Najviac piva na svete: Nové belgické múzeum približuje jeho históriu a odporučí, ktoré vám sadne

Burza, ktorá je jednou z ikonických budov v centre belgického hlavného mesta, sa pre verejnosť otvorila po trojročnej rekonštrukcii. Myšlienka sprístupniť túto budovu ľuďom sa objavila už pred 12 rokmi, keď Burza chátrala a verejnosť do nej nemala prístup. Stavebné práce začali až o viac ako osem rokov neskôr. V súčasnosti bol predstavený projekt za viac ako 90 miliónov eur.

"Burza bola vždy uzavretou budovou, do ktorej ľudia nemohli vstúpiť. Teraz sa stala akousi krytou ulicou, ktorú môžu ľudia prechádzať a kde sa budú organizovať výstavy, predstavenia a ďalšie podujatia. Dúfam, že sa tam Belgičania i turisti budú cítiť ako doma," uviedla k otvoreniu Burzy Ans Persoonsová, ktorá má v belgickej metropole na starosti oblasť výstavby.

Budovou, ktorá sa nachádza neďaleko známeho námestia Grand Place, si možno len skrátiť cestu, alebo si v nej na lavičkách či v kaviarni a čoskoro aj v reštaurácii posedieť. To všetko je voľne prístupné všetkým návštevníkom. Schodisko vedúce z námestia Place de la Bourse, obľúbeného miesta na posedenie či stretnutia, teraz vedie do obrovskej haly, kde boli zrenovované poničené stĺpy a podarilo sa tiež vyčistiť plakety s menami európskych metropol, ktoré sa nachádzajú pri strope. Ich zlatá farba sa tak opäť leskne.

Jedna zo sôch na schodoch znázorňujúca leva a muža s pochodňou bola iba deň po otvorení Burzy poničená, keď sa na ňu snažil vyliezť turista v podguráženom stave. Mesto bude chcieť po mužovi náhradu škody, informoval list The Brussels Times.

V jednom z rohov hlavnej haly sa nachádza vchod do Belgického pivného sveta, ktorý sa rozprestiera na druhom a treťom poschodí budovy. Múzeum sa už pred svojím otvorením stalo terčom kritiky. Jednak kvôli tomu, že zaberá podľa niektorých príliš veľkú časť budovy a tiež kvôli tomu, že ide o "komerčnú a turistickú záležitosť", čo nezodpovedá verejnej funkcii, ktorú by Burza podľa kritikov mala plniť. Faktom však je, že spoločnosť, ktorá za vznikom múzea stojí, pomohla financovať prestavbu budovy, takže jej podpora celého projektu bola kľúčová. Mesto teraz dúfa, že nová atrakcia priláka ročne toľko návštevníkov ako napríklad Atomium.

"Nikde na celej planéte nenájdete toľko pív ako tu. Nikde na svete nie je toľko chutí a príbehov spojených s pivom," víta expozícia hneď na začiatku. Lístok do múzea stojí 17 eur. Veľkého množstva exponátov sa možno dotýkať, múry sú interaktívne, všetko hrá, hovorí, spieva, hýbe sa. Pokiaľ ide o históriu výroby piva v Belgicku, dozvedia sa návštevníci napríklad o mníchoch, ktorí ho varili v kláštoroch. Obyčajná voda bola vtedy často závadná a viedla k mnohým epidémiám, pivo tak bolo v stredoveku bezpečnejšou alternatívou.

Iný interaktívny panel zase rozpráva o mýtickom flámskom kráľovi menom Jan Primus, tiež známom ako Gambrinus, ktorý žil v 13. storočí v Bruseli a za ktorého vlády sa tiež hojne varilo pivo. Návštevníci sa postupne dozvedia viac o štyroch rôznych spôsoboch fermentácie piva aj o tom, ako sa recepty na pivo, aj ich tajné prísady, odovzdávali z generácie na generáciu.

"Čerstvé pivo bolo bezpečné piť, ale nie dlho. Po niekoľkých dňoch sa stalo nepiteľným rovnako ako voda. Sládkovia začali hľadať prísady a experimentovali s bylinkami a korením," píše sa na interaktívnych paneloch, ktoré plnia úlohu sprievodcov po celom múzeu. Neskôr sa zistilo, že na trvanlivosť a bezpečnosť nápojov má pozitívny vplyv jedna prísada - chmeľ. Vďaka nemu potom pivo vydrží dlhšie. Pôvodne sa pivo v Belgicku varilo len z vody, sladu, kvasiniek a zmesi byliniek.

Rôznorodosť belgického piva sa na začiatku 20. storočia postupne vytrácala s nástupom nemeckých ležiakov a anglických pív typu ALE. Počas prvej svetovej vojny tiež museli sládkovia často svoje medené kotly odovzdať pre potreby vojnového priemyslu na výrobu munície. "Po vojne sa znovu podarilo vzchopiť len tým pivovarom, ktoré mali dostatočný kapitál. Počet pivovarov klesol, zároveň museli bojovať so zahraničnými konkurentmi. Dôležitá tak začala byť výrazná a zaujímavá značka a s ňou spojené poháre," opisuje múzeum nedávnu históriu piva.

Belgicko teraz vyrába asi 1600 druhov pív a jeho pivná kultúra bola v roku 2016 pridaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Niektoré z nich si môže návštevník vyskúšať aj na záver prehliadky Belgického pivného sveta. S výberom pomôže virtuálny barman či barmanka. Aký by ste si dal zákusok? Kde by ste chceli stráviť dovolenku? Čo by ste si dali k jedlu, keby ste boli naozaj hladní? Po odpovediach na tieto otázky barman ponúkne niekoľko druhov pív, ktoré by mali zodpovedať návštevníkovej chuti a preferenciám. Malý pohárik tohto piva si potom každý môže vychutnať v rámci vstupného o jedno poschodie vyššie, v panoramatickom Skybare na streche Burzy, odkiaľ možno vidieť celý Brusel.

Autor: Tereza Šupová