty uložené v paleojazere svedčia o krajinnom ráze Západných Karpát a ich postupnom zdvíhaní. Tatry a Nízke Tatry v období medzi 10,7 a 6,7 milióna rokmi netvorili počas existencie Turčianskeho jazera výrazne vyzdvihnuté pohoria. V opačnom prípade by totiž sediment z nich spôsobil skoršie vyplnenie jazera a jeho zánik,“ dodáva Michal Šujan. 

Výskum realizoval medzinárodný tím vedcov z Prírodovedeckej fakulty UK, Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea, Francúzska a Chorvátska. Jeho výnimočnosť podčiarkuje skutočnosť, že podobnej problematike sa nevenuje takmer žiadne iné pracovisko na svete.