Indický klenot vykúpený bolesťou: Na stavbe Tádž Mahalu drelo 1000 slonov

Je február roku 1628, keď sa princ Churrám (1592–1666) stáva cisárom Mughalskej ríše a prijíma meno Šáhdžahán. Na ceste k trónu za ním zostáva niekoľko mŕtvych príbuzných, ale neľútostný vládca má aj svoju slabú stránku. Nado všetko miluje svoju ženu Mumtáz Mahal (1593–1631). Hoci má byť pôvodne iba jednou z mnohých členiek cisárovho háremu, vládca rýchlo rozozná jej potenciál a urobí z nej svoju hlavnú manželku. Mumtáz teraz sedáva pri oficiálnych príležitostiach po jeho boku, sprevádza ho na cestách a je jeho radkyňou v štátnických záležitostiach. Je vyhlásená strážkyňou cisárskej pečate, čo jej dáva právo kontrolovať úradné dokumenty pred ich vydaním. Majú spolu 14 detí, pri pôrode toho posledného však žena v roku 1631 umiera.

Pocta láske

Cisár je zdrvený, podľa legendy dokonca pri smrteľnom lôžku svojej milovanej predčasne zošedivie. Vyhlasuje dvojročný štátny smútok, ktorý zahŕňa nielen zákaz akýchkoľvek radovánok a osláv, ale aj zákaz prevádzkovania hudby, používania parfumov alebo nosenia šperkov. Aj to je však zlomenej duši čerstvého vdovca málo. Rozhodne sa vystavať monumentálny pomník, nesmrteľné dielo, ktoré bude navždy pripomínať Mumtáz Mahal a jej lásku. „Svet na ňu nikdy nesmie zabudnúť,“ vyhlasuje. Do mesta Ágra sú povolaní najvýznamnejší architekti a umelci z Turecka, Perzie, Samarkandu (v dnešnom Uzbekistane), Francúzska či Talianska. Mauzóleum Tádž Mahal alebo Korunu paláca navrhne najvýznamnejší architekt doby, Ustad Ahmad Lahori (asi 1580-1649), ako symbol krásy a večnej lásky.

Drahokamy sveta

Stavba takého gigantického symbolu však nie je len tak. Potrvá 22 rokov a zamestná približne 20 000 remeselníkov. Mramor z lomu vzdialeného 300 kilometrov prepravuje 1000 slonov, povrch fasády krášlia vlysy, reliéfy a vsadené polodrahokamy, ktorých je tu použitých 28 druhov. Stavitelia vyhľadávajú najvhodnejšie kamene po celom známom svete. Jaspisy pochádzajú z Pandžábu, nefrity a krištáľ z Číny, tyrkysy dorazia z Nepálu a pre lazurit musia až do Afganistanu. Zafír pripláva zo Srí Lanky a domovom oranžového karneolu je Arábia.

Stále spolu

V záhradách, kam sa vchádza monumentálnou bránou symbolizujúcou vstup do raja, je novému komplexu vyhradený priestor s rozmermi 567 x 305 metrov, hlavná štvorcová budova mauzólea má strany dlhé 56 metrov. Od brány k nej priťahuje pohľad vodný kanál, zvaný Lotosový bazén, v ktorom sa biela krása Tádž Mahalu odráža rovnako ako štvorica štíhlych minaretov. Budova vysoká 72 metrov je zakončená 44-metrovou dvojitou kopulou so štyri metre hrubými stenami. Práve v tejto budove je umiestnený kenotaf - náhrobok Mumtáz Mahal. Miesto posledného odpočinku tu našla nielen žena, na oslavu ktorej bol celý komplex vybudovaný, ale aj sám cisár. Po smrti sú tak stále bok po boku, aj keď kenotafy v mauzóleu sú len symbolické a skutočné pozostatky zamilovaného páru sú uložené v bezpečí hlboko v podzemí.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Luděk Příhoda