NA CESTÁCH Alenka u protinožcov

Bývam v Trnave a som veľmi zvedavá. Povedala som si: "Čo môžeš stratiť?" A napísala som mu.

Potom nasledovalo pár mesiacov písania a nakoniec pozvanie do Sydney. Bála som sa a zároveň aj tešila. Čítala som veľa článkov o dôverčivých ženách...a naviac i moje dve priateľky ma strašili úchylákmi, vrahmi a pod. Moji dvaja synovia boli za to, aby som cestovala. No, zavážili najmä maily od priateľa. Boli také krásne...a keďže som si počas 27 rokov manželstva neužila romantiky, bola som rozhodnutá. Takto nemôže písať zlý človek.

Cesta bola veľmi ťažká (aj preto, že neviem anglicky) a dlhá. Na letisku ma čakal On a krásny východ slnka. Obloha bola červená, akoby horelo. Bola som unesená krajinou, rastlinami, množstvom kvetov – ako Alenka v ríši divov.

Po príchode k nemu domov ma privítali dvaja zúriví dingovia - Lasy a Bendži. Bála som sa ich, ale na druhý deň mi už robili spoločnosť a doslova mi jedli z ruky. Môj priateľ musel chodiť do práce a ja som zatiaľ robila bežné domáce práce okolo domu a poobede sme vždy niekam išli. Raz k oceánu (ten ma úplne uchvátil svojou silou a meniacimi sa farbami), potom do buše pozrieť klokany, návšteva Sydney, výlet loďou, Modré hory, Veľký kaňon.

No najkrajší zážitok bolo stanovanie v rezervácii asi 300 km južne od Sydney. Kemp spravovaný domorodcami čistý a udržiavaný, celý týždeň sami dvaja (spoločnosť na lúke, kde sme stanovali nám robili len kengury a rozely).

Nekonečné krásne pláže plné mušlí, prekrásne zátoky s čírou vodou, biely piesok. Nič krajšie som v živote nevidela. Postupne, krok za krokom som spoznávala svojho priateľa a hoci som si hovorila - už nikdy viac, zaľúbila som sa v päťdesiatke ako školáčka.

Austrália je krásna zem, ale žiť by som tam nechcela. Spôsob života, mentalita ľudí, jazyková bariéra a tiež to, že nemám pri sebe priateľov. To sú hlavné dôvody. Šesť týždňov ubehlo ako voda a prišla rozlúčka. A hoci som si odnášala veľmi veľa krásnych zážitkov a obrázkov, opúšťala som človeka, na ktorom mi veľmi záležalo.

Po dvoch mesiacoch prišiel na Slovensko a prežil tu vianočné sviatky. Od apríla je tu natrvalo a ja som tá najšťastnejšia žena na svete. Som rada, že som sa rozhodla pre túto cestu do neznáma i napriek varovaniam priateliek. Odvážnemu šťastie praje a u mňa to platí dvojnásobne. Krásne zážitky na celý život a milovaný človek - to sú moje suveníry z Austrálie.

Zdroj/autor: Helena O.,drom