Päť najkrajších víl Mediciovcov: Pohodlie, luxus a rodové poklady pod jednou strechou

 

Početný medicejský dvor sa chystá na cestu na vidiek. Nejde o nič výnimočné. Florentskí bankári radi trávia najmä sparné letné dni mimo toskánskej metropoly. „Od 15. storočia si za jej hradbami budovali honosné odpočinkové sídla,“ poznamenáva britský historik Christopher Hibbert (1924–2008). Celkom ich Mediciovci postavia okolo troch desiatok. Vily sú historicky aj architektonicky mimoriadne cenné. Dvanásť z nich a dve záhrady sú preto v roku 2013 zapísané na zoznam pamiatok UNESCO. Ktorá z medicejských víl je tá najväčšia, v ktorej kedysi viselo Zrodenie Venuše a kde sa vraždilo?

 

1. Záhrada Otca vlasti

Rezidencia: vila v Trebbiu

Doba: začiatok 15. storočia

Umiestnenie: 20 km severne od Florencie

Zaujímavosť: Pobýval v nej aj Amerigo Vespucci.

Na stole leží naplnený vačok s peniazmi. Patrí nové hlave Mediciovcov, ktorou sa ku koncu 14. storočia stáva Giovanni di Bicci (asi 1360–1429). Práve za jeho vlády zažíva rod mimoriadny vzostup. Je tomu tak najmä vďaka Medicejskej banke, ktorá sa smelo môže označovať za najvýnosnejší podnik v Európe. Giovanni si tak pokojne stavia prvé veľké sídlo aj mimo hranice Florencie. „Využil na to pozemky, ktoré rodina už od roku 1309 vlastnila v Mugelle,“ vysvetľuje súčasný britský publicista Timothy Parks. Pod Giovanniho dozorom asi 20 kilometrov severne od toskánskej metropoly vzniká Villa del Trebbio. O vilu v dnešnom zmysle slova ale nejde. Rezidencia pripomína skôr pevnosť.

 

Radšej pohodlie

Na záhradu vily v Trebbiu sa znáša jesenné lístie. Píše sa rok 1430 a práve sa v nej zdržiava Giovanniho syn Cosimo (1389-1464). Ten si sídlo priam zamiluje. „Nikdy sa nenasýtil života na vidieku. Kedykoľvek to šlo, opúšťal Florenciu, aby sa zdržiaval čo najdlhšie v Trebbiu,“ píše Hibbert. Nová hlava rodu Mediciovcov však nechce bývať v strohej pevnosti. Dvornému architektovi Michelozzovi (1396-1472) preto zadá, aby ju premenil na útulný kaštieľ. A to sa deje. V záhrade sa potom Cosimo, ktorý si vyslúži prezývku Otec vlasti, môže venovať obľúbenému pestovaniu ovocných stromov. V lete 1476 sa tu krátko zdržiava cestovateľ Amerigo Vespucci (1454–1512). Na konci storočia potom vo vile pracuje maliar Sandro Botticelli (asi 1445-1510).

 

2. Skvelé miesto pre smrť

Rezidencia: vila v Careggi

Doba: 1417

Umiestnenie: predmestie Florencie

Zaujímavosť: Lorenzo Nádherný v nej chová kalábrijské ošípané.

Keď si Cosimo zatieni oči, môže na vrcholku nevysokého kopca uvidieť honosnú vilu. V roku 1433 sú Mediciovci vyhnaní z Florencie a nejaký čas strávia vo Ferrare a Benátkach. Už o rok neskôr je im ale umožnený návrat. Cosimo sa na prekvapenie všetkých nevydá ihneď do Florencie, ale zamieri najskôr do milovanej vily v Careggi. Dorazí sem na začiatku októbra 1434 presne na obed. Objekt kúpil už Giovanni di Bicci a jeho syn ho opäť dal Michelozzovi prestavať. „Budova má štyri podlažia; dve nadzemné, jedno podzemné a podkrovné priestor. Vyznačuje sa mierne zakriveným východným priečelím a cimburím vyčnievajúcim cez kamenné konzoly,“ uvádza historička Laura Della Rosa.

 

Srdce akadémie

„Včera som dorazil do Careggi s úmyslom zvelebiť nie tak svoje pole, ako seba,“ píše Cosimo. „Rád by som ťa videl čo najskôr, milý Marsilio. Prines so sebou knihu nášho milovaného Platóna,“ žiada mocný Medici. Stojí totiž pri zrode Novoplatónskej akadémie, ktorej neoficiálnym sídlom sa stane práve rezidencia v Careggi. Do vily preto za Cosimom mieria najvýznamnejší učenci tej doby, vrátane Marsilia Ficina (1433-1499) či Jána Argyropoula (asi 1415-1487). Spoločne sa tu venujú filozofii a hrajú šach. Cosimo dokonca vo vile prechováva rozsiahlu rodovú knižnicu.

