Heddal Stave – najväčší drevený kostol v Nórsku je majstrovským dielom

Vyrobili ho bez pomoci píly

Tak ako Heddal Stave, aj všetky ostatné kostoly tohto druhu boli postavené iba z dreva. To znamená, že na nich neboli použité ani len klince. Išlo o špeciálny spôsob výstavby, ktorý poznáme napríklad aj z dreveného kostolíka v Kežmarku. Predpokladalo by sa teda, že na takéto práce Severania nutne potrebovali pílu. Lenže v tých časoch ju ešte nepoznali, preto pracovali náročnejším spôsobom a používali iba sekeru. Výpomoc pri výstavbe bola preto veľmi náročná a okrem zručnosti si vyžadovala najmä veľkú trpezlivosť robotníkov.

Možno by ste sa domnievali, že aspoň rekonštrukcia týchto kostolíkov bola podstatne jednoduchšia. No historici sa stretli s kurióznym zlyhaním. Laty na opravu Heddal Stave nechali vyrobiť strojom, čo bola veľká chyba. Pri opracovávaní dreva sekerou sa totiž rešpektujú prírodné danosti dreva a vďaka tomu potom šindle na sebe lepšie držali. Keď dosky vyrobil stroj, boli priveľmi hladké a neudržali sa na potrebnom mieste. V takom prípade by na zachytenie potrebovali kovové klince.

Postavili ho vraj za tri dni

Keď radšej veríte legendám, v tom prípade vás istotne zaujme príbeh, podľa ktorého vznikol kostol len za tri dni. Heddal Stave dokonca mali postaviť iba piati farmári, pretože im pri tom pomáhal troll, ktorý sa im chcel takto zavďačiť. Začiatky histórie kostola sú trochu nejasné. Prvá písomná zmienka totiž pochádza zo 14. storočia, ale podľa odborníkov ho museli postaviť podstatne skôr. Niektoré zdroje hovoria o 12., iné o 13. storočí. Kostol má zaujímavo riešenú strechu. Urobili ju tak i kvôli praktickému hľadisku, pretože v zime sa vďaka tomu ľahšie zosunul sneh. Interiér je nádherne zdobený. V 16. storočí prešiel väčšou obnovou, pretože už mal viacero statických problémov. Vtedy došlo aj k úprave niektorých architektonických prvkov. Posledná veľká rekonštrukcia prebehla okolo roku 1950.

Jedna stena musela byť bez okien

Kostol bol postavený podľa presných pravidiel, ktoré boli spojené s rôznymi poverami. Oltár musel byť orientovaný na východ, pretože diabol a zlé sily mali údajne vždy útočiť zo severu. Ženy tiež z toho dôvodu sedávali na ľavej strane, lebo sa im pripisovali silné spirituálne vlastnosti a dokázali by túto neželanú návštevu zastaviť. Severná stena navyše kvôli tomu nemá žiadne okná. Keby totiž prišiel satan, nevidel by dovnútra a nemohol by tak vymýšľať podrazy na veriacich.

Časom v niektorých kostoloch v Nórsku pribudli okná aj na tejto strane, ale väčšina zostala uchovaných v pôvodnej podobe. Heddal Stave sa dlhý čas osvetľoval iba sviečkami. Vyzeralo to dramatickejšie a teplo a svetlo sviečok malo veriacich opäť ochrániť pred zlými silami. Vchody do kostola sú netradične úzke. Boli totiž vymyslené tak, aby dnu mohla vojsť len jedna osoba a nedovliekla tak so sebou diabla, ktorý by kráčal popri nej.

Majstrovská práca rezbárov

Na kostole odviedli znamenitú prácu nielen pri jeho budovaní, ale taktiež pri zdobení. Heddal Stave je vďaka tomu dokonalou ukážkou bravúrnej práce rezbárov. Tí vytvorili nádhernú výzdobu nielen na stenách a oltári, ale aj na laviciach. Nachádzajú sa tam viaceré symboly, ktoré prepájajú mýtický svet s kresťanstvom.

Stvárnená je tiež legenda o známom nórskom drakobijcovi. Veľa zaujímavostí nájdete aj popri kostole. Neďaleko sa nachádza iný svätostánok, ktorý už medzičasom premenili na kaviareň s informačným centrom. Taktiež tam uvidíte skanzen, v ktorom sú situované rôzne tradičné budovy a domy, v ktorých žili tunajší predkovia. Pravidelne tu organizujú podujatia, počas ktorých predstavujú miestne tradície a ľudové remeslá.

Autor: © Zoznam/David