 

Nosia ho sem a tam

Sluhovia pozdvihnú nosidlá a prenesú mrzutého Cosima do inej miestnosti. „Príliš veľký dom pre takú malú rodinu,“ zabručí staručký bankár, ktorému tu robí spoločnosť päť desiatok sluhov. Keď roku 1464 začne cítiť, že už mu na tomto svete nezostáva veľa času, nechá sa odviezť do Careggi, kde trávi dni v mlčaní a dáva sa prenášať z komnaty do komnaty. Na začiatku augusta tu vydýchne naposledy. Letohrádok si obľúbi aj jeho vnuk Lorenzo Nádherný (1449–1492), ktorý miestnu záhradu nechá skrášliť fontánou od Andrey del Verrocchia (1435–1488). Od toho istého autora si pre ňu objedná aj dvojicu sôch. Aj Lorenzo strávi v Careggi svoje posledné dni. O sedem rokov neskôr si ju k odchodu na večnosť vyberie aj Ficino.

 

3. Honosné vítanie neviest

Rezidencia: vila v Poggiu

Doba: 1479

Umiestnenie: asi 5 km južne od Prata

Zaujímavosť: Sídli tu zverinec so žirafou.

Na vrcholku Caianskeho vŕšku, ktorý sa týči nad cestou vedúcou z Florencie do Pistoie, sú vidieť základy novej stavby. Aj Lorenzo Nádherný po sebe chce zanechať úchvatnú rezidenciu. Na rozdiel od svojich predchodcov však nekúpi už existujúce sídlo, ale roku 1479 sa na pozemkoch, ktoré získal od obchodníka Giovanniho Rucellaie (1403–1481), púšťa do budovania novostavby. Navrhne ju architekt Giuliano da Sangallo (1445-1516), ktorý ju opatrí radom inovácií a urobí z nej perlu renesancie. Vile sa čoskoro začne hovoriť Ambra. Lorenzo si pri nej postaví zverinec, v ktorom podľa legiend žije aj žirafa „tak krotká, že vzala jablko z detskej ruky“. Medicejskému vládcovi ju daroval egyptský sultán.

 

Inšpirácia pre Európu

Mladučký Lorenzov syn Giovanni (1475–1521) si so záujmom prezerá novú fresku. Ide o Láokoónovu obeť od Filippina Lippiho (asi 1457-1504). Dielo z popudu medicejského vladára vzniká v lodžii na prvom poschodí. Lorenzo sa ale dokončenia vily, ktorá sa stane vzorom pre ďalšie šľachtické sídla po celej Európe, nedožije. Dostaví ju až jeho syn Giovanni, ktorý sa roku 1513 stane pápežom Levom X. Sám si v rezidencii nechá zriadiť prekrásny salón, ktorého steny zdobí niekoľko fresiek, vrátane vyše päť metrov vysokého a širokého Caesarovho triumfu od Andrey del Sarto (1486–1530).

 

Svadobné veselie

Vila v Poggiu praská vo švíkoch. V jej záhradách a interiéroch sa prechádzajú stovky hostí. Práve sa v nej totiž koná nákladná svadba. „Rezidencia sa stala miestom, kde boli vítané zahraničné nevesty a kde sa následne konali aj veselky,“ píše Hibbert o zvyku Mediciovcov. Svadbu tu uzatvára Alexander Medici (1511/1512–1537) s Markétou Parmskou (1522–1586), Cosimo I. Veľký (1519–1574) s Eleonorou z Toleda (1522–1562) alebo František I. (1541–1587) s Biancou Cappello (1548–1587). Posledná menovaná si v letohrádku nechá upraviť niekoľko izieb na súkromné komnaty. Pýšiť sa môžu jedinečným schodiskom a trojicou obrazov od Paola Veroneseho (1528/1529–1588).

 

4. Svedok brutálnej vraždy

Rezidencia: vila v Cafaggiole

Doba: 1515

Umiestnenie: kúsok od jazera Bilancino

Zaujímavosť: Hostí mysliteľov a literátov.

Bohato vybavenou miestnosťou sa nesú ľubozvučné verše. „Ako je krásna zlatá mladosť, možno uteká navždy. Raduj sa, kto chceš byť rád! Nevieme, kam sa zajtrajšok ženie,“ prednáša Lorenzo Nádherný svoje najnovšie verše. Medicejský vladár píše básne najmä v letohrádku v Cafaggiole, ktorý je vtedy neprehliadnuteľný vďaka vysokým vežiam, arkádam s cimburím a vodnej priekope, cez ktorú vedie padací most. Lorenzo tu hostí popredných mysliteľov a literátov svojej doby. Spoločnosť mu v ňom robia básnik Angelo Poliziano (1454-1494), filozof Pico della Mirandola (1463-1494), lekár Ficino alebo básnik Luigi Pulci (1432-1484). Ten tu prečíta úryvky zo svojho rytierskeho eposu Morgante.

 

Má všetko

Rozľahlou záhradou kráča hlúčik ľudí. Jeho súčasťou je aj pápež Lev X. Ten vo vile v Cafaggiole krátko pobýval už ako dieťa. Vráti sa sem 15. decembra 1515 a urobí z nej svoju dočasnú rezidenciu. Stane sa tak cestou z Bologne, kde predtým viedol tajné rokovania s francúzskym kráľom Františkom I. (1494–1547). V rezidencii, ktorá je údajne najväčšou vidieckou vilou, ktorou sa môžu Mediciovci pochváliť, sa chce pokochať najmä parkom. Je totiž možné v ňom nájsť umelú jaskyňu, nádhernú fontánu aj tienistý háj. „Mala všetko náležité, čo má mať vznešený dom na vidieku,“ napíše o nej architekt a životopisec renesančných majstrov Giorgio Vasari (1511–1574).

 

Pomsta za neveru

Múrmi vily v Cafaggiole sa nesie desivý krik. Ďalším členom rodu, ktorému sa v rezidencii zapáči, je labilný pôžitkár a švihák Pietro (1554–1604). Mladý šľachtic sa v letohrádku však dopustí odporného zločinu. V roku 1576 zistil, že ho manželka Eleonora (1553-1576) podvádza. Jej milenca nechal uväzniť a uškrtiť. „Keď sa Eleonora dozvedela o konci svojho milenca, prepukla v bezútešný nárek, ktorý Pietra tak rozzúril, že manželku povolal do Cafaggiola,“ opisuje Hibbert. Vo vile potom Medici 10. júla 1576 svoju ženu uškrtí vôdzkou na psa.

 

5. Príklad poriadku a harmónie

Rezidencia: vila Castello

Doba: 1537

Umiestnenie: v kopcoch na severozápadnom okraji Florencie

Zaujímavosť: Visel v nej aj slávny obraz Zrodenia Venuše.

Za príjemného zurkotania vody sa Cosimo I. Veľký blíži ku kvetináčom, v ktorých dozrieva vzácna odroda trpasličích citrónov. Mladík sa práve potuluje po záhrade vily Castello. Vládcom Mediciovcov sa stal v roku 1537 iba v 18 rokoch. Ihneď sa pritom pustil do budovania letohrádku v kopcoch pri Florencii. Ten sa do dejín zapíše záhradou, ktorá sa stane prototypom renesančného parku. Vyžaruje z neho harmónia a poriadok. Rozdelený je cestičkami a živými plotmi do niekoľkých častí. Je tu možné uvidieť pomarančovníky, zakrpatené citrónovníky cyprusy. Záhrada ale udivuje hlavne vodnými prvkami. „Najimpozantnejším z nich bola fontána korunovaná sochou Herkula porážajúca Antaea,“ uvádza Laura Della Rosa.

 

Prekvapenie pre hostí

Skupinka hostí prekvapene vykríkne. Cosimo I. totiž priateľom ukazuje jednu z rarít vily Castello. Ide o umelú jaskyňu. Navrhnutá je tak, že otočením kľúča v nej je možné uzamknúť hostí, na ktorých vyšplechne spŕška vody. Obdivovať v nej je tiež možné sochu Orfea aj niekoľko výjavov so zvieratami. Samotná vila je síce jednoduchá, skrýva však niekoľko mimoriadnych skvostov. „Pospolu tu viseli Botticelliho Primavera, Zrodenie Venuše a Pallas a kentaur,“ poznamenáva Hibbert. Cosimo I. v nej trávi spočiatku hlavne letné mesiace. Potom, čo sa vzdá moci, sa sem presunie natrvalo. Medzi jej múrmi nakoniec žije ešte dlhých desať rokov.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